STS-131
STS-131 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo doplnenie zásob a vybavenia Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Pri tejto misii v raketopláne letela do vesmíru naposledy sedemčlenná posádka. Pri ostatných misiách raketoplánov až do ukončenia programu bude počet astronautov na palube nižší, aby sa zvýšila nosnosť stroja.[2]
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-131 | ||||
| COSPAR ID: | 2010-012A | ||||
| Raketoplán: | Discovery | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (39-A) | ||||
| Štart: | 5. apríl 2010 | ||||
| Pristátie: | 20. apríl 2010 | ||||
| Trvanie: | 15 dní 2 hodiny 47 minút 11 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 238 | ||||
| Inklinácia: | 51,6° | ||||
| Hmotnosť: | 2 051 031 kg (pri štarte) 102 039 (pri pristátí)[1] | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Predný rad: James Dutton (vľavo) Alan Poindexter (vpravo), Zadný rad (ľ-p): Rick Mastracchio, Stephanie Wilson, Dorothy Metcalf-Lindenburger, Naoko Yamazaki (JAXA) a Clayton Anderson | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Náklad pre stanicu bol umiestnený v talianskom kontajneri MPLM Leonardo. Pri návrate na Zem boli v tomto kontajneri umiestnené výsledky experimentov, nepotrebné vybavenie a odpad zo stanice.[3] Okrem toho niesol Discovery na palube množstvo vedeckých experimentov, najväčšie množstvo experimentov od poslednej vedeckej misie raketoplánu STS-107.[2] V priebehu misie prebehli 3 výstupy do otvoreného vesmíru, pričom všetky absolvovali astronauti Richard Mastracchio a Clayton Anderson.
Posádka upraviť
- Alan Poindexter (2) – veliteľ[4]
- James Dutton (1) – pilot
- Richard Mastracchio (3) – prvý letový špecialista
- Dorothy M. Metcalf-Lindenburgerová (1) – druhý letový špecialista
- Stephanie Wilsonová (3) – tretí letový špecialista
- Naoko Jamazakiová (1) – štvrtý letový špecialista (JAXA)
- Clayton Anderson (2) – letový specialista
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Priebeh letu upraviť
Odpočítavanie (countdown) pre štart sa začalo 2. apríla 2010.[5] Štart prebehol po bezproblémovom priebehu odpočítavania 5. apríl 2010. Zážih motorov SRB (Solid Rocket Booster) a tým aj vlastný okamih štartu nastal v čase 10:21:25 UT.[5] V čase 10:23:30 UT boli odhodené motory SRB, v čase 10:30 UT potom vypojené motory SSME (Space Shuttle Main Engines). Raketoplán sa dostal na obežnú dráhu 130-sekundovým manévrom motorov OMS (Orbital Maneuvering System). Nasledovalo otvorenie dverí do nákladového priestoru a vyklopenie antény pre komunikáciu v pásme Ku. Anténu sa však nepodarilo spustiť. Napriek tomu misia pokračuje. Základné údaje sa prenášali inými kanálmi, pri približovaní k ISS použila posádka iné prostriedky navigácia a veľkoobjemové údaje sa odvysielali na Zem až po pripojení k ISS. [5]
Druhý deň po štarte sa raketoplán postupne približoval k ISS a prebehla bežná kontrola tepelného štítu prístrojmi na predlžovacej tyči manipulačného ramena raketoplánu. Prebehla i kontrola skafandrov EMU (Extravehicular Mobility Unit) a vysunutie spojovacieho uzlu so stanicou do polohy pre spojenie. 7. apríla zhruba o 07:12 UT Discovery aj stanica vyrovnali svoje rýchlosti vo vzdialenosti asi 75 metrov. K stanici, presnejšie k jej uzlu PMA-2 sa raketoplán pripojil v čase 07:44 UT. Prielezy medzi oboma telesami sa otvorili po dokončení pevného spojenia, kontrole jeho hermetickosti a napustenia atmosféry, v čase 09:11 UT. Riadenie stabilizácie a orientácie celého komplexu prevzal americký segment stanice. Po zvyšok dňa sa posádka venovala prenášaniu nákladu, vrátane nádrže s vodou vyrobenou palivovými článkami raketoplánu.
Počas štvrtého letového dňa (8. apríla) vyzdvihol staničný manipulátor z nákladového priestoru raketoplánu modul Leonardo a pripojil ho k stanici, presnejšie k spojovaciemu uzlu jej modulu Harmony. Zároveň prebiehali prípravy na prvý výstup do kozmu (EVA-1) vrátane dýchania kyslíka z masiek dvojicou astronautov, ktorá sa chystala do kozmu vystúpiť - Mastracchiom a Andersonom. Prvý výstup sa začal 9. apríla v čase 05:31 UT. Astronauti vystúpili z prechodovej komory Quest. Náplňou výstupu bola príprava výmeny nádrže ATA na ITS-S1, zloženie experimentu MPAC/SEED z japonskej externej plošiny JEM-EF a výmena pokazeného gyroskopu RGA na ITS-S0. Výstup sa skončil v čase 13:58 SELČ a trval 6 hodín a 27 minút. Jeho ciele boli splnené.
Referencie upraviť
- ↑ NASA. STS-131 press kit [online]. NASA, [cit. 2010-03-26]. Dostupné online.
- ↑ a b PŘIBYL, Tomáš. Raketoplány: sbohem a šáteček. Kozmos, 2010, roč. XLI, čís. 2, s. 25-26.
- ↑ http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/exp.htm
- ↑ NASA Assigns Astronaut Crews for Future Space Shuttle Missions [online]. NASA. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/index.htm
Externé odkazy upraviť
- PRESS KIT misie STS-131 (po anglicky)