Ropucha krátkonohá

Ropucha krátkonohá[2] (lat. Epidalea calamita, staršie Bufo calamita) je druh žaby z čeľade ropuchovité (Bufonidae). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ropucha krátkonohá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, zriedkavá v oblastiach svojej východnej hranici rozšíreni. Zníženie stavov bolo zaznamenané v Poľsku ale v roku 2002 bola objavená silná populácia v Słowińskom národnom parku.[1]

ropucha krátkonohá
BufoCalamita Sand.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Epidalea calamita
Synonymá
Bufo calamita
Mapa Epidalea calamita.png
Mapa rozšírenia ropuchy krátkonohej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Ropucha krátkonohá nedorastá do väčšej dĺžky ako 8 cm. Poznáme ju hneď podľa žltobieleho alebo bieleho prúžku v strede chrbta, zelenej dúhovky oka a krátkych zadných nôh. Preto neskáče ako iné žaby, ale pohybuje sa rýchlou chôdzou.

RozšírenieUpraviť

Je rozšírená od Portugalska a Španielska cez Francúzsko do strednej Európy a južného Švédska. Na východ zasahuje až do Litvy.

Ekológia a biotopUpraviť

 
Ropucha krátkonohá

Dáva prednosť ľahším pôdam, pretože prezimuje zahrabaná vo veľkej hĺbke - až dva metre; aj cez deň sa rada zahrabáva do vlhkého piesku, má na zadných chodidlách výraznú lištu. Končeky prstov má tmavé. Čierne, šedo škvrnité vajíčka v dlhých radách kladie do vysychajúcich tôni, a preto je vývoj veľmi rýchly. Aj samček tohto druhu má rezonančný mechúrik a jeho hlas sa podobá trylku ropuchy zelenej, je však nenápadnejší. Aj ona je voči suchu dosť odolná, a preto ju niekedy, hlavne v krovinách, zastihneme aj cez deň. Takmer pol roka trávi v nehybnom stave, zahrabáva sa na zimovišti už v septembri alebo v októbri a opúšťa ho v marci, niekedy až v apríli. Ako všetky ropuchy dospieva až tretím alebo štvrtým rokom.

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 23. februára 2020
  2. OLIVA, Ota; HRABĚ, Sergej; LÁC, Ján, et al. Stavovce Slovenska I Ryby, obojživeľníky a plazy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. S. 281 - 283.

ZdrojUpraviť

Iné projektyUpraviť