Slimák (obchodný dom)
Slimák je obchodný dom v Bratislave v mestskej časi Nové Mesto na Kukučínovej ulici. Jeho architektom bol Ivan Matušík.
Slimák | |
obchodný dom | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava III |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Nové Mesto |
Súradnice | 48°10′12″S 17°07′45″V / 48,169892°S 17,129282°V |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Poloha v rámci Starého Mesta
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slimák bol prvou stavbou Matušíka, ktorá mala výrazný ohlas. V období ideologického "trieštenia" koncom 50. rokov, v roku 1957 vyprojektoval Matušík stavbu, ktorú môžeme pokojne priradiť k programovým stavbám našej modernej architektúry. Ideologické trieštenie síce v tomto období už prešľapovalo od ideí cifrovaného socialistického realizmu k socialistickému realizmu bez cifrovania, no slová o napodobňovaní západnej architektúry na adresu Slimáka ešte odzneli. Vtedajší ideológovia označili Slimák ako „individualistickú a kozmopolitnú architektúru". V zmysle ideologického "trieštenia" toho obdobia sa nič neurobilo dokonale.
Koncom 90. rokov bol Slimák podrobený mnohým úpravám. Úprava, ktorú Slimák absolvoval, ho úplne vzdialila od jeho pôvodnej kvality, a tak sa z hodnotnej stavby stal len obyčajný bežný produkt socialistickej architektúry.
Autor
upraviťIvan Matušík (* 12. júl 1930, Bratislava) je jedným z najvýznamnejších slovenských architektov. Jeho tvorba vychádza z tradície funkcionalizmu a už od počiatku aktuálne reflektuje vývoj európskej a svetovej architektúry. Medzi posledné diela patrí víťazný návrh z verejnej súťaže na bratislavské Podhradie Vydrica a nadčasový rodinný dom Elipsion v Senci. Získal niekoľko ocenení, ako napríklad cenu Dušana Jurkoviča za stavbu Obchodného domu Prior na Kamennom námestí a v roku 1995 mu udelili cenu za celoživotné dielo – Cena Emila Belluša. Spolupráca Honzo Sazama.
Obchodné stredisko Slimák
upraviťPatrí do obdobia tvorby Ivana Matušíka na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď v očiach zahraničnej verejnosti najviac utkvel pavilón česko-slovenskej architektúry na EXPO ´58 v Bruseli a obchodné stredisko sa vtedy na zjazde česko-slovenských architektov stalo terčom diskusií, kritiky známeho českého teoretika Otakara Nového a obvinení z formalizmu. Toto dielo je však v súčasnosti hodnotí ako jedno z najpôsobivejších architektonických počinov na konci päťdesiatych rokov. Po odovzdaní stavby v roku 1964 českí architekti prejavili záujem o exkurziu na novo vybudované bratislavské sídlisko spolu s jeho nákupným strediskom. Za zmienku stojí perlička o tom, ako sám autor večer pred ohlásenou exkurziou poctivo zametal kamennú dlažbu, povyberal odpadky z fontány a napustil do nej čistú vodu. Avšak kladné ohlasy slovami jeho vtedajších českých kolegov: „Tohle je v Čechách a na Moravě jesťě veliká vzácnost, gratulujeme“, hovoria samy za seba.
Stavba
upraviťProjekt vznikol v rokoch 1957 – 1958 a takmer päťmiliónová stavba bola realizovaná v rokoch 1960 – 1964.
Dvojpodlažný objekt kruhového pôdorysu, umiestnený v obytnom útvare na Hostinského ulici v Bratislave, združoval 16 obchodných jednotiek a prevádzok. Stavba bola riešená ako monolitický železobetónový skelet o modulovej osnove 6 m, s vyloženými krakorcami 2,4 m. Celkový zastavaný objem bol 9 500 m3 a úžitková plocha 2 700 m², z toho predajná plocha 100 m². Prístup pre zákazníkov bol situovaný z vnútornej strany , ktorá má dominantné zasklenie cez celú výšku podlažia. Zásobovanie sa uskutočňovalo z vonkajšej strany, kde boli orientované skladové priestory so zaoblenými sklobetónovými výplňami skeletu. Átrium v centre stavby vystupovalo ako harmonický polouzavretý priestor, dopovedaný kruhovými motívmi rampy, schodísk, fontány a už spomínaného vonkajšieho zásobovacieho okruhu. Fontána inšpirovaná prírodou a japonskou záhradou, v ktorej boli umiestnené tri artefakty – vodná hladina, skala a smútočná vŕba, bola až po parter dookola vyložená vejárovitou dlažbou z andezitových kociek. Ako jedna z mála stavieb sa mohla popýšiť vzorne vyhotovenými konštrukciami z pohľadového betónu. Na fasáde bola použitá aj lícová tehla a zaoblené sklobetónové steny. Vo vnútorných priestoroch dierované tehly, ktoré vytvárali zaujímavé štruktúry a výborne dopĺňali ostatné prepracované detaily v interiéri. Celá stavba pôsobila vyzretým dojmom a celistvosťou.
Prestavba
upraviťPočas deväťdesiatych rokov minulého storočia prešiel celý objekt prestavbou, ktorá zmenila všetky prvky pôvodnej architektúry. Pribudli mnohé nové prístavby ako vonkajšie schodiská, či vnútorný pavilón, ktorý úplne pretvoril otvorenosť stavby, ale hádam najväčším zásahom bolo dostavanie ďalšieho poschodia a obmurovanie celého priestoru pod markízou. Všetky tieto zásahy razantne zmenili objekt, a tak jeho osobitosť ostáva len na pôvodných fotografiách a v spomienkach.
Doprava
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, PALLAS 1976.
- Stiller, A. – Šlachta Š.: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, publikácia k rovnomennej výstave, 2003.
- Matušík, I.: Život s architektúrou, Momada atelier 2003.
- Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava: STU 2002.
- Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, SLOVART, Bratislava 2002.
- Matušík, I.: 10 rokov práce štátneho projektového ústavu obchodu na Slovensku, SPJO 1971.
- Ivan Matušík – architektonické dielo, publikácia k rovnomennej výstave, Bratislava 1996.