Portál:Politika/Odporúčaný článok/16 2016
ThDr. Jozef Tiso (* 13. október 1887, Veľká Bytča, Slovensko – † 18. apríl, 1947, Bratislava, Slovensko) bol rímskokatolícky kňaz, predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (1938 – 1945), poslanec Národného zhromaždenia ČSR (1925 – 1939), minister zdravotníctva a telesnej výchovy (1927 – 1929) a po vyhlásení Slovenského štátu jediný prezident tohto satelitného štátu Tretej ríše. Po vojne bol odsúdený za vlastizradu a popravený.
Narodil sa v rodine mäsiara Jozefa Gašpara Tisa a Terézie, rod. Budíškovej ako druhé z desiatich detí. Študoval na štvortriednej rímskokatolíckej ľudovej škole v Bytči. Ako usilovného žiaka s talentom na reči ho rodičia v r. 1898 poslali na nižšie chlapčenské gymnázium v Žiline. V roku 1902 odišiel študovať na piaristické gymnázium do Nitry. Ako výnimočne nadaného ho nitriansky biskup poslal na univerzitu do Viedne na takzvané Pázmaneum, ktoré bolo určené pre obzvlášť talentovaných a perspektívnych adeptov kňazskej dráhy. Na Pazmáneu vyučovali vynikajúci profesori, pričom Tiso mal možnosť zoznámiť sa s rôznymi filozofickými smermi a najnovšími pápežskými encyklikami. V školských hodnoteniach bol najčastejšie charakterizovaný ako vynikajúci, príkladný, povzbudivo pobožný a podobne. 14. júla 1910 ho košický biskup Augustín Fischer-Colbrie vysvätil za kňaza. V Oščadnici, kam bol v roku 1910 poslaný ako kaplán, sa veľmi aktívne zapojil do činnosti gazdovského spolku, ktorého cieľom bolo hmotné a duchovné povznesenie miestneho ľudu. V roku 1911 bol preložený do Rajca. Tam sa venoval zlepšeniu sociálneho postavenia slovenských robotníkov a iných chudobných občanov. Aby zabránil ich ďalšiemu zbedačovaniu úžerou, založil v roku 1912 expozitúru Slovenskej banky v Rajci a stal sa prvým predsedom jej správy.