Solárny park Erlasee (11,4 MW) Arnstein, Nemeckofotovoltická elektráreň (FVE) je zariadenie na priamu premenu slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Skladá sa zo solárnych panelov, tie pozostávajú zo solárnych článkov, ktoré môžu byť kremíkové alebo tenkovrstvé. Fotovoltické elektrárne sú najčastejšie zapojené do distribučnej siete a dodávajú do nej elektrinu. Existujú však aj ostrovné systémy, ktoré nie sú napojené na distribučnú sieť. Hybridná fotovoltaická elektráreň (HFVE) používa navyše na akumuláciu energie akumulátory (je galvanicky oddelená od distribučnej siete, ale možno ju prepnúť na odber zo siete).
Prvá komerčne prevádzkovaná solárno-termická elektráreň na svete PS10 (11 MW) Sanlúcar la Mayor, Španielskosolárno-termálna elektráreň využíva teplo zo slnečných zberačov alebo heliostatov. Ide o sústredenie slnečných lúčov z veľkej plochy do čo najmenšej plochy absorbéra, v ktorom dôjde k ohrevu teplonosnej kvapaliny. Ďalšia časť elektrárne už funguje rovnako ako tepelná elektráreň. Niekedy sa tiež označuje ako koncentračná solárna elektráreň alebo solárna termálna elektráreň.[chýba zdroj]
Príklad zapojenia domácej solárnej elektrárne. Dokáže vyrobiť za hodinu 0,3 kWh. Výstup 220 V je možné používať na väčšinu domácich spotrebičov.Solárny potenciál na Slovensku je cca 950-1200 kWh/m2 za rok[1]
Množstvo energie, ktoré solárna elektráreň vyrobí sa odvíja od intenzity slnečného žiarenia. Pri jasnej oblohe je výkon slnečného žiarenia cca 1 kW/m2. Pri oblačnej oblohe sa táto hodnota znižuje až 10-krát. Na Slovensku je priemerná intenzita slnečného žiarenia 950-1200 kWh/m2 za rok.[1] V Perzskom zálive je to cca 1700-1800 kWh/m2 za rok.[2]
Počet slnečných hodín na Slovensku je v priemere 1200-2000 hodín ročne.[3] Konkrétne údaje viažuce sa k miestu poskytuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Najvhodnejšie podmienky pre rozvoj solárnej energie na Slovensku má južné Slovensko, najmä Podunajská nížina.[4]
Intenzitu a dobu slnečného žiarenia ovplyvňuje nadmorská výška, oblačnosť a ďalšie lokálne podmienky ako sú hmla, znečistenie ovzdušia alebo uhoľ dopadu slnečných lúčov.[5] Množstvo energie z fotovoltických panelov pre rôzne miesta, čas a sklon je možné online vypočítať pomocou nástrojov PVGIS.[6]
Výkon elektrárne ovplyvňuje tiež plocha, ktorú pokrývajú solárne panely. Všeobecne platí, že 1 kWp zaberie asi 6-8 m2.[7] Táto plocha (pri ideálnej orientácii fotovoltaických panelov) je schopná vyrobiť približne 1 MWh ročne.
↑ abObnovitelne zdroje energie - Slnečná energia [online]. Fakulta elektrotechniky a informatiky STU, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
↑1200 MW: Největší solární elektrárna světa začala vyrábět energii za rekordně nízkou cenu [online]. Solární Novinky.cz, 2019-07-17, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
↑Fotovoltika a jej postavenie na Slovensku [online]. ASB, 2010-10-01, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
↑PERGL, Jan. Kolik stojí domácí solární elektrárna. Vyplatí se? [online]. Nazeleno.cz, 2019-04-11, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online. (po česky)
↑Photovoltaic Geographical Information System (PVGIS) [online]. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Fotovoltika a princíp fungovania fotovoltických panelov [online]. Viessmann, 2017-11-23, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online. Archivované 2021-05-17 z originálu.
↑GUPTA, Uma. Gigawatt scale ‘ultra-mega’ solar parks driving India’s energy transition [online]. pv magazine, 2020-05-13, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online. (po anglicky)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solárna elektráreň
