Peter Valušiak

Mgr. Peter Valušiak (* 4. február 1967, Spišská Sobota) je slovenský športovec, horolezec, polárnik, cestovateľ a podnikateľ. Má za sebou viac než dvadsať výprav do polárnych oblastí sveta. Ako podnikateľ vybudoval značku Outdoor Guide a okrem obchodu sa venuje sprevádzaniu ľudí do polárnych oblastí.

Peter Valušiak
slovenský športovec, polárnik, cestovateľ a podnikateľ
Narodenie	4.2.19674. február 1967 (57 rokov) Spišská Sobota, Česko-Slovensko
Národnosť	slovenská
Známy vďaka	expedícia na Severný a Južný pól
Alma mater	Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Manželka	Jordana Valušiaková Kordová
Deti	Tereza Valušiaková, Lea Valušiaková
Biografický portál

Životopis

Peter Valušiak sa narodil 4. februára 1967 v Spišskej Sobote. Jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy a prvým športom, ktorému sa vážnejšie venoval bol volejbal. Počas prázdninových pobytov u starých rodičov však čoraz viac silnel aj jeho vzťah k prírode, až sa napokon rozhodol nasledovať svojho otca a začal študovať geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vysokú školu absolvoval v roku 1992 už ako profesionálny expedičný harcovník. Po výpravách do pohorí Ťan-Šan, Altaj, Pamír, Východné Sajany, k jazeru Bajkal či na Kaukaz sa prvý raz priblížil v júli až auguste 1990 aj k polárnym oblastiam. Ruské ostrovy Zeme Františka Jozefa ho natoľko zaujali, že o pol roka sa na ne vrátil, aby ich okúsil aj v zimných podmienkach. V roku 1991 nasledovala výprava na Kamčatku a o rok neskôr viedol expedíciu do Iránu, Afganistanu, Pakistanu, Indie, Nepálu, Sikkimu a západného Bengálska.

Expedícia na Severný pól

Po týchto skúsenostiach prišli na rad oba póly. Severný pól dosiahol najskôr v roku 1993 ako člen prvej slovenskej expedície do týchto končín a ešte aj o dva roky neskôr počas tréningovej výpravy.

Má za sebou zoskok na padáku priamo na Severný pól. V roku 1995 mali v pláne spolu s ruskými spojencami prejsť Antarktídu naprieč, bez vonkajšj pomoci. Odvážny plán zoskočiť na padákoch na miesto štartu expedície (oblasť polárnej stanice Generál Belgramo) skončil tesne pred odchodom z dôvodu byrokratických problémov. Pokúsili sa výpravu zachrániť, no pre už dosť pokročilý čas nemohli uskutočniť celý prechod, iba na Južný pól. Južný pól nakoniec dosiahol vo februári 1996 spolu s jeho dvoma ruskými kolegami Vladimírom Čukovom a Ivanom Kuželivským. Počas tejto výpravy vznikol nápad prejsť Arktídu v celej svojej šírke.

Transarktická výprava

V apríli nasledujúceho roku potom v oblasti Polárneho Uralu a Karského mora trénoval na zatiaľ svoje najvýznamnejšie podujatie – transarktickú výpravu. Osvedčenú zostavu z Antarktídy doplnil ešte ďalší Rus Valera Kochanov sa štvorici podaril v dňoch 23. februára – 20. júna 1998 ako prvým ľuďom v histórii autonómne prejsť, peši a na lyžiach naprieč Arktídou od brehov Ruska cez Severný pól na pobrežie Kanady.

Iné výpravy

Po tejto výprave nasledovali akcie rôzneho charakteru, či už expedície OMO cesta do praveku, alebo expedícia do Venezuely – Aivan Tepui so zlanením kanyonu El Diablo, Kanonyngova expedícia na ostrove Reunion.

V závere roka 2005 Peter Valušiak spolu s Barabášom a Čechmi Zdeňkom Hrubým, Vladimírom Nosekom a Rudolfom Švaříčkom v Antarktíde ako prví prešli od pobrežia pod najvyšší vrchol Mt. Vinson (5140 m) – vystúpili naň Hrubý, Nosek a deň po nich, 5. decembra., aj Valušiak. Výstup bol vyhodnotený Českým horolezeckým zväzom ako výstup roka. Pokus pokračovať sólovo spod Mt. Vinsonu na Južný pól musel Valušiak ukončiť pre nedostatok času. Z výpravy vznikol film Neznáma Antarktída.

Po tejto expedícii nasledovali ďalšie pokusy o autonómny prechod Antarktídy, ktoré sa žiaľ nepodarili buď z dôvodu nedostatku financií krytí alebo pre nepredvídateľné technické poruchy (zhorel tanker so zásobami benzínu pre polárnu stanicu, takže prepravné lietadlo nemalo kde natankovať alebo sa pri štarte rozbilo čelné sklo na lietadle a podobne).

Medzitým sprevádzal ďalších dobrodruhov pri výpravách na Severný pól a živil stále myšlienku o prechode Antarktídy. Expedíciu sa mu podarilo pripraviť v roku 2010. Koncom októbra odletel z Kapského Mesta na ľadový aeroport Novolazarevskaja (Antarktída), kde sa začal jeho pokus o najdlhší prechod Antarktídy v jej histórii. Valušiak sa však pri prechode na Antarktické plato po páde do trhliny poranil a musel expedíciu pre zranenie ramena po 3 týždňoch ukončiť.

Do Antarktídy sa vrátil v novembri 2011 spolu s jeho priateľmi, s ktorými po aklimatizčnom výstupe na Antarktické plató absolvoval Last Degree expedíciu na Južný pól.

Súčasnosť

V súčasnosti výpravy stále podniká, dnes už aj ako sprievodca iných dobrodruhov.

Expedície

• Do roku 1991 – zimné a letné výpravy: Altaj, Sajany, Bajkal, Pamír, Tjan San, Chamardaban, Fanské hory,
• leto 1989 – Zeme Františka Jozefa,
• zima 1990 – Zeme Františka Jozefa,
• 1991 – Kamčatka,
• 1992 – expedícia Ázia (Irán, Afganistan, Pakistan, India, Nepál, Sikkim),
• 1993 – Severný pól,
• 1995 – Severný pól,
• 1996 – Južný pól,
• 1996 – Aconcagua,
• 1997 – Polárny Ural, Karské more a Severná Zem,
• 1998 – Severný pól,
• 2005 – Mount Vinson, Antarktída,
• 2008 – Severný pól,
• 2009 – pokus o prechod Antarktídy – Zem kráľovnej Maud,
• 2010 – Južný pól,
• 2010 – expedícia OMO – Afrika,
• 2010 – Auyvan Tepuy – Venezuela,
• 2010 – Reunion – canyoning,
• 2010 – Nepál – rieka Karnali (rafting),
• 2011 – Severný pól.