Politický systém Spojeného kráľovstva
Politický systém Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska je konštitučná monarchia. Termíny Spojené kráľovstvo, Veľká Británia sa často vzájomne miešajú a používajú sa ako synonymá, hoci je to nesprávne[1]. Hlavným predstaviteľom štátu je panovník. Predseda vlády Spojeného kráľovstva je hlava vlády .
Výkonná moc je realizovaná vládou Spojeného kráľovstva a časť právomocí je prenesená na vládu Škótska, vládne úrady vo Walese a v Severnom Írsku. Zákonodarná moc je nepopierateľným právom vlády a dvoch komôr parlamentu - Snemovne lordov a Dolnej snemovne, rovnako tak i Škótskeho parlamentu a zastupiteľstiev Walesu a Severného Írska. Súdna moc je nezávislá od výkonnej moci aj zákonodarnej (niekoľko vyšších sudcov je členmi Snemovne lordov ale súdna moc parlamentu má byť od roku 2009 na základe reformy z roku 2005 zrušená).
Panovník upraviť
Hlavným predstaviteľom štátu a zdrojom výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci v Spojenom kráľovstve je britský panovník, v súčasnosti kráľ Karol III. Od prijatia zákona o deklarácii práv, ktorá definovala zvrchovanosť parlamentu, sú jej právomoci obmedzené (English Bill of Rights 1689, zákon prijatý parlamentom roku 1689 definuje niektoré základné práva občanov - napríklad právo na odovzdanie petície panovníkovi, právo nosiť zbraň pre svoju obranu a definície niektorých prípadov, kedy musí panovník požiadať o súhlas parlament). Panovník je ale stále považovaný za zvrchovanú osobu.
Panovník má formálne veľa právomocí, vrátane práva vybrať za premiéra akéhokoľvek britského občana a kedykoľvek zvolať alebo rozpustiť parlament. Napriek tomu v súlade so zvykovým právom (Spojené kráľovstvo nemá písanú ústavu ) panovník poveruje zostavením kabinetu predsedu strany s najväčším zastúpením v dolnej komore parlamentu a parlament rozpúšťa na odporúčanie predsedu vlády. Panovník má tiež právo odmietnuť udeliť kráľovský súhlas so zákonom hoci táto skutočnosť je v modernej histórii nepravdepodobná. Ďalšie práva ako vymenovanie ministrov alebo vyhlásenie vojny sú realizované premiérom a vládou s následným formálnym súhlasom panovníka.
V súčasnosti sú práva panovníka skôr ceremoniálne. Napriek tomu má panovník tri základné práva - právo byť konzultovaný, odporučiť a varovať. Dôsledkom tejto skutočnosti sú pravidelné stretnutia premiéra s panovníkom, konané raz za týždeň. Panovník je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl, ktorému príslušníci vojská prisahajú vernosť.
Výkonná moc upraviť
Výkonná moc je realizovaná vládou (Her / His Majesty 's Government). Panovník poverí zostavením kabinetu väčšinou predsedu najsilnejšej strany v dolnej komore parlamentu. Ten musí byť podľa zvyklostí členom Dolnej snemovne. Premiér potom navrhne jednotlivých ministrov, ktorí tvoria vládu, a sú politickými vedúcimi jednotlivých ministerstiev. Vládu tradične tvorí asi 22 ministrov, z ktorých každý musí byť podľa zvyklostí členom Dolnej snemovne alebo Snemovne lordov.
Podobne ako v iných podobných systémoch (tzv. Westminsterský systém ) sú členovia vlády volení z členov parlamentu, ktorému je vláda zodpovedná. Vláda síce nepotrebuje formálne získavať dôveru parlamentu ako napríklad v Česku, no ak je jej vyslovená nedôvera, dochádza k automatickému rozpusteniu dolnej snemovne a predčasným voľbám (negatívny parlamentarizmus). Vo Veľkej Británii bola naposledy vyslovená nedôvera v roku 1979, a to premiérovi (Labouristi), a to o jediný hlas. Nasledujúce voľby vyhrali Konzervatívci pod vedením Margaret Thatcherovej.
Vláda je tvorená niekoľkými ministerstvami, ktoré sú vedené jednotlivými ministrami. Niektoré z nich zodpovedajú za agendu, ktorá im bola zverená iba na území Anglicka. Správa pre územie Škótska, Walesu a Severného Írska je prevedená na vládne úrady v týchto krajinách (napríklad Ministerstvo zdravotníctva) alebo sa jedná o záležitosti týkajúce sa iba Anglicka (Ministerstvo pre deti, školstvo a rodinu).
Uskutočňovanie jednotlivých rozhodnutí ministerstiev zaisťujú politicky neutrálne organizácie štátnej správy. Ich ústavnou úlohou je podpora a realizácia rozhodnutia vlády bez ohľadu na politickú orientáciu kabinetu. V ich čele stojí stály tajomník, ktorý vykonáva túto funkciu bez ohľadu na zmenu vlády.
Zákonodarná moc upraviť
Ústava nie je kodifikovaná v písanej podobe a ústavný systém je založený na zvykovom práve, zákonoch a iných elementoch.
Parlament Spojeného kráľovstva upraviť
Najvyšším zákonodarným orgánom Spojeného kráľovstva je parlament, ktorý je dvojkomorový a pozostáva z Dolnej snemovne a Snemovne lordov.
Dolná snemovňa upraviť
Spojené kráľovstvo je rozdelené na volebné obvody (ich hranice stanovuje a reviduje hraničná komisia). Každý obvod je zastúpený v dolnej komore jedným poslancom. Dolná snemovňa má v súčasnosti 646 členov. V modernej dobe je premiér aj vodca opozície vždy členom dolnej komory.
Vzhľadom na uplatňovanie väčšinového volebného systému býva obvyklé, že jedna z politických strán má v dolnej komore väčšinu, prípadne môže panovník poveriť zostavením vlády predsedu strany, ktorá je schopná vytvoriť koaličnú vládu. Prvým vyjadrením dôvery novej vláde je hlasovanie po trónnej reči (Speech from the Throne) deklarujúcu legislatívne zámery vlády. Prevažná väčšina legislatívnych aktivít býva sústredená do návrhov od poslancov vládnej strany.
Snemovňa lordov upraviť
Horná snemovňa bola v minulosti dedičnou aristokratickou komorou parlamentu. V súčasnosti, najmä po reformách z roku 1999, už toto pravidlo neplatí. Snemovňa sa skladá zo svetských až cirkevných členov (Lords Temporal a Lords Spiritual). Svetskí členovia sú menovaní činitelia (bez dedičného práva odovzdať členstvo) a zvyšných 92 členov majú naďalej právo odovzdať členstvo svojmu dedičovi. Cirkevní členovia sú hodnostári Anglikánskej cirkvi, arcibiskupi z Yorku a Canterbury, a najstarší biskupi .
V súčasnosti horná komora skúma legislatívu vydanú dolnou snemovňou s právom navrhovať zmeny a právom veta. Toto právo je obmedzené na prípady, ktoré nespôsobia oneskorenie prijatia zákona o dvanásť mesiacov. Podľa zvykového práva je veto obmedzené na zákony parlamentu s výnimkou zákonov týkajúcich sa štátnych financií. Horná komora má stále právo vetovať predĺženie funkčného obdobia parlamentu na obdobie presahujúce päť rokov.
Volebný systém upraviť
V Spojenom kráľovstve je pre voľby do dolnej snemovne parlamentu uplatňovaný väčšinový volebný systém v jednomandátových volebných obvodoch. To vedie k tomu, že strany s podobným politickým programom majú tendenciu sa spájať, no malé politické strany s výnimkou výrazne regionálnych strán majú menšiu šancu dosiahnuť úspech vo voľbách. Väčšinový volebný systém umožňuje ľahšie vytvorenie väčšinovej celoštátnej vlády.
Politické strany upraviť
V minulosti existovali dve hlavné politické strany - Whigovia a Toryovci .
Whigovia- boli založení v 17. storočí a strana bola rozpustená v 19. storočí. Túto stranu môžeme označiť za liberálnu. Podporovala konštitučnú monarchiu a mala veľký odpor proti absolutizmu. Jednou veľkou osobnosťou bol Charlese James Fox. Preslávil sa hlavne svojimi liberálnymi názormi o zrušení otroctva a emancipácii náboženských menšín. Podporoval aj boj amerických kolonistov o nezávislosť a francúzsku revolúciu.
Toryovci- vznikli v 17. storočí a existujú dodnes ale v inej forme. Dnes sa transformovali do konzervatívnej strany. Toryovci boli opozičná strana oproti Whigom. Vznikla ako odpor kvôli jednému zákonu, ktorý podporili Whigovia. Bol to zákon, ktorý vylučoval, aby sa Jakub II. stal dedičom trónu aj napriek tomu, že mal na to právo (neskôr bola slávna revolúcia). V 30. rokoch 19. storočia boli vo vláde. Významnými osobnosťami bol Robert Jakinson a Wiliamem Pittem.[2]
Významnými politickými silami, ktoré sú v súčasnosti početne zastúpené v dolnej snemovni, sú tri strany. Sú to Konzervatívna strana, Labouristická strana a Liberálno- demokratická strana . Posledná menovaná strana vznikla zlúčením skoršej Liberálnej strany a Sociálnodemokratickej strany. Ďalšími národne orientovanými stranami so zastúpením v parlamente sú Škótska národná strana a Plaid Cymru, ktorá zastupuje národné záujmy obyvateľov Škótska a Walesu. Všetkých 18 poslancov za Severné Írsko pochádza zo strán, ktoré pôsobia iba v rámci tejto časti Spojeného kráľovstva. V roku 1993 nastúpila na politickú scénu Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Okrem týchto strán pôsobí v Spojenom kráľovstve viacero malých politických strán, medzi nimi aj Komunistická strana Británie.
Samospráva upraviť
Spojené kráľovstvo je rozdelené na samosprávne oblasti rôznorodého charakteru s rôznymi funkciami a právomocami. Anglicko je rozdelené na jednoúrovňové alebo dvojstupňové samosprávne obvody. Veľký Londýn vytvára jednotný dvojstupňový správny celok s rozdelením právomocí medzi Londýnske mestské obvody a správny orgán s pôsobnosťou nad celou oblasťou Veľkého Londýna Greater London Authority . V Škótsku, Walese a Severnom Írsku je rozšírený systém samostatných správnych obvodov.
Referencie upraviť
- ↑ Veľká Británia [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2021-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Politický systém [online]. www.szsbajkalska.sk, [cit. 2021-04-15]. Dostupné online.
Literatúra upraviť
- POTÚČEK, Martin: Veřejná politika. Praha: C. H. Beck, 2016. 336 s. ISBN 978-80-7400-591-6
- FURTADO, Peter: Dejiny národov. Bratislava: Slovart, spol.s.r.o, 2018. 263 s. ISBN 978-80-556-3723-5
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Politický systém Spojeného kráľovstva
