Otvoriť hlavné menu

Gjergj Kastrioti (* asi 6. máj 1405, Dibër, Albánsko – † 17. január 1468, Lezhë) známy pod menom Skanderbeg (alb. Skënderbeu) je albánsky národný hrdina a symbol Albánskeho národného obrodenia. Jeho erb (čierny dvojhlavý orol na červenom pozadí) je v súčasnosti štátnym znakom Albánska. Skanderbeg sa považuje za hrdinu Albánska. Viedol ozbrojený odpor proti Osmanskej ríši, pri ktorej zaynul aj sultán Murad.

Gjergj Kastrioti
Scanderbeg
Narodenieasi 6. máj 1405
Dibër, Albánsko
Úmrtie17. január 1468
Lezhë, Albánsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Scanderbeg

Rodina má údajne grécke korene

Obsah

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa ako najmladší syn v šľachtickej rodine Kastriotovcov, pánov Stredného Albánska. Roku 1409 sa jeho otec Gjon Kastrioti stal vazalom osmanského sultána, musel platiť tribút a poslať synov ako rukojemníkov. Keď mal Skanderbeg 18 rokov bol aj on poslaný na dvor sultána Murada II. ako rukojemník. Po roku 1430 začal Skanderbeg bojovať za sultána a konvertoval na islam. Po 7 rokoch bojovania sa stal guvernérom mesta Krujë. Jeho otec zomrel ako aj Skanderbegovi starší bratia a albánsky ľud vyzval Skanderbega o návrat domov.

Boj proti TurkomUpraviť

Skanderbeg uvidel príležitosť roku 1443 v bitke pri meste Niš, kedy bojoval na strane tureckého sultána proti Uhrom, ktorých viedol Ján Huňady. Skanderbeg dezertoval spolu s ďalšími 300 albánskymi vojakmi bojujúcimi za sultána a odišiel na svoj hrad do Krujë. Skanderbeg tu zavrhol islam, konvertoval späť na kresťanstvo a dostal podporu albánskeho ľudu a zorganizoval odboj voči Turkom. Začal stavať opevnenia a pohyblivú obrannú armádu, využívajúcu horský terén Albánska. V lete roku 1444 prišla turecká odpoveď vo forme vyše 25-tisícového vojska pod vedením tureckého generála. Skanderbeg sa proti nim postavil s 7-tisícovou pechotou a s 8-tisícovým jazdectvom. Časť jazdectva bola ukrytá v lese za tureckými zadnými líniami. Po danom signále zaútočili a turecká armáda bola rozprášená a vyše 8-tisíc tureckých vojakov bolo zabitých, pričom Albánci utrpeli len malé straty. Skanderbegove víťazstvo obletelo celú Európu, keďže to bola jedna z mála bitiek, ktorú Turci dovtedy prehrali.

Obliehanie hradu KrujëUpraviť

V júni 1450 sa turecký sultán rozhodol skoncovať s albánskym odbojom raz a navždy a vydal sa s približne 100-tisícovou armádou dobyť Skanderbegove sídlo na hrade v Krujë. Skanderbeg nechal na hrade malú posádku, zatiaľ čo s jazdectvom sa vydal rušiť turecké zásobovacie línie a napádať karavány. 100-tisíc Turkov čoskoro nemalo čo jesť a piť a morálka sa veľmi zhoršila. Turecký sultán preto upustil od začiatočného plánu vyhladovať hrad a rozhodol sa dobyť hrad, lenže dovtedy sa už Skanderbeg vrátil na hrad a odohnal Turkov od hradieb s veľkými stratami. Sultán sa preto rozhodol obliehanie zrušiť a naspäť do Edirne (vtedajšieho hlavného sídla sultána, keďže Konštantínopol ešte nebol dobytý) sa vrátila necelá polovica a bez sultána, ktorý zomrel po ceste.

Turecký sultán sa načas vzdal úmyslu dobyť Albánsko a vydal sa dobyť Konštantínopol, ktorý padol roku 1453. Hoci Skanderbeg obliehanie Krujë prerazil a odohnal Turkov, situácia v Albánsku bola zlá. Turci za sebou zanechali len spáleniská a preto bola v Albánsku slabá úroda a vypukol hladomor v krajine. Skanderbeg požiadal o finančnú pomoc Svätú Stolicu, no tá sa tiež zmietala v ťažkostiach a preto mohla poskytnúť len malú sumu. Stav v Albánsku sa veľmi zhoršil a Skanderbega začali opúšťať šľachtici, ktorí prechádzali na stranu Turkov s vidinou bohatstva.

Skanderbegova smrťUpraviť

Vo vypuknutí hladomoru a rôznych zradách Turci uvideli svoju príležitosť a opäť zorganizovali útok proti Skanderbegovi. On ich však neočákavane prekvapil už v ich táboroch a vybojoval obrovské víťazstvo a opäť vyhnal Turkov z kraja. Turci sa však zmobilizovali v ešte hojnejších počtoch a pod vedením sultána Mehmeda II. Dobyvateľa postupovali proti Skanderbegovi. Skanderbeg požiadal pomoc Benátky a Svätú Stolicu v Ríme, na cestách sa však nakazil a zomrel na maláriu. Po jeho smrti sa Albánci ešte bránili na hrade Krujë spolu s pomocou, ktorú dostali od Benátiek, no boli porazení a Albánsko bolo obsadené Turkami.

Pápežské uznaniaUpraviť

Kastrioti si ako bojovník proti Turkom vyslúžil uznania, ale aj materiálnu a finančnú podporu od viacerých pápežov. Patrili k nim Mikuláš V., Kalixt III. aj Pius II., ktorý ho nazval Kresťanský Gideon. Pápež Pavol II. mu udelil titul Kristov šampión (lat. Athleta Christi).

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Scanderbeg