Prokles
O iných významoch výrazu Prokles pozri Prokles (rozlišovacia stránka).Prokles alebo Proklés (starogr. Προκλῆς – Prokles, iný prepis: Proklés) bol prvým kráľom Sparty (možno mýtickým) kráľovskej línie Eurypontovcov. Vládol pravdepodobne v desiatom storočí pred Kr. Jeho spolukráľom a zakladateľom kráľovského rodu Agiovcov bol brat Eurysthenes.
| Prokles | |
| kráľ Sparty | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Eurypontovci |
| Panovanie | 970 pred Kr. – 930 pred Kr. (letopočty sú fiktívne) |
| Nástupca | Eurypón |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
syn Eurypón |
| Otec | Aristodemos |
| Matka | Argeia |
Pred posledným útokom Dórov (predkov Sparťanov) vedených potomkami Herakla, bratmi Kresfontom a Temenom proti poslednému vládcovi na mykénskom Peloponéze kráľovi Argolidu Tisamenovi, ich brata Aristodéma (podľa Apollodora) zabil blesk. Boj sa skončil víťazstvom Dórov a víťazi si krajinu potom rozdelili žrebom. Temenovi pripadol Argolis, Kresfontés dostal Messéniu a keďže Aristodémos bol mŕtvy, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte mala byť pridelená staršiemu z jeho synov (dvojičiek). Tu však nastal problém, že Sparťania nevedeli určiť ktoré dieťa z dvojičiek je staršie.
Historik Herodotos nám uvádza príbeh, ktorý rozpráva, že ako sa v starovekej Sparte Sparťania s týmto problémom vysporiadali a ako Sparta dospela k dvojkráliu. Herodotos píše, že Argeia, manželka nebohého Aristodéma, nechcela prezradiť, ktoré z detí je staršie, preto Sparťania hľadali pomoc u veštkyne v Delfách. Pýtia im poradila, aby sa kráľmi stali obe deti, ale staršie nech užíva väčšej cti. O tom ako zistiť, ktoré dieťa je staršie, dostali radu od Messénčana zvaného Panites, ktorý im navrhol, aby matku pozorovali, ktoré dieťa umýva a kŕmi ako prvé, že to by malo byť staršie. Sparťania pri pozorovaní zistili, že jedno z detí naozaj matka uprednostňuje. Toto dieťa dostalo meno Eurysthenes a mladšie nazvali menom Prokles. Rada veštkyne aby staršie dieťa užívalo väčšej cti u Sparťanov bolo v budúcnosti jedným zo zdrojov nevraživosti medzi bratmi.
Pausanias zaznamenal, že sa maloletým deťom v detstve stal regentom ich strýko Theras. Texty Pausania a tiež Herodota tvrdia, že hoci boli Eurysthenes a Prokles bratmi, ich nepriateľstvo už od detstva dosiahlo veľký rozmer. Nevedeli sa v ničom zhodnúť, ale keď, ako napísal Pausanias, dosiahli dospelosti a ich opatrovník Theras mienil založiť kolóniu na ostrove Kalliste a tam vládnuť, prejaviac tak náklonnosť k nemu ho v zhode podporili. Ostrov Kalliste neskôr nazvali Théra podľa mena ich opatrovníka, ktorý tam vládol.
Podľa novovekých historikov ako naznačujú aj texty Herodota a Pausania, Sparta pravdepodobne v dobe svojich prvých kráľov zažila obdobie bezprávia a občianskych nepokojov až do uskutočnenia série politických a sociálnych reforiem v spoločnosti, ktoré sa neskôr pripisovali legendárnemu zákonodarcovi Lykurgovi. Tieto reformy označili začiatok klasickej Sparty.
Zmienka o bratoch je aj v antickej knihe O veštení, kde jej autor Cicero hovorí, že dvojičky, aj keď sú si podobné vzhľadom, je medzi nimi rozdiel v kariére a v šťastí. Ako príklad uvádza kráľovské dvojičky Sparty Eurysthena a Prokla. Prokles, ako napísal, aj keď žil o rok kratšie ako Eurysthenes, jeho činy boli oveľa slávnejšie. Ďalšiu zaujímavú informáciu nám podáva opäť Pausanias, ktorý počas svojej návštevy Grécka pobudol určitý čas aj v Lakónii, kde ešte v druhom storočí, ako to tvrdí, videl hroby popri iných významných ľudí aj hroby manželiek bratov Eurysthena a Prokla. Napísal, že tiež boli dvojičkami a volali sa Lathria (manželka Prokla) a Anaxandra.
Pretože je veľa starovekých zdrojov nespoľahlivých, nástupcu Prokla je ťažké jednoznačne určiť. Pri kráľoch kráľovského rodu Agiovcov je zhoda, ale hlavne pri starších kráľoch rodu Eurypontovcov je nesúlad v zoznamoch antických historikov značný. Pausanias ako nástupcu Prokla označil Sóosa, ktorý podľa neho bol synom Prokla a otcom Eurypóna. Ploutarchos Sóosa tiež spomína ako kráľa Sparty, ale Herodotos, historik z piateho storočia pred Kr,. ako nástupcu uvádza Eurypona a Sóosa vôbec nespomína, preto je nástupníctvo Sóosa otázne. Vytvoriť spoľahlivý zoznam je pre nedostatok vierohodných historických správ nemožný. Nepodarilo sa to vyriešiť ani odborníkom zaoberajúcich sa touto problematikou, medzi ktorými boli aj uznávaní historici ako napr. prominentný historik A. Jones a profesor W. Forrest.
Zdroje upraviť
- Herodotos, História, VI, 51 – 52; VIII, 131.
- Apollodóros, Kronika 2,8,2.
- Ploutarchos, Lykurgos 2.
- Strabón, Geogafia, VIII, 5,4.
- Cicero,De divinatione, II, 43.
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,16,6; 3,1,7 – 8.
- Euripides, Deti Herakleovcov, [1]
Pozri aj upraviť
Prokles
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca – |
kráľ 970 pred Kr. – 930 pred Kr. (letopočty sú fiktívne) |
Nástupca Eurypón |