Portál:Byzantská ríša/Vybraný článok 2024 07

Miniatúra zobrazujúca kráľa Bela III., Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť

Bitka pri Zemune alebo bitka pri Sirmiu (maď. Zimonyi csata) bolo stretnutie 8. júla 1167 medzi Byzantskou ríšou a Uhorským kráľovstvom. Byzantínci dosiahli rozhodujúce víťazstvo a prinútili Uhrov žiadať o mier za byzantských podmienok. Bitka upevnila byzantskú kontrolu nad západným Balkánom.

Od polovice 11. storočia Uhorské kráľovstvo rozširovalo svoje územie a vplyv smerom na juh s cieľom anektovať regióny Dalmácia a Chorvátsko. Toto úsilie a uhorské spojenectvo so srbskými kniežatstvami boli príčinou napätia s Byzantskou ríšou, ktorá považovala uhorskú expanziu za potenciálnu hrozbu byzantskej nadvlády na Balkáne. Byzantínci a Uhri sa navzájom napádali územie a Byzantínci pravidelne pomáhali uchádzačom o uhorský trón (napr. Borisovi Kolomanovičovi). Trenice a vypuknutie otvorených vojen medzi Byzantíncami a Uhrami dosiahli vrchol v 50. a 60. rokoch 12. storočia.