Sokol (geomorfologická časť)
Sokol[1] je geomorfologická časť podcelku Humenské vrchy vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá severozápadný výbežok pohoria[2] a jej najvyšší vrch Červená skala dosahuje 447 m n. m..[3]
Sokol | |
geomorfologická časť Vihorlatských vrchov | |
Sokol a Vihorlat z Humenného
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Humenné |
Nadradená jednotka |
Humenské vrchy |
Susedné jednotky |
Krivoštianka, Humenské podolie |
Mesto | Humenné (okrajovo) |
Rieky | Kamenica, Ptava |
Súradnice | 48°54′50″S 21°56′56″V / 48,914°S 21,949°V |
Najvyšší bod | Červená skala |
- výška | 447 m n. m. |
Najnižší bod | severný okraj územia |
- poloha | údolie Ptavy |
- výška | cca 170 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Poloha v Prešovskom kraji
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťÚzemie sa nachádza na severozápadnom okraji pohoria a zaberá severnú časť podcelku. Na juhozápade pokračujú Humenské vrchy časťou Krivoštianka a zvyšok územia obklopuje Humenské podolie, podcelok Beskydského predhoria.[2]
Územie patrí do okresu Humenné v Prešovskom kraji.[4] Na severozápadný okraj zasahuje mesto Humenné, na západe leží Jasenov a na východnom okraji Kamenica nad Cirochou.[5] Oblasť patrí do povodia rieky Laborec, kde vodu zo západnej časti odvádza Jasenovský potok a zo strednej potok Ptava, východný okraj odvodňuje Kamenica do Cirochy, ktorá v Humennom ústí do Laborca.[5]
Významné vrcholy
upraviť- Červená skala (447 m n. m.)
- Humenská (445 m n. m.)
- Martinovo (417 m n. m.)
- Sokol (404 m n. m.)
- Drieňová (386 m n. m.)[3]
Doprava
upraviťStrednou časťou vedie údolím potoka Ptava cesta III. triedy z Humenného do Chlmca a Ptičia. Severozápadným okrajom vedie údolím Cirochy cestná spojnica Humenného a Sniny, cesta I/74.[6]
Chránené územia
upraviťTáto časť pohoria leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami sú tu NPR Humenský Sokol a NPR Humenská.[5]
Turizmus
upraviťTáto časť Vihorlatských vrchov patrí medzi pokojnejšie oblasti a jediný značený chodník vedie juhozápadným okrajom popod Jasenovský hrad.[3]
Turistické trasy
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-04-03]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-03]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-03]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 68.