Wikipédia

Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko

< Redaktor:Robert Jahoda
Bobuľová hlavica v interiéri Kostola nanebovzatia Panny Márie v Bíni, Slovensko

Bobuľová hlavica[1] (iné názvy: bobuľovitá hlavica[2]; franc. chapiteau à crochet, angl. crocket capital[3]) je typ hlavice so štylizovanými listami vybiehajúcimi do okrúhlych závitkov v tvare bobule.[1] Išlo pravdepodobne o zjednodušenú verziu korintskej hlavice.[4] Pôvodne to bol invenčný sochársky prvok normandskej architektúry,[5] ktorý sa neskôr výrazne používal v románskej a gotickej architektúre.[6]

Etymológia upraviť

Slovo crocket má anglo-francúzsky pôvod, ktoré v 14. storočí označovalo ornamentálny závitok alebo prameň vlasov.[7] V stredovekej architektúre slová ako crocket, crockett alebo crockytt[8] označovali aj menšie florálné závitky, úponky alebo púčiky kvetov, ktoré sa používali na fiálach alebo na vimperku a ďalších. Ďalšia etymológia slova crocket pochádza zo severofrancúzskeho crochet alebo starofrancúzkeho slova croquet, čo znamená malý háčik alebo očný zub.[7][9] Koreň slova croc je pravdepodobne odvodený od staronórského slova krokr, ktorý má nejasný pôvod. Možno súvisí s germánskym kr slovami, ktorých význam je ohnutý alebo zahnutý.[9] Podľa inej teórie je význam koreňa slova croc odvodený od vizuálnej podobnosti s biskupskou berlou, ktorá je na hornom konci špirálovitá zahnutá.[10]

Historický vývoj upraviť

12. storočie upraviť

 
Bobuľová hlavica v chóre Katedrály Noter-Dame, okolo roku 1160, Paríž, Francúzsko

Štylizované úponky tzv. bobule sú pravdepodobne odvodené z monumentálneho sochárskeho tvaroslovia normandského prostredia zo začiatku 12. storočia.[5] Tvar bobuľovej hlavice sa začala formovať v období prechodu, keď doznievala románska architektúra a objavovali sa prvé základy ranogotickej architektúry. Pravdepodobne išlo o redukciu a abstrakciu korintskej hlavicie.[8] Hlavica pripomínala tvar kalicha obkoleseného dvoma radami (ojedinele aj jedným radom) úzkych jazykových listov, končiacich bobuľou alebo pukom.[11] Prvýkrát sa objavil na rímse Baziliky svätej Márie Magdalény v opátstve Vézelay. Od polovice 12. storočia sa centrom produkcie bobuľového motívu stalo Île-de-France. Prvé práce sa objavili medzi rokmi 1150 – 1160 pod korunnými rímsami kostolov. Ide o malé úponky zložene z troch prevrátených listov, ktoré pripomínajú tvar kotyledónu.[12] Okolo roku 1150 sa objavil bobuľový motív na hlaviciach stĺpoch v Katedrále Noter-Dame v Noyone.[11] Neskôr v roku 1160 v chóre Katedrály Noter-Dame v Paríži. Išlo o florálne závitky viacerých zložených štylizovaných listov na sebe. Jazykové listy boli modelované s masívnym a vláčnym pôvabom. Neskôr závitky ustúpili štylizovaným listom, čo umožnilo zvýrazniť rebrovú členitosť výbežku stopky. Podobná situácia nastala pri umiestení bobuľového motívu na archivolte. Spodnú časť hlavice ojedinele zdobí štylizovaná palmeta.[12] V cisterciánskej architektúre v Burgundsku boli často listy bez bobuľového motívu alebo kalich bez listov.[11]

 
Bobuľové hlavice portálu Kolegiálneho kostola Noter-Dame, koniec 12. storočia, Montréal, Francúzsko

Na konci 12. storočia prísny architektonický ráz hlavíc ustúpil a vzniklo nové oživenie. Dekór sa rozvinul mnohými spôsobmi, pričom niektoré typy sa rôzne krútili, delili alebo stáčali do seba.[12] Bobuľový motív je umiestený v rohoch kalicha hlavici, čo malo vytvárať vizuálny pocit akejsi podpery. Stopky boli zdobené ratolesťami alebo palmetamy, ktoré sa spolu so stopku začali rozčleňovať. Bobule sa rozvíjali do štylizovaných abstraktných tvarov pukov a kvetov.[11] Neskôr sochári pravdepodobne upustili od antickej tradície zjednodušenej korintskej hlavice a inšpirovali sa rastlinami, ktorých vývoj a zmeny v prírode odpozorovali v prírode.[12] Naturalizmus výzdoby hlavíc sa prejavil v druhej tretine 12. storočia, ako napríklad v Katedrále Notre-Dame v Remeši (Reims) či Katedrále Notre-Dame v Charters.[11] Sochári naďalej pokračovali v štylizácii nových tvarov rastlín. Konkrétnymi príkladmi sú sakristia a chór Baziliky svätej Márie Magdalény v opátstve Vézelay, portál Kolegionálenho kostola Noter-Dame v Montréale, chór Katedrála svätého Gervasia a Protasia v Soissons (1190 – 1200).[12]

13. storočie upraviť

 
Bobuľové hlavica so zvieracím motívom v Kostole Noter-Dame-de-la-Coulture, začiatok 13. storočia, Le Mans, Francúzsko

Na začiatku 13. storočia (čiastočne ešte aj konci 12. storočia) je bobuľový motív na hlaviciach ukončený ľudskou hlavou. Jazykové listy sú doplnené o štylizované listy alebo zvieratá, ako je to napríklad v predsieni v Kostole Notre-Dame-de-la-Coulture v Le Mans (začiatok 13. storočia). Ojedinele boli ukončené hlavami zvierat. Zároveň sa bobule rozvíjali do tvaru kvetu. Okolo roku 1220 sa bobuľový motív skladal zo zväzku zvinutých listov. Výzdoba hlavíc bola oveľa naturalistickejšia. Hmota bobúľ bola menej zaoblená ale na úkor jazykového listu väčšia. Medzi rokmi 1220 – 1230 architekti a sochári v Île-de-France použili bobuľový motív na nárožiach, fiálach, vimperku a ďalšom architektonickom tvarosloví gotiky. V kompozícii bobuľového motívu na hlaviciach a konzolách vynikala v polovici 13. storočia Burgundská škola, ktorá bola známou svojou monumentálnou a plastickou výzdobou najmä v románskom sochárstve. Škola plynulo nadviazala na naturalistickú tendenciu gotickej architektúry.[12]

 
Bobuľové hlavice v Lincolnskej katedrále, polovica 13. storočia, Lincoln, Spojené kráľovstvo

Naopak Normanská a Anglo-normanská škola, ktoré sa vyznačovali zveličenou výzdobou bobúľ ale menej naturalistickými tendenciami. Bobule z polovice 13. storočia vyzerali rovnako. Napriek úsiliu sochárov uvoľniť formu, pôsobili nevýrazne a zmätene, ako napríklad Lincolnskej katedrále v Lincolne (polovica 13. storočia).[12] Pred rokom 1250 sa objavil bobuľový motív vo forme zakrivených listov, ktoré sa rôzne otáčali alebo zvíjali.[8] Podľa anglického architekta Josepha Gwilta bobule pripomínali púčiky a konáre stromov na začiatku jari. Bobuľový motív sa postupne menil. Štylizované zakrivené listy sa narovnávali a rástli z kalichu hlavice pod profilmi vlysov.[8] S rozvojom gotickej architektúry sa bobuľový motív zmenil na rozviliny, ktoré sa navzájom prelínali a vyčnievali z rebrových stoniek, ako napríklad v Saint-Chapelle v Paríži (1240 – 1245).[12]

V priebehu druhej polovici 13. storočia sa forma bobúľ redukovala na menšie a jednoduchšie púčiky, ako to je napríklad v chóre Katedrály svätého Petra v Beauvais (1260).[12] Na konci 13. storočia bobuľovitý motív stratil svoj tvar púčikov. Pozvoľna sa zmenil na štylizované listy, ktoré sa krivili smerom hore či dole, čím sa stali hlavice bohatšie na florálnu výzdobu. Samotný motív už neplnil konštrukčnú ale dekoratívnu rolu, ako napríklad v kapitulnej sieni katedrály Southwell Minster v Southwell (1290).[8]

14. – 15. storočie upraviť

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ a b bobuľový. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4. S. 320.
  2. ↑ SEMANČÍK, Maroš. Sakrálna architektúra vo Vysokých Tatrách. Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenské národné múzeum), 2007, čís. 2, s. 26. ISSN 1335-4353.
  3. ↑ CLODORÉ-TISSOT, Tinaig. Dictionary of archaeological terms: English-French/French-English. Oxford : Archaeopress, 2012. ISBN 978-1-78969-163-4. S. 82.
  4. ↑ OUSTERHOUT, Robert G.. Eastern Medieval Architecture the Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands. New York : Oxford University Press, 2019. (Onassis series in Hellenic culture.) ISBN 978-0-19-027273-9. Kapitola Glossary, s. 716.
  5. ↑ a b crocket capital. In: DAVIES, Nikolas; JOKINIEMI, Erkki. Dictionary of Architecture and Building Construction. 1. vyd. Oxford : Architectural Press, 2008. ISBN 978-0-7506-8502-3. S. 102.
  6. ↑ crocket In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ a b crocket In: Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b c d e John Thomas. Crocket. In: The Dictionary of Art. Ed. Jane Turner. Vol. 8. Cossiers to Diotti. London, New York : Macmillan Publisher Limited, Grove's Dictionnaries Inc., 1996. ISBN 1-884446-00-0. S. 183 – 184.
  9. ↑ a b crochet In: Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ crocekt In: Merriam-Webster Dictionary [online]. [Cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b c d e RICHTER, Václav. Raněgotická stavba vracovského kostela. Umění a svět: uměleckohistorický sborník (Gottwaldov: Krajské museum v Gottwaldově), 1957, čís. 1, s. 15 – 16.
  12. ↑ a b c d e f g h i CROCHET. In: VIOLLET-LE-DUC, Eugène-Emmanuel. Dictionnaire raisonne de l'architecture francaise du XIe au XVIe siecle. Tom. 4. Construction – Cyborium. Paris : B. Bance, 1861. (Librairies – Imprimeries réunies.) S. 400 – 418. (po francúzsky)

Literatúra upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Robert_Jahoda/pieskovisko&oldid=7478940“