Sojourner
Sojourner je prvé vozidielko, ktoré sa kedy pohybovalo po povrchu inej planéty ako Zeme - povrchu Marsu. Priletelo na palube sondy Mars Pathfinder. Po pristátí na Marse v panve Ares Vallis sa tri hliníkové panely sondy odklopili do strán ako okvetné lístky a po jednom z nich Sojourner zišiel na povrch. Bolo možné riadiť ho aj zo Zeme, no vzhľadom na dlhú dobu letu signálu väčšinu činností Sojourner vykonával automaticky.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3a/Sojourner_on_Mars_PIA01122.jpg/220px-Sojourner_on_Mars_PIA01122.jpg)
Na Marse začal pracovať 6. júla 1997. Fungoval asi 12-krát dlhšie ako predpokladal plán. Posledné spojenie s pristávacím modulom bolo nadviazané 27. septembra 1997. Za tú dobu Sojourner odvysielal Zemi 550 snímok a vyše 15 chemických analýz.
Opis
upraviťRover mal dĺžku 63 cm, šírku 48 cm a výšku 28 cm. Vážil 11,5 kg a pohyboval sa prostredníctvom šiestich koliesok, každého s vlastným pohonom. Navrchu mal umiestnený solárny panel, ktorý preň vyrábal elektrickú energiu. Pre mimoriadne situácie mal aj rezervnú batériu s kapacitou 12 Ah. Robot bol schopný riadiť sa autonómne. Riadil ho 8 –mi bitový mikroprocesor s rýchlosťou 100 tisíc inštrukcií za sekundu a operačnou pamäťou 0,576 Mbyte. Údaje odosielal v pásme UHF na materskú pristávaciu sondu.
Jeho vedeckou výbavou boli
- kombinovaný spektrometer APXS (Alpha, Proton and X-ray Spectrometer) - na vyklápacej časti rovera, na zadnej strane. jeho hlavnou úlohou bolo zistiť zastúpenie väčšiny chemických prvkov v skúmaných horninách.
- farebné televízne kamery
- Kamera na monochromatické snímky - umiestnená vpredu
- Farebná kamera schopná zobraziť až milimetrové detaily povrchu útvarov - umiestnená vzadu