Prípor (vrch v Oravskej Magure)

vrch v Oravskej Magure

Prípor (1 105,8 m n. m.[1][2]) je vrch v Oravskej Magure. Leží nad obcou Babín, približne 10 km západne od mesta Tvrdošín.[3] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]

Prípor
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín
Obce Babín, Podbiel, Dlhá nad Oravou
Pohorie Oravská Magura
Podcelok Budín
Povodie Orava
Nadmorská výška 1 105,8 m n. m.
Súradnice 49°19′08″S 19°25′13″V / 49,319°S 19,4202°V / 49.319; 19.4202
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Podbiela
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v strednej časti pohoria, na juhozápade geomorfologického podcelku Budín.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obcí Babín, Podbiel a Dlhá nad Oravou.[6] Najbližšími sídlami sú západne situovaný Babín, Hruštín a Vasiľov a východne situovaný Podbiel.[3]

Prípor je súčasťou horského chrbta, ktorý vedie od sedla Príslop severovýchodným smerom po brehy Oravskej priehrady. Severovýchodne je sedlom oddelená Šubovka (1 128 m n. m.) a Budín II (1 185 m n. m.), východne Čížiková (925 m n. m.), južne Poľany (882 m n. m.) a Bacharová (972 m n. m.), juhozápadne v hrebeni leží Čistý grúň (1 082 m n. m.) a západne Galanky (942 m n. m.) a Feračová (1 044 m n. m.).[2] Severozápadne sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky Hruštínky do Bielej Oravy, voda zo severovýchodných odteká Čiernou mlákou do potokom Podbielsky Cickov a z južných potokom Dlžiansky Cickov do rieky Oravy.[3] Vrcholom vedie značený chodník zo sedla Príslop.

Výhľady

upraviť

Súvislý lesný porast, ktorý pokrýva vrchol a hrebeň masívu, neumožňuje rozhľad. Z malých lokalít s riedkou vegetáciou a horských lúk na úbočí je vidieť okolité vrchy Oravskej Magury, Oravské, Kysucké a Sliezske Beskydy, časť Malej a Veľkej Fatry, Chočské a Skorušinské vrchy, Nízke a Vysoké Tatry.[7]

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 15.
  2. a b Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
  6. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť