Wikipédia

Politický systém Spojených štátov amerických

Politický systém USA má za svoj predmet záujmu rozdelenie politickej moci a inštitucionálny charakter štátu.

Regionálne rozdelenie USA

Výkonná moc upraviť

Prezident Spojených štátov amerických upraviť

 
Biely dom - sídlo prezidenta USA

Podľa druhého článku Ústavy je výkonná moc zverená prezidentovi, ktorý stojí na čele kabinetu a súčasne je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Spája v sebe právomoci, ktoré sa v európskych krajinách zvyčajne delia medzi prezidenta (či inú formálnu hlavu štátu) a premiéra. Vzhľadom k jeho silnej pozícii sa tak hovorí o prezidentskom systéme - tzv. Severoamerickom „prezidencializme“.

Výkonná moc je striktne oddelená od zákonodarnej moci. To znamená, že Kongres je všemocný v oblasti legislatívy, ale nevlastní žiadne výkonné nástroje. Naopak, prezident má úplnú výkonnú moc, ale bez zákonodarných možností. Naviac je jediným ústavne daným držiteľom výkonnej moci, čo znamená, že menuje členov vlády a všetkých úradníkov ( v praxi až 14 000 ). Členovia vlády okrem viceprezidenta a niektorých držiteľov federálnych funkcií však musia byť schválení Senátom Spojených štátov. Dôležitý je aj fakt, že prezident a ním riadená vláda nie sú zodpovední Kongresu. V americkom prezidentskom systéme neexistuje inštitút veta dôvery alebo nedôvery proti prezidentovi. Kongres môže odstrániť prezidenta, viceprezidenta a úradníkov federálnej vlády iba tzv. impeachmentom. Prezident naopak nemôže rozpustiť zákonodarný zbor a vypísať predčasné voľby do Kongresu.

Podstatou systému je teda oddelenie časti moci a politickej nezodpovednosti výkonnej moci voči zákonodárnej. V praxi sú tieto pravidlá realizované prostredníctvom systému tzv. bŕzd a protiváh, čiže vzájomného obmedzovania troch mocí (súdna, výkonná, zákonodarna).

K výkonnej moci patrí okrem prezidenta viceprezident, ministerstvá (departments) a nezávislé agentúry. Ministri (secretaries) sú členmi prezidentovho poradného zboru - vlády, sú zoradení v nástupníckej rade na úrad prezidenta.

V poradí 45. prezidentom bol od januára 2017 republikán Donald Trump. V súčasnosti je ním Joe Biden.

Ministerstvá USA

Medzi nezávislej agentúry patrí Poštová služba Spojených štátov amerických (USPS), Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA), Ústredná spravodajská služba (CIA), Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA), Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID) a ďalšie.

Zákonodarná moc upraviť

 
Sídlo Kongresu USA na Kapitole

Podľa ústavy je táto moc delegovaná na Kongres, ktorý sa skladá z dvoch komôr- Snemovňa reprezentantov a Senát.

legislatívnu právomoc upraviť

Pri schvaľovaní zákonov sú v legislatívnom procese obe komory rovnocenné. Preto sa nehovorí o klasickom delení na "dolnú" a "hornú" komoru zastupiteľského orgánu. Zákon možno navrhnúť v každej z nich, a aj jeho prijatie a prerokovanie sa uskutoční v oboch komorách. Senátu boli dané ďalšie právomoci, ktorými môže „brzdiť a vyvažovať“ výkonnú moc. Napríklad musia potvrdzovať vo funkcii niektorých štátnych úradníkov alebo sudca, ktorý schvaľuje medzinárodné zmluvy musí byť menovaný prezidentom atď.federálny sudca, menovaný prezidentom, schvaľuje medzinárodné zmluvy atď.

Prevažná časť kongresovej agendy prebieha vo vnútri výborov. Ich práca môže byť významne usmerňovaná predsedom výboru, ktorý je volený väčšinou na základe seniority. Stáva sa ním člen väčšinovej strany, ktorý je najdlhšie slúžiacim členom konkrétneho výboru. V posledných rokoch sa však od tejto zvyklosti ustupuje najmä v dolnej komore.

Všetky navrhnuté zákony sú najprv poslané k zodpovedajúcemu výboru, kde sú preštudované. Snemovňa reprezentantov má navyše k dispozícii tzv. prikazovací výbor, ktorý vydáva nariadenia definujúce, akým spôsobom sa bude riadiť rokovanie o konkrétnom zákone. Proces prijatia zákona a jeho modifikácia sa často odohráva v oboch komorách naraz, čo vedie k jeho prijatiu v dvoch rôznych podobách. Potom nastupuje na scénu tzv. zmierovací výbor, ktorý pozostáva zo zástupcov oboch komôr, kde sa riešia rozdiely a zlaďovanie, aby vznikol kompromisný výsledok. Za výsledné znenie je potom hlasované (už bez pripomienok) v oboch komorách.

Kontrolná právomoc upraviť

Z ďalších dôležitých úloh Kongresu je dohliadať na výkonnú moc. Výbory majú oprávnenie pozývať si na jednotlivé vypočutie členov exekutívy a kritizovať ich činnosť. Výbory schvaľujú aj finančné rozpočty pre agentúry čím limitujú ich politiku. Senát vydáva súhlas pri vymenovaní niektorých úradníkov a federálnych sudcov prezidentom.

Vyšetrovacie právomoci upraviť

Kongres drží právo zriaďovať vyšetrovacie komisie. Tie sú naopak kritizované, že svoju činnosť podriaďujú politickým účelom.

Vzťah k súdnictvu upraviť

Kongres zakladá a ruší federálne súdy (nemá však oprávnenie zrušiť Najvyšší súd Spojených štátov amerických), a rozhoduje o počte sudcov.

Ďalšie právomoci upraviť

Prezident nemá právo rozpustiť Kongres a vyhlásiť predčasné voľby. Kongres naopak nemôže odvolať prezidenta na základe rozdielnej politiky. Jediným nástrojom ako odvolať prezidenta, viceprezidenta, sudcov a ďalších úradníkov je proces impeachmentu.

Súdna moc upraviť

 
Budova Najvyššieho súdu USA

Súdna moc vstupuje do politických procesov. Nielenže má možnosť interpretovať zákony (ako inde na svete), ale môže aj vyhlásiť zákon za neplatný, ak zistí, že je v rozpore s ústavou. Takáto právomoc však nie je v ústave, ale je doktrínou odvodenou Najvyšším súdom zo štúdia ústavy a formulovanú v dôležitom procese Marbury versus Madison v roku 1803. Najvyšší súd rozhodol, že „legislatívna úprava odporujúca ústave nie je zákonná“. Ďalej, že „výlučnou povinnosťou a náplňou súdnictva je rozhodovať, čo je zákonné“.

Kongresu USA je priznaná právomoc zakladania a rušenia federálnych súdov a stanovenie počtu sudcov. Federálni sudcovia sú menovaní na doživotie, ale môžu rezignovať. K ich odvolaniu môže prísť iba v procese impeachmentu.

Najvyšší súd (Supreme Court) je najvyššia súdna inštitúcia. Potom existuje 13 odvolacích súdov a 94 okresných súdov (stav 2003). Vnútri štátov Únie fungujú štátne súdy, ktoré majú agendu zloženú z trestného a občianskeho práva. Sudcovia v týchto štátoch sú volení prevažne občanmi. Federálni sudcovia sú menovaní prezidentom so súhlasom Senátu USA.

Federálne súdy nemajú vo svojej agende veci, ktoré patria do jurisdikcie štátov. Zaoberajú sa vecami, ktorých prerokovanie patrí do agendy federálnych zákonov (falšovanie peňazí, bankové prepadnutia, v prípade, že vklady sú poistené federálnou vládou, terorizmus atď.) V prípade občianskoprávnych vecí sa federálne súdy zaoberajú takou agendou, kedy je odporcom vláda USA alebo v rámci sporov medzi občanmi rôznymi štátmi Únie.

Kongres má tiež právomoc zriaďovať tzv. zvláštne súdy. K najdôležitejším patrí súd proti štátu založený v roku 1885, ktorý rieši finančné požiadavky voči USA.

Najvyšší súd upraviť

Od roku 1869 je počet sudcov konštantný, a to deväť. Napriek tomu má Kongres právomoc tento počet ľubovoľne meniť. Každý sudca má jeden hlas. K prijatiu rozhodnutia je nutné dosiahnutie kvóra, teda súhlasu aspoň šiestich sudcov. V právomoci Najvyššieho súdu je rušiť federálne zákony, zákony štátov Únie, ak sa nezlučujú s ústavou, federálnymi zákonmi či medzinárodnými zmluvami.

Zmeniť rozhodnutie Najvyššieho súdu je možné iba prostredníctvom prijatia dodatku k ústave, čo je proces, ktorý vyžaduje značnú zhodu, teda 2/3 poslancov v Snemovni a 2/3 senátorov v Senáte a následne ratifikáciu 3/4 štátov. Takýto proces je veľmi náročný, a preto sudcovia získavajú značnú politickú moc.

Dôležité rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré ovplyvnili americký politický systém
  • 1803 - Marbury vs. Madison - právomoc kontrolovať ústavnosť zákonov
  • 1896 - Pless vs. Ferguson - potvrdenie legálnosti rasovej segregácie (princíp oddelení, ale rovní)
  • 1954 - Brown vs. Školská rada Topeka - zrušenie segregácie v školách
  • 1969 - Brandenburg vs. Ohio - slovný prejav je chránený prvým dodatkom Ústavy (sloboda slova) a je možné ho postihnúť, len ak kvôli nemu môže dôjsť k bezprostrednému nezákonnému konaniu
  • 1990 - USA vs. Eichman - pálenie vlajky USA je možné považovať za vyjadrenie politického názoru, a preto je taký občan tiež chránený prvým dodatkom ústavy
  • 2003 - Lawrence vs. Texas - zrušenie zákonov proti sodomii
  • 2015 - Obergefell vs. Hodges - odopieranie práva homosexuálnych párov na sobáš je v rozpore so štrnástym dodatkom ústavy

Nezávislé regulačné agentúry upraviť

Kongres má právomoc zriadiť nezávislé regulačné agentúry. Ich vplyv na politiku a hospodárstvo krajiny je značný. Niekedy je uvádzané, že predstavujú štvrtú moc v krajine. Ich cieľom je ochrana verejných záujmov, ale vďaka tomu, že tu pracujú odborníci, tak sa môže zdať, že agentúry ochraňujú skôr jednotlivé profesijné odvetvia. Agentúry sú (majú byť) apolitické, preto je vo vedení spravidla rovnaký počet republikánov a demokratov. U väčšiny prípadov dokonca táto parita vychádza zo zákona.

Vlastné riadenie agentúry je v kompetencii výboru, ktorý je tvorený 5-7 osobami, menovanými prezidentom so súhlasom Senátu. Šírka funkčného obdobia je 5-14 rokov. Členov výboru nemožno odvolať s výnimkou ich trestného stíhania. Predsedu výboru, ktorý je z tohto postu odvolateľný, menuje prezident USA. K odvolaniu predsedu však dochádza málokedy.

Dôležité regulačné agentúry upraviť

Miestne vlády a samospráva upraviť

Každý z päťdesiatich štátov Únie a Kolumbijský obvod (distrikt) má svoju vlastnú vládu. Právomoci týchto vlád sú široké na poli vnútornej agendy štátu, kam spadajú oblasti ako školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, komunikácia, infraštruktúra, obchod, priemysel, verejné služby atď. Nesmú vydávať zákony, ktoré by boli v rozpore s federálnou ústavou alebo zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré USA prijali.

Rozdelenie moci upraviť

Hierarchia moci zodpovedá federálnej úrovni. Rozdeľuje sa na tri piliere: výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc. Hlavou štátu je guvernér, ktorý je volený v priamych voľbách na štvorročné funkčné obdobie (v niektorých štátoch len na dva roky). Zákonodarný zbor je dvojkomorový. Funkčné obdobie hornej komory (senátu) je zvyčajne štvorročné, dolnej komory (Snemovne reprezentantov či Snemovne poslancov alebo Valného zhromaždenia) dvojročné. Štát Nebraska má jednokomorový parlament.

Okres upraviť

Okres (county, vo väčších mestách Borough) predstavuje menšiu administratívnu jednotku, ktorá sa ďalej delí na okrsky alebo obce. Riadiacim orgánom je rada okresu, v menších okresoch volená ako zbor, vo väčších okresoch potom jednotlivé okrsky alebo obce delegujú svojich zástupcov do rady okresu.

Mestá majú svoje zastupiteľské zbory (niektoré mestá sú tvorené niekoľkými okresmi, napr. New York).

Vlastný systém mestskej správy nie je v USA jednotný, ale existujú tri základné typy, ktorých prvky môžu byť kombinované:

  1. Klasickým typom je existencia mestskej rady na čele so starostom, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci (niekedy má právo veta), menuje úradníkov atď. Rada mesta potom reprezentuje legislatívny orgán.
  2. Druhý typ predstavuje správu mesta prostredníctvom komisie, ktorá disponuje ako mocou výkonnou, tak i zákonodarnou. Predseda komisie je nazývaný starosta, hoci sa jeho právomoci de facto neodlišujú od ostatných členov komisie.
  3. Tretí typ sa uplatňuje vo veľkých mestských aglomeráciách, kde sú špecifické problémy. Tu potom pôsobí profesionálny manažér či správca, ktorý má výkonné právomoci, zostavuje mestský rozpočet a kontroluje odbory radnice. Je menovaný mestskou radou, ktorá bola zvolená vo voľbách, a jeho funkčné obdobie je v podstate neobmedzené, závislé len na ľubovôli rady.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politický_systém_Spojených_štátov_amerických&oldid=7811254“