Pieter Bruegel starší

	Pieter Bruegel starší
	; holandský maliar
Narodenie	asi 1525
Úmrtie	15. september 1569; Brusel, Belgicko
Podpis
Odkazy
Commons	Pieter Bruegel starší
	Biografický portál

O synovi tohto maliara pozri Pieter Brueghel mladší.

Pieter Bruegel (alebo Brueghel) [brechel] starší (* asi 1525 – † 15. september 1569, Brusel, Belgicko) bol slávny holandský maliar, zakladateľ dynastie umelcov, ktorej vplyv zasahoval až do 17. storočia.

ŽivotUpraviť

Záznamy ukazujú, že sa narodil v Brede, nie je však jasné, či ide o holandské mesto Breda alebo belgické] mesto Bree (latinsky Breda). V roku 1551 sa stal členom maliarskeho cechu v Antverpách. V rokoch 1552 – 1555 precestoval celé Taliansko a dojmy z tejto cesty preniesol do svojich obrazov. V roku 1559 si vyškrtol zo svojho priezviska písmeno „h“ a začal sa podpisovať ako Bruegel.

V roku 1563 sa oženil s Máriou Coecke van Aelstovou a presťahoval sa do Bruselu. Mali spolu dve deti – tiež veľmi talentovaných maliarov: Jana a Pietra. Zomrel v Bruseli, kde je aj pochovaný v kostole Kapellekerk.

DieloUpraviť

Stavba babylonskej veže (1563)

Na začiatku svojej kariéry sa venoval krajinomaľbe. Dokázal jedinečne zachytiť atmosféru prírody. Veľmi rád maľoval rozľahlé, do ďaleka sa tiahnuce krajiny s odohrávajúcimi sa biblickými alebo mytologickými príbehmi. Vytvoril veľké množstvo medorytín, medzi najznámejšie patrí séria rytín Sedem smrteľných hriechov a Sedem cností (1557). Známe sú jeho moralistické didaktické maľby.

Do dnešnej doby sa zachovalo 45 autentických malieb, jedna tretina v Kunsthistorisches Museum vo Viedni, ďalšie sa stratili. Dochovalo sa tiež väčšie množstvo kresieb, rytín a leptov. V Česku je možné vidieť maľbu Kosenie sena z cyklu mesiacov v zbierkach rodiny Lobkovicovcov v Lobkovickom paláci na Pražskom hrade a Kvetinové zatišie na zámku Valtice.

Medzi jeho najslávnejšie obrazy patrí Holandské príslovia, ktorý namaľoval v roku 1559. V tomto obraze sa vyskytuje veľmi veľa postáv symbolizujúce rôzne príslovia. Obraz Stavba babylonskej veže z roku 1563 je považovaný za akýsi jeho závet. Gigantická stavba je tvorená zo zmete rôznych architektonických štýlov a pôsobí absurdne vďaka prostrediu, do ktorého túto vežu umiestnil – do prostej stredoeurópskej krajiny.