Redaktor:Igor Hianik/pieskovisko/Emanuel Hruška

Emanuel Hruška
česko-slovenský architekt, zakladateľ urbanizmu na Slovensku
Narodenie	31. január 1906 Praha, Česko
Úmrtie	16. august 1989 (83 rokov) Praha, Česko
Biografický portál

Prof. Ing. arch. Dr. techn. Emanuel Hruška, DrSc (* 31. január 1906 – † 16. august 1989) bol český architekt, vysokoškolský profesor. Bol to urbanista, teoretik, pedagóg, zakladateľ a spoluzakladateľ medzinárodných organizácií, zakladateľ urbanizmu na Slovensku. Slovenská urbanistická škola vznikla príchodom Emanuela Hrušku na Slovensku 1948. Najdlhším odborným asistentom Emanuela Hrušku bol Filip Trnkus, ktorý sa zasadil o pokračovanie myšlienok a sprostredkovanie odkazu E. Hrušku súčasnej generácií.

Komentovaný životopis Emanuel Hrušku

(Jarmila Bencová, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Fakulta architektúry STU  - 03. január 2017, Bratislava)

Emanuel Hruška sa narodil 31. januára 1906 v Prahe (1). Absolvoval reálne gymnázium v Prahe na Vinohradoch. V rokoch 1924-1928 študoval na Vysokej škole architektúry a pozemného staviteľstva na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Spomína svojich vynikajúcich učiteľov, profesorov Zdeňka Wirtha, Josefa Cibulku. Od roku 1925 je zároveň aktívnym spolupracovníkom Klubu Za starou Prahu. V roku 1926 vytvoril zrejme svoj prvý súťažný projekt na kostol vo Vršoviciach (v spolupráci s Janem Sokolem). V rokoch 1927-1928 uverejnil štúdiu ekonomického rozboru pražského Starého mesta a zároveň sa stáva členom redakcie časopisu Stavba. V roku 1928 bol odmenený najvyššou cenou za projekt pre dopravno-komunikačnú súťaž pre Prahu. V roku 1930 rada Klubu Za starou Prahu podporila jeho účasť vo verejnej súťaži na riešenie pražského komunikačného systému, ktorá bola vysoko ocenená. Po absolutóriu od roku 1928 do 1931 študoval na Akademii výtvarných umění v Prahe, v tzv. špeciálke školy architektúry prof. Josefa Gočára. K jeho vynikajúcim pedagógom v tom čase patrili taktiež profesori Antonín Engel a Alois Mikuškovič. Absolvoval študijné cesty do Paríža (u architektov Auguste Perreta a Le Corbusiera), do Viedne (u prof. Josefa Ho manna), udržiaval kontakty s profesormi Bauhausu v Dessau a ďalšími členmi CIAM a CIRPAČ (Sigmundom Giedionom, E. Englim, Alfredom Rothom), zvlášť v rámci zahraničných kongresov, ktorých sa pravidelne zúčastňoval. V roku 1932 sa stal vedeckým sekretárom, respektíve tajomníkom Ústavu pro stavbu miest pri vtedy založenej Masarykovej akadémii práce (MAP) v Brne, kde začal publikovať prvé odborné publikácie o urbanizme a územnom plánovaní. Nadviazal kolegiálne vzťahy s aktívnou brnianskou skupinou architektov – Bohuslavom Fuchsom, Jindřichom Kumpoštom a Františkom Kalivodom. V rokoch 1932-1934 bol členom domácej rady Klubu Za starou Prahu, z toho rok bol jeho jednateľom. V roku 1934 získal doktorát technických vied u prof. Antonína Engla na Českom vysokom učení technickom na tému „Výstavba sídiel a doprava“. V roku 1935-1936 bol generálnym sekretárom Medzinárodného bytového kongresu. V rokoch 1935-1940 ako zástupca vedúceho študijného oddelenia Elektrických podnikov mesta Prahy bol pražským magistrátom vyzvaný k jeho vedeniu. Rozpracoval tu legendárnu štúdiu pražskej rýchlodráhy – ako súčasť projektovaného generálneho dopravného konceptu Prahy. Komplexný rozvoj Prahy projektoval v merítku celého regiónu. Z tvorby týchto čias je podstatná účasť v architektonických súťažiach na Štefánikov most a Severný cintorín v Prahe, vyhraná súťaž na divadlo v Brne (spolu s architektom Vilémom Kubom), urbanistická koncepcia robotníckeho sídliska pri Baťových závodoch v Zruči nad Sázavou, návrh námestia pred spoločenským domom v Zlíne (v spolupráci s arch. Fuchsom). V 30-tych rokoch taktiež projektoval v duchu typického funkcionalizmu tzv. „elektrické domy“ v Prahe – dom v Heřmanovej ulici č.12, dom vo Veletržnej ulici č.198, vilu manželov Kumermanových. V rokoch 1938-1945 ako expert pre urbanizmus pracoval v riaditeľstve firmy Baťa na projektoch firemných tovární pre zahraničie. Od roku 1938 prešiel zároveň do plánovacej komisie pri Štátnej regulačnej komisii hlavného mesta Prahy, kde pôsobil do konca vojny. Dokončil tu urbanistickú ideu Karlovej Prahy s akcentom novo koncipovaného monumentálneho námestia ako tretieho predĺženia dvoch historických. Študoval vytvorenie lineárneho mesta pozdĺž rýchlodráhy Kladno – Praha – Polabí, sústavu lineárnych paprskov, ktoré naďalej aj v ďalších analyzovaných miestach Československa neustále aplikoval. Pracuje na publikáciách s témami prírody a osídlenia, krajinného plánovania a súčasnej urbanizácie. V roku 1938 habilitoval na Ústave urbanizmu Českého vysokého učení technického v odbore urbanizmus a plánovanie miest. Počas druhej svetovej vojny - na začiatku 40. rokov pracoval najmä na rozvojových štúdiách, územných plánoch a na mnohých súťažiach. Vtedy sa ako vrchný stavebný radca pražského magistrátu intenzívne zaoberal vzťahom mesta a krajiny, analýzami historických jadier miest, prírodného prostredia a krajinných, kompozičných, biologických a ďalších súvzťažných komponentov. Výsledky výskumov časopisecky a knižne publikoval. V roku 1945 sa oženil a bol pozvaný do Brna ako vedúci odboru plánovania na Zemskom študijnom a plánovacom ústave (ZSPÚ) a zároveň pôsobil ako docent na katedre urbanizmu Stavebnej fakulty Vysokého učení technického v Brne a prednášal taktiež na ČVUT v Prahe. V roku 1947 sa stal referentom pre otázky regionálneho plánovania Generálneho sekretariátu hospodárskej rady a taktiež externým vedúcim oddelenia územného plánovania na Štátnom úrade plánovacom v Prahe. V tomto roku začal prednášať na Karlovej univerzite v odbore geografie a plánovania prostredia a externe viedol Ústav regionálnej geografie Československej akadémie vied v Prahe. V tomto čase vypracoval mnohé štúdie k základom oblastného plánu mesta Prahy. Po februári v roku 1948 odišiel z Čiech na Slovensko do Bratislavy, kam ho pozval prof. Emil Belluš so zámerom založiť Ústav stavby miest na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej. Hruška sa na 14 rokov stal vedúcim ústavu a začal svoju teoretickú a pedagogickú činnosť. Popri týchto aktivitách sa podieľal na mnohých významných súťažiach a urbanistických projektoch na Slovensku. V roku 1948 sa stal zároveň predsedom urbanistickej komisie Zväzu slovenských architektov. V 50. rokoch na FAPS SVŠT orientoval výučbu na rajónové plánovanie, ako pedagóg so študentmi konfrontoval urbanistickú vedu s terénnym prieskumom: na východnom Slovensku (riešenie územia od Vihorlatu na východ), na strednom Slovensku (zvlášť rozpracovanie idey súmestia Banská Bystrica - Zvolen). Vyučoval predmety stavba miest I. a II., vývoj stavby miest, urbanistickú kompozíciu, ateliér urbanistickej tvorby. Publikoval desiatky analýz a štúdií ako pre slovenské územné plánovanie, tak aj v rámci českej a moravskej urbanistickej vedy. Vydal viaceré učebné skriptá s témami technika stavby miest, vývoj sídelných foriem miest, aktuálne východiská územného plánovania, urbanistická kompozícia a ďalšie. V roku 1953 bol menovaný riadnym profesorom na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Následne v školských rokoch 1952/1953, 1953/1954 a 1957/1958 sa stal jej dekanom. Pri zakladaní Slovenskej akadémie vied v roku 1953 vznikol (vplyvom prof. Belluša) odbor architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry, kam Hruška ako prvých architektov nominoval svojich asistentov Tibora Zalčíka a Milana Beňušku. Inicioval tu mnohé urbanistické výskumy a v roku 1967 sa stal (do roku 1988) predsedom redakčnej rady novo založeného vedeckého časopisu pre teóriu architektúry a urbanizmu - Architektúra a urbanizmus, v ktorom publikoval viaceré rozsiahle štúdie, najmä k problematike pamiatkovej starostlivosti a urbanistickým kontextom životného prostredia. V roku 1955 na SAV získal titul doktora vied (DrSc.). Vo vydavateľstve SAV napokon vychádzali Hruškove kľúčové knižné publikácie k histórii a vývoju stavby miest. V rokoch 1956-1961 bol externým vedúcim oddelenia hospodárskej geografie na Ekonomickom ústave ČSAV. Od roku 1958 bol striedavo podpredsedom a predsedom Ústrednej komisie štátnej pamiatkovej starostlivosti pri Ministerstve kultúry ČSR a od roku 1962 bol jej predsedom. Stal sa československým expertom UNESCO pre otázky ochrany architektonických pamiatok. V roku 1965 sa stal vedúcim vrcholnej pamiatkovej organizácie a od roku 1971 predsedom Československého národného komitétu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS). Medzinárodnú aktivitu prezentovalo Hruškovo riadne členstvo vo Francúzskej akadémii architektúry, čestné členstvo na nemeckej Akadémii stavby miest a na Maďarskom inštitúte urbanizmu (Maďarská urbanistická spoločnosť) pri Maďarskej akadémii vied, členstvo v Gréckej ekistickej spoločnosti v Aténach, v Rakúskej spoločnosti pre územné plánovanie. V Rakúsku mu bola v roku 1965 udelená prestížna Herderova cena. Prednášal v Drážďanoch, Hamburgu, Paríži, Viedni. V domácich inštitúciách bol aktívnym členom Československej spoločnosti geografickej pri ČSAV. Od roku 1981 bol nositeľom Zlatej plakety SAV Aurela Stodolu za zásluhy v technických vedách a mnohých ďalších cien a vyznamenaní: v roku 1963 získal Jurkovičovu cenu za vedecko- teoretické dielo Vývoj stavby miest a v roku 1968 za publikáciu Problémy súčasného urbanizmu. V roku 1966 mu bol udelený Rád práce a v tejto dobe sa stal tiež členom poradného zboru hlavného architekta hlavného mesta Prahy. V roku 1987 mu generálne zhromaždenie ICOMOS vo Washigtone udelilo prestížny titul čestného člena. V roku 1975 odišiel do dôchodku a ukončil pôsobenie na Katedre urbanizmu a územného plánovania Stavebnej fakulty SVŠT. Krátky čas ešte vyučoval v Bratislave na katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení. Zvyšok života potom strávil v Prahe, kde sa neúnavne venoval činnosti Klubu Za starou Prahu a vedeckej a publikačnej práci. Emanuel Hruška zomrel 16. augusta 1989 v Prahe. Tu je aj pochovaný. 

Publikačná činnosť

(spracovala: Nikola Winková, IN ARCHITEKTI, s.r.o. - 03. január 2017, Pezinok)

Knižné publikácie a učebná literatúra

HRUŠKA, Emanuel. Rozbor zdravotních a osídlovacích poměrů Velké Prahy, pokus o soustavné studium a grafické znázornění zjištených dat za období od roku 1921 do roku 1930-1933. Praha: Ústav pro stavbu měst při Masarykově akademii práce, 1935, 83 s. HRUŠKA, Emanuel. Nové úkoly v soudobém urbanismu. Praha: Česká matice technická s podporou ministerstva školství a národní osvěty, 1936, 64 s.

HRUŠKA, Emanuel. Naléhavé organisační úkoly v urbanismu. Praha: Kompas, 1938, 12 s., autor si publikáciu vydal z vlastných zdrojov

HRUŠKA, Emanuel - HAVLÍČEK, Josef. Cestou k novému Žižkovu. Praha: Nakladatel Václaf Petr, 1940, 27 s.

HRUŠKA, Emanuel. Regionální průzkum. Praha: Ed. Grégr a syn, 1942, 47 s.

HRUŠKA, Emanuel. Plánovité stavění. Planmässiges bauen. Praha: Ed. Grégr a syn, 1942 HRUŠKA, Emanuel. Provádění nouzových obydlí (Ausführung von Behelfsheimen). Praha: Verlagsanstalt der Böhmischen Landeszentrale der Gemeinden, Städte und Bezirke, 1944 HRUŠKA, Emanuel. 3 Kapitoly o technickém plánování. Zvláštní otisk ze “Sborníku České akademie technické” Praha VIII: Prometheus, 1945

HRUŠKA, Emanuel. Příroda a osídlení: Biologické základy krajinného plánování. Praha: Ed. Grégr a syn, 1945

HRUŠKA, Emanuel. Nové sídlište. Praha: Spolek českých inženýru v Praze, tlač. Grafika Unie, 1945, 72 s.

HRUŠKA, Emanuel. Krajina a její soudobá urbanizace. Praha: B Pyšvejc, 1946

HRUŠKA, Emanuel. Územní plánovaní. Praha: SNP, 1945, 141 s.

HRUŠKA, Emanuel - KUHN, Ivan - FOLTYN, Ladislav. K průmyslovému programu v prvním pětiletém plánu Československé republiky. Návrh na rozmístění průmyslových investic v prvním pětiletém plánu Československé republiky s hlediska prostorového. Brno: Zemský národní výbor, 1948

HRUŠKA, Emanuel. Úvaha o budoucnosti Prahy, sídelního města Československé republiky. Fragment studijního souboru o územním plánu středočeské oblasti. Brno: 1949, 13 s., Samizdat

HRUŠKA, Emanuel - BEŇUŠKA, Milan. Vývoj stavby miest (1. časť prednášok o územnom plánovaní). Bratislava: SVŠT, 1950

HRUŠKA, Emanuel - BEŇUŠKA, Milan. Plánovanie krajov a obcí: metodika územného plánovania (2. časť prednášok o územnom plánovaní). Bratislava: SVŠT, 1951

HRUŠKA, Emanuel. Niekoľko základných ukazovateľov pre techniku stavby miest. Bratislava: 1951-52

HRUŠKA, Emanuel. Vývoj sídelných foriem a cesta človeka k ovládaniu a premene prírody. I. diel. učebný text. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1952. Doplnok ku skriptám: Vývoj stavby miest

HRUŠKA, Emanuel. Niekoľko aktuálnych otázok z techniky územného plánovania. II. vydanie. Bratislava: 1952. Doplnené a opravené vydanie.

HRUŠKA, Emanuel. Úvod do urbanizmu a územného plánovania. Bratislava: SAV, 1955. HRUŠKA, Emanuel. Vývoj urbanizmu a územného plánovania. Bratislava: SVŠT, 1955, 380 s.

HRUŠKA, Emanuel. Územní plánovaní pro geologicko-geografickou fak. 1.vyd. Praha: SPN, 1955

HRUŠKA, Emanuel a kol.. Technika stavby miest. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1955

HRUŠKA, Emanuel a kol.. Cieľ a metodika rajónového plánovania. Bratislava: 1957 HRUŠKA, Emanuel. Urbanistická kompozícia II. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1957

HRUŠKA, Emanuel. Mesto v budúcnosti. Martin, 1957

HRUŠKA, Emanuel. Urbanistická kompozícia I.Bratislava: SVTL, 1958, 319 s.,

HRUŠKA, Emanuel a kol.. Urbanizmus (Niektoré nové názory na výstavbu sídlisk) skriptá. Bratislava: SVŠT, 1960

HRUŠKA, Emanuel. Vývoj stavby miest. Bratislava: SAV, 1961

HRUŠKA, Emanuel a kol.. Urbanizmus II. skriptá. Bratislava: SVŠT, 1963 Эмануэл Грушка. Pазвитие градостроительства. Братислава: Издательство Словацкой академии наук,1963, 660 Стр, 610 рис.

HRUŠKA, Emanuel. Problémy súčasného urbanizmu (úvahy nad novými úlohami urbanizmu a územného plánovania: súbor statí o plánování regiónov, sídel, mestskej dopravy, rekreácie a o urbanistickej kompozícii). Bratislava: SAV, 1966

HRUŠKA, Emanuel - ROSENBERG, Franz. Städtebau in West und Ost. Schri enreihe der Niedersächsischen Landeszentrale für Politische Bildung. Gespärche zwischen Ost und West. Hannover: Niedersächsische Landeszentrale für Politische Bildung, 1969

HRUŠKA, Emanuel. Stavba miest, jej história, prítomnosť a budúcnosť. Bratislava: SAV, 1970

HRUŠKA, Emanuel. K tvorbe urbanistického prostredia. Bratislava: Zväz slovenských architektov v Športe, 1985, 129 s.

Príspevky v zborníkoch a časopisoch

HRUŠKA, Emanuel. Charakter města a základní plán upravovací. In: Stavitel 13, 1932, s. 73-82.

HRUŠKA, Emanuel. Petřínská komunikace a její funkce v organismu města. In: Styl 12 (17), 1932-33, s. 135-138.

HRUŠKA, Emanuel. Analytické studie o osídlení pražské oblasti. In: Architekt SIA 33, 1934, s.110-116.

HRUŠKA, Emanuel. Urbanismus regionální a státní plánování v Anglii. In: Stavba 14, 1937-1938, s. 74-75.

HRUŠKA, Emanuel. Technické problémy nájemného domu. K Rosenbergovým obytným domům. In: Stavitel XVI, č. 1, 1937-1938, s. 8.

HRUŠKA, Emanuel. Měřítko v krajině - měřítko v sídlišti. In: Architektura 4, 1942, s. 153-164.

HRUŠKA, Emanuel. Nové sídliště, díl I-IV. In: Architekt SIA 41-42, 1942-1943, s. 1-7, 145-149, 265-272, 273-284.

HRUŠKA, Emanuel. Niekoľko štúdií k otázke smerného plánu mesta Bratislavy. In: Slovanská Bratislava, sborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy. Bratislava: IV. referát ÚNV, 1950, s. 389-431.

HRUŠKA, Emanuel. Riešenie troch dôležitých križovatiek mesta Bratislavy In: Československý architekt,roč. 4, 1958, č. 8, s. 6.

HRUŠKA, Emanuel. Vodohospodárske dielo v slovenskej krajine In: Československý architekt, roč. 5, 1959, č. 23, s. 3.

HRUŠKA, Emanuel. Je treba plánovať “oblasti miest” In: Československý architekt, roč. 8, 1962, č. 8, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Vzťah mestského a vidieckeho osídlenia na Slovensku In: Československý architekt, roč. 8, 1962, č. 22, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Mestské autodráhy In: Československý architekt, roč. 9, 1963, č. 3 , s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Súťaž na budovu s. rozhlasu v Bratislave. In: Projekt 6, 1964, č. 3, s. 62-66.

HRUŠKA, Emanuel. Bemühungen um eine neue Siedlungsstruktur in der Tschechoslowakei In: Archiv für Kommunalwissenscha en 3, 1964, s. 57-80.

HRUŠKA, Emanuel. Poznámky k “severo-jižní magistrále” v Praze In: Československý architekt, roč. 11, 1965, č. 22, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. O regeneraci historických jader měst. In: Památková péče, vol. 25., 1965, č. 10, s. 307-311.

HRUŠKA, Emanuel. Je vertikála náš osud? In: Československý architekt, roč. 11, 1965, č. 23-24, s.7.

HRUŠKA, Emanuel. Mezinárodná konference územní plánování měst a regiónu In: Československý architekt, roč. 12, 1966, č. 4-5, s.6.

HRUŠKA, Emanuel. Konkrétne o ochrane pamiatok In: Československý architekt, roč. 12, 1966, č. 12, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Nutnosť usporiadania veľkých kontinentálnych priestorov In: Československý architekt, roč. 12, 1966, č. 23, s. 5.

HRUŠKA, Emanuel. O historických jadrách miest v ČSSR. In: Ochrana pamiatok, roč.1., 1966, s. 15-29.

HRUŠKA, Emanuel. Úvahy či sny o stredoeurópskej urbanistickej štruktúre. In: Československý architekt, roč. 13, 1967, č.5, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Dva jubilanti ve Weimaru. In: Československý architekt, roč. 14, 1968, č. 8, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel-ALEXY, Tibor-GÁL, Peter. Problémy symbiózy novej a starej architektúry a urbanistickej tvorby. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 2, 1968, č.3, s. 3-18.

HRUŠKA, Emanuel. Informácie: Snahy o koordináciu územného plánovania v strednej Európe. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 2, 1968, č.1, s. 82. 

HRUŠKA, Emanuel. K medzinárodnej súťaži na nový mestský obvod Bratislavy In: Architektúra a urbanizmus, roč. 2, 1968, č.1, s. 15-34.

HRUŠKA, Emanuel - ALEXY, Tibor - TRNKUS, Filip. Úvahy o územnom rozvoji hospodársko-spoločenského a kultúrneho centra Stredného Slovenska. In: Zborník štúdií. Výstavba 4.hospodársko-kultúrneho centra Stredoslovenskej oblasti. Zvolen: ONV a MsNV, 1969, s. 43.

HRUŠKA, Emanuel. Quelques idees sur l’edification actuelle des villes. Le probleme du centre: la decadence et le renouveau de la cite. In: Recueil de conferences du symposium international: “contribution a l’inventaire - standard des monuments d’architecture” , 10 - 17 sept. 1969. Contribution a l’inventaire - standard des monuments d’architecture. Institut d’etat pour la reconstruction des villes, Prague.

HRUŠKA, Emanuel. Communication de M.E. Hruška In: Colloque sur les Monuments et la Societe / Symposium on Monuments and Society 2-8.9. 1969, Leningrad: 1969, s. 93-104. HRUŠKA, Emanuel. Die sozialen Wandlungen der Altstadt und die daraus folgenden Ansprüche auf Verkehrserschliessung. In: Kolloquium: der Verkehr in den historischen Stadtzentren, 5 - 10 oktober 1969 , Graz.

HRUŠKA, Emanuel. Informácie: Medzinárodné kolokvium “Záchrana krajiny a historických sídel.” In: Architektúra a urbanizmus, roč. 3, 1969, č. 1, s. 67.

HRUŠKA, Emanuel. Vývoj osídlenia a stavby sídlisk v 19. a 20. storočí na území ČSSR. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 3, 1969, č. 1, s. 45-66.

HRUŠKA, Emanuel. Recenzia: K dvom knihám, zameraným na urbanistické problémy his- torických jadier In: Architektúra a urbanizmus, roč. 3, 1969, č.3, s. 58-59.

HRUŠKA, Emanuel. Úvahy o genéze a vývoji sídelnej štruktúry Československa, Slovenska a niektorých jeho rajónov. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 3, 1969, č. 3, s. 19-33. HRUŠKA, Emanuel. Zur Erhaltung und Wiederbelebung historischer Stadtquartiere in der Tschechoslowakei. In: Schweizerische Bauzeitung, roč. 87, 1969, č. 3, s. 31.

HRUŠKA, Emanuel. Benátky a ich záchrana ako komplexný problém ekonomický, sociologický, technický aj organizačný. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 4, 1970, č. 4, s. 38-41.

HRUŠKA, Emanuel. Sites historiques et paysages dans les plans régionaux et plans d’aménagement. Demonstration sur des villes en Tchecoslovaquie. In: Monumentum Bruxelles, Conseil International des Monuments et des Sites, vol. 7, 1971, s. 41-52. HRUŠKA, Emanuel. Československý národný komitét ICOMOS - UNESCO In: Československý architekt, roč. 17, 1971, č.5, s.2.

HRUŠKA, Emanuel. Formy a metódy modelových riešení urbanistického priestoru B. Bystrica - Zvolen. In: Projekt XIII, 1971, č. 15, s. 472 - 486.

HRUŠKA, Emanuel. Úspěch československých urbanistů v mezinárodní soutěži na “Jižní město Vídeň”. In: Československý architekt, roč. 17, 1971, č. 16, s. 5.

HRUŠKA, Emanuel. K ďalšiemu rozvoju socialistickej pamiatkovej starostlivosti. In: Československý architekt, roč. 17, 1971, č. 17, s. 1-2.

HRUŠKA, Emanuel. Sympózium o ochrane pamiatok 19.-20. stor. In: Československý architekt, roč. 17, 1971, č.22-23, s.1-2

HRUŠKA, Emanuel. Úvahy o urbanistickej kompozícii. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 6, 1972, č.1, s. 3-32.

HRUŠKA, Emanuel. Problematika ochrany novodobých urbanistických celku. In: Ochra- na památek moderní architektury. Sborník referátu přednesených na celostátní vědecké konferenci v Brňe, březen 1970. Brno: Krajské středisko státní památkové péče a ochrany přírody, 1972

HRUŠKA, Emanuel. Nový úsek “Metra Expres” v Paríži In: Československý architekt, roč. 18, 1972, č. 4, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Československá vláda chráni kultúrnu kontinuitu prostredia človeka socialistickej spoločnosti In: Československý architekt, roč. 18, 1972, č. 13, s. 1-2. HRUŠKA, Emanuel. Actions for Human settlemens “delos 10” In: Československý architekt, roč. 18, 1972, č. 18, s. 5.

HRUŠKA, Emanuel. K nové koncepci památkové péče v ČSR In: Československý architekt, roč. 18, 1972, č. 20-21, s. 7.

HRUŠKA, Emanuel. Aspect et mobilier de la rue. Contribution du Comité national tchécoslovaque. In: Le visage de la rue dans les cites historiques. Colloque de Lausanne, 17-22 juin 1973. Zurich: Icomos,1973, s. 30-32.

HRUŠKA, Emanuel. Jak dnes chápeme památkovou péči? In: Československý architekt, roč. 19, 1973, č. 8, s. 2.

HRUŠKA, Emanuel. Kritické poznámky k štátnej ochrane prírody v ČSR In: Československý architekt, roč. 19, 1973, č. 9, s. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Umelce - filosofa ( o Jiřím Krohovi) In: Československý architekt, roč. 19, 1973, č. 10, s. 3-4.

HRUŠKA, Emanuel. The Simultaneous Presence of Old and New in Modern Urban Complexes. In: Ekistics, vol. 35, no. 209, 1973, pp. 243–244.

HRUŠKA, Emanuel. La problematique de la symbiose des complexes urbains historiques et modernes dans la formation des complexes urbains historiques. In: Monumentum, vol. 11-12, 1975, SPECIAL ISSUE on Contemporary Architecture in Ancient Groups of Buildings. Budapest Symposium, June 28-30. 1972

HRUŠKA, Emanuel. Zur neuen Konzeption des Denkmalschutzes in der ČSSR. In: Deutsche Kunst und Denkmalpflege, 1974, č. 32, s. 85-91.

HRUŠKA, Emanuel.Changements sociaux, économiques, techniques et de production au village et leur influence sur les possibilités de la conservation des oeuvres de l’architecture populaire. In: Monumentorum tutela - ochrana pamiatok - symposium ICOMOS CSSR 1971, Bratislava: Obzor, 1976, č. 9, s. 25-32.

HRUŠKA, Emanuel. Perspektívne problémy ľudských sídel. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 10, 1976, č. 1, s. 1-14.

HRUŠKA, Emanuel. Od pamiatkovej starostlivosti k ochrane a tvorbe životného prostredia. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 11, 1977, č. 2, s. 61-86.

HRUŠKA, Emanuel. Nový život v historických jádrech. In: Československý architekt - príloha, roč. 23, 1977,

HRUŠKA, Emanuel. Centrálna oblasť Bratislavy. (Niekoľko poznámok urbanizmu). In: Architektura ČSR,1978, č.1, s. 9-10.

HRUŠKA, Emanuel. Význam geografického priestoru a historického vývoja prostredia v plánoch sídel. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 13, 1979, č. 2, s. 105-116.

HRUŠKA, Emanuel. Zobytnime interiéry našich miest. In: Projekt 10, 1979, s. 2-3. HRUŠKA, Emanuel. Otázky urbanistickej kompozície - príloha In: Československý architekt, roč. 25, 1979, č. 4.

HRUŠKA, Emanuel. Metamorfózy Václavského námestia. In: Československý architekt, roč. 26, 1980, č. 5, s. 7.

HRUŠKA, Emanuel. Obraz mesta silueta prírodné prvky v sídle, humanizácia obytného priestorov mesta časť 1 - príloha. In: Československý architekt, roč. 26, 1980, č. 8. HRUŠKA, Emanuel. Diskusia: Aktuálne problémy urbanizmu. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 14, 1980, č.2, s. 114-115.

HRUŠKA, Emanuel. Terminológia: K inflácii ,,re...” pojmov v architektonickom a urbanistickom slovníku. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 14, 1980, č. 3, s. 177. HRUŠKA, Emanuel. Obraz mesta silueta prírodné prvky v sídle, humanizácia obytného priestorov mesta časť 2 - príloha. In: Československý architekt, roč. 26, 1980, č.9 HRUŠKA, Emanuel. Diskusia: Poznámky k problémum urbanistického plánování Prahy. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 15, 1981, č. 2, s. 118-119.

HRUŠKA, Emanuel. Vývoj teorie památkové péče v období existence mezinárodní organizace Icomos - tendence - perspektivy. In: Památky a příroda, 1981, č. 4, s. 205-215. HRUŠKA, Emanuel. Terminológia: Možno hovoriť o geografickom pláne alebo o geografickom projekte. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 15, 1981, č. 3, s. 185-186. HRUŠKA, Emanuel. Recenzia: K súboru diel “The Heart of our Cities” - “Das Herz unserer Städte” od H. Simona. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 15, 1981, č. 3, s. 185-186. HRUŠKA, Emanuel. Informácie: Inšpirácie urbanistu z vedút, prospektov a ulíc centra Ríma. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 15, 1981, č. 4, s. 239-247.

HRUŠKA, Emanuel. Terminológia: Existuje urbanistický design? In: Architektúra a urbanizmus, roč. 15, 1981, č. 4, s. 247.

HRUŠKA, Emanuel. Recenzia: Ján Zemko, Anna Zemková: Kultúra bývania na Slovensku. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 16, 1982, č. 4, s. 253-254.

HRUŠKA, Emanuel. Diskusia: K otázkam integrácie historických hodnôt do novovytváraného životného prostredia. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 17, 1983, č. 4, s. 251-252.

HRUŠKA, Emanuel. Informácie: Kongres ICOMOS In: Architektúra a urbanizmus, roč. 18, 1984, č. 1, s. 61-62.

HRUŠKA, Emanuel. Diskusia: Aktuálne problémy urbanistického a regionálneho rozvoja dvoch metropol. In: Architektúra a urbanizmus, roč. 19, 1985, č. 1, s. 58-62.

HRUŠKA, Emanuel. Kontinuita a přeměny v prostorové struktuře a v obraze města (demonstrované na příkladu Prahy). In: Architektúra a urbanizmus, roč. 20, 1986, č. 4, s. 201-226.

HRUŠKA, Emanuel. Architekt - urbanista k problémum památkové péče v oblasti Prahy. In: Staletá Praha XVI: sborník pražského střediska státní památkové péče a ochrany přírody. Praha: Panorama, 1986, s. 9-21.

HRUŠKA, Emanuel. Ou se porte la protection des monuments? In: Nessun futuro senza passato. 6th ICOMOS General Assembly and International Sym- posium. Roma: ICOMOS, 1981, s. 133-140. 

Ideálne krajinné mesto na žitnom ostrove

IDEÁLNE KRAJINNÉ MESTO NA ŽITNOM OSTROVE E. HRUŠKA , F. TRNKUS A KOL. ŠTUDENTOV

(1964) REKONŠTRUKCIA A ANALÝZA POMOCOU NÁSTROJA “ITUD” 

(Igor Hianik, IN ARCHITEKTI, s.r.o. - 03. január 2017, Pezinok)

Emanuel Hruška vníma ideálne mesto ako mesto budúcnosti (1). Ide o víziu, ktorú načrtol na základe osobitého analyzovania krajiny, sídla a ich vzájomných vzťahov. Ideálne mesto nepovažuje za utopistické, ale práve naopak realistické, čo zdôrazňuje jeho presnou lokalizáciou v rámci Slovenska na Žitnom ostrove. Hruška, na rozdiel od iných autorov ideálnych miest (2), formuje schému, ktorá predpokladá dynamiku mesta a pokrok. Ideálne mesto na Žitnom ostrove sa dá chápať z viacerých pohľadov. Ide o filozofické dielo v architektúre, na Slovensku neprekonané sformulované metodické postupy výuky tvorby urbanizmu a v neposlednom rade o nadčasový odkaz pre prax. Na začiatku 60. rokov začal Hruška definovať urbanisticko-architektonický scenár ideálneho mesta, ktorý niekoľko rokov po sebe rozpracovávali študenti v špeciálnom urbanistickom ateliéri SVŠT pod vedením Hruška, Kodoň a Trnkus (3) ako reakciu na renesančné ideálne mesto, záhradné mesto a iné. Zadanie ateliéru malo presne definovanú kostru a postupy formovania jednotlivých článkov, ktoré smerovali k naplneniu Hruškových cieľov.

Scenár Ideálneho krajinného mesta

Scenár Ideálneho mesta stojí na pevnej kostre zloženej zo štyroch bodov (4):

1. ideálne mesto je komponované ako súčasť krajiny - prvky krajiny vtiahnuté postupnou transformáciou až k bytu

2. terénna konfigurácia je rovinatá

3. voda je integrálnou a neoddeliteľnou zložkou (5)

4. pochopenie sektorov ako:

a. ťažiskové centrum a lokálne centrá

b. občianska vybavenosť - polyfunkčnosť

c. veda a vývoj - nová výrobná sila

d. nová forma priemyslu - elektronizácia a modernizácia techniky

e. rozvinuté poľnohospodárstvo ako súčasť mesta

f. obytné zóny s integrovanou prácou a občianskou vybavenosťou

Hmotovo-priestorová konfigurácia sa formovala postupne a v zásade mala dve základné podoby. V prvej fáze sa zakladala na racionálnom pravouhlom systéme, ktorá bola v roku 1962 prezentovaná študentským projektom pod vedením Hruška, Kodoň. V roku 1961 nastal zlom vo vnímaní pravouhlého systému, zaslúžil sa o to víťazný tím C. Candilis, S. Woods a A. Josic svojím návrhom obytného súboru pre 100 000 obyvateľov Le mirail v Toulus, kde popreli pravý uhol. Na základe premyslenej teórie zlomili priamu líniu ulice do hexagonálnej geometrie pod 60 alebo 80 stupňovým uhlom, čím sformovali nový kompozičný systém. Hruška preto v druhej fáze inšpirovaný týmto impulzom a analyzovaním aplikoval hexagonálny systém podporujúci biologický rast, čo v prípade pravouhlého nie je možné, nie na ulicu, ale na celkový systém mesta. Týmto spôsobom eliminoval chyby neprimeraného merítka priestorov, ktoré boli vytýkané tímu Candilis, Woods a Josic (6). Túto novú priestorovú konfiguráciu, ktorá reprezentovala biologický urbanizmus, konzultoval s F. Trnkusom, kotrý bol najdlhšie jeho asistentom. V roku 1965 pod vedením Hruška, Trnkus vytvoril kolektív študentov ideálne krajinné mesto na Žitnom ostrove pre 70.000 obyvateľov. Keďže sa zo spomínaných projektov zachovali len fotografie v publikáciách (7), rozhodli sme sa ideálne mesto (8) zrekonštruovať a zanalyzovať pomocou metódy ITUD (9). Na záver treba skonštatovať, že ideálne krajinné mesto na Žitnom ostrove je stále aktuálne aj po vyše ako 50 rokoch a dokonca vykazuje nadštandardné urbanistické ukazovatele. V našich geografických podmienkach ho môžeme považovať za istý symbol udržateľného a ekologického mesta 21. storočia. Spĺňa adekvátnu hustotu (cca 300ob/ ha), pešiu dostupnosť, kde pracuje v proporciách dieťaťa, matky a rodiny, obsahuje kompozične artikulované priestory, pracuje s výškovými dominantami - optická previazanosť verejných priestorov a ich identifikácia, rešpektuje krajinu a využíva ju pre maximálne skvalitnenie obytného prostredia a najzaujímavejšie je, že zadefinovanému novému sektorovaniu územia sa blíži súčasná situácia (10).

Biografia

• Narodil sa 31. januára, 1906 v Prahe, v úradníckej rodine.
• 1924 maturoval na reálnom gymnáziu v Prahe na Vinohradoch
• 1924 – 1928 štúdium na Vysokej škole architektúry a pozemného staviteľstva na Českom vysokom učení technickom v Prahe
• 1928 – 1931 pokračovanie štúdií na Akadémii výtvarných umení u prof. Gočára
• 1934 zisk doktorátu technických vied na ČVUT v Prahe
• 1938 habilitácia na docenta na ČVUT v Prahe
• 1938 – 1945 zamestnaný ako expert pre urbanizmus riaditeľstva firmy Baťa
• 1945 sa oženil, s manželkou žili v Prahe, deti nemali
• 1948 – 1962 vedúci Ústavu stavby miest na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave, ktorú aj založil
• 1948 vymenovaný za predsedu urbanistickej komisie Zväzu slovenských architektov
• 1953 vymenovaný za riadneho profesora na Stavebnej fakulte SVŠT
• 1956 titul doktor technických vied
• 1958 vymenovaný za prvého podpredsedu Ústrednej komisie štátnej pamiatkovej starostlivosti pri Ministerstve kultúry ČSR. Roku 1962 sa stal jej predsedom
• 1964 Cena Dušana Jurkoviča za vedecko-teoretické dielo Vývoj stavby miest
• 1965 sa stal expertom UNESCO a hlavným redaktorom vedeckého časopisu Architektúra & Urbanizmus
• 1971 predseda Československého národného komitétu ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla)
• 1981 Zlatá plaketa SAV Aurela Stodolu za zásluhy v technických vedách
• 16. augusta 1989 zomrel v Prahe, kde je aj pochovaný

Tvorba a teoretické dielo

• Elektrické domy, Praha – Holešovice, 1931.
• Projekt divadla v Brne (S V. Kubom).
• Rodinný dom, Praha, 1933.
• Štúdia pražskej rýchlodráhy, 1936.
• Súťaž na Námestie práce v Zlíne, 1938.

Profesor Hruška vytvoril rozsiahle teoretické dielo v oblasti vývoja a teórie stavby miest, vzťahu sídla a krajiny, urbanistickej kompozície, dopravných problémov a územného plánovania. Prvé práce písal ešte pred príchodom na Slovensko:

• Nové úkoly v soudobém urbanismu, 1936.
• Krajina a její soudobá urbanisace, Praha 1946.

Na Slovensku v teoretickej publikačnej činnosti pokračoval:

• Súmestie Banská Bystrica – Zvolen (s kol.), 1950.
• Úvod do urbanizmu a územného plánovania, 1955.
• Mesto budúcnosti, Martin 1957.
• Vývoj stavby miest, 1961.
• Problémy súčasného urbanizmu, Bratislava 1965.
• Stavba miest – jej história, prítomnosť a budúcnosť, Bratislava 1970.
• K tvorbe urbanistického prostredia, 1985.

Medzinárodná činnosť

Schopnosti Emanuela Hrušku mu umožnili uplatniť sa aj v zahraničí, čo sa prejavilo aktívnym členstvom v medzinárodných organizáciách:

• 1955: Spoluzakladateľ medzinárodnej spolupráce v oblasti starostlivosti o pamiatky a výstavbu v historických mestách
• od 1965 expertom UNESCO
• 1967 členom Ekistickej spoločnosti v Aténach

Ocenením jeho angažovanosti a aktívnej práce v týchto organizáciách bolo jeho členstvo v Rakúskej spoločnosti pre územné plánovanie, v Maďarskej urbanistickej spoločnosti, Akadémii stavby miest Nemecka a vo Francúzskej akadémii architektúry.

Použitá literatúra

• Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry. Perfekt 2005, Bratislava, str. 70, 71.
• Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart 2002, Bratislava, str. 469.
• Dulla, M., Moravčíková, H.: Kto je kto v architektúre na Slovensku; architektúra, urbanizmus, interiérová tvorba, interiérový design, výstavníctvo. Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, Bratislava, 1995, s. 60. ISBN 8088791006
• Bencová, J., Hianik, I., Winková, N.: Emanuel Hruška a Slovenská urbanistická škola - Výber z celoživotného diela optikou troch profesorov architektov urbanistov. SPEKTRUM STU, 1/2017, Bratislava, náklad 55 ks, ISBN 9788022746625
• Gürtler, I.: Výstava - pocta Emanuelovi Hruškovi, in Projekt 1/2017, s. 54 až 57, Spektrum 2017.
• Kováč, B.: Emanuel Hruška a Slovenská urbanistická škola, In Arch 3/2017, EuroStav 2017
• Životopisné údaje boli čerpané z prameňov osobného archívu Emanuela Hrušky (archív SNG Bratislava, škatuľa 15.): autoriz. Vzpomínky a výhledy, strojopis, dat. 23.11.1988.
• Emanuel Hruška. Medailon. In: Architekt 2001,č.6, s.72. Taktiež Pkd.: Mladý osemdesiatnik Emanuel Hruška. In: Architektúra a urbanizmus XX., 1986, č.1, s.58-60;
• Dostalík, Jan – Ulčák, Zbyněk: Biologický univerzalizmus Emanuela Hrušky. In: Architektúra a urbanizmus XLVII., 2013, č.1-2, s. 53-56;
• výpovedí žiaka E. Hrušku – prof. Ing. arch. Filipa Trnkusa, PhD. - (4)
• Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, fondy Emanuel Hruška, 25 škatúľ
• Hrůza, J.: Slovník soudobého urbanismu. Odeon Praha 1977. str. 166, definícia ideálneo mesta.
• Hrůza, J.: Slovník soudobého urbanismu. Odeon Praha 1977. str. 71
• Hruška, E.: Problémy súčasného urbanizmu (úvahy nad novými úlohami urbanizmu a územného plánovania: súbor statí o plánování regiónov, sídel, mestskej dopravy, rekreácie a o urbanistickej kompozícii). Bratislava: SAV, 1966, s. 396-7;
• Hruška, E.: Stavba miest, jej história, prítomnosť a budúcnosť. Bratislava: SAV, 1970, pozri state: Hľadanie urbanistickej syntézy, Realita. 
• Hruška, E., Trnkus, F. a kol. študentov: Ideálne krajinné mesto na Žitnom ostrove, Bratislav 1964)
• Hianik, I., Winková, N.: Interactive Tool for Urban Design (ITUD), pozri viac: www.itud.sk

Referencie

{{DEFAULTSORT:Hruška, Emanuel}} [[Kategória:Českí architekti]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Držitelia Ceny Dušana Jurkoviča]]