Otvoriť hlavné menu

Stará kopa s výškou 713,2 m n. m. je najvyšší kopec Bystrickej vrchoviny, ktorá patrí ku geomorfologickému podcelku Zvolenská kotlina.

Stará kopa
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Obec Banská Bystrica
Pohorie Bystrická vrchovina
Nadmorská výška 713,2 m n. m.
Súradnice 48°43′30.83″S 19°11′27.24″V / 48,7252306°S 19,1909000°V / 48.7252306; 19.1909000
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

HistóriaUpraviť

Ide o kopec historického charakteru, počas stredoveku tvoril hranicu medzi územím mesta Banská Bystrica a Ľupčianskym hradným panstvom, ktorú určil majster Smaragdus za vlády kráľa Bela IV. Neskôr ho opísal polyhistor Matej Bel vo svojej geografickej knihe Zvolenská stolica (Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica)).[1] Kedysi tu na samom vrchu stála dôležitá strážna veža postavená v roku 1587 obyvateľmi Banskej Bystrice, ktorej úlohou bolo varovať pred blížiacimi sa tureckými hordami. Neskoršia mestská mládež zvykla skoro na jar vyjsť na kopec a zaplniť ho zborovým spevom. Začiatkom 20. storočia sa na vrchole schádzal tajný študentský spolok Mor ho! a recitoval národné piesne a spevy, ktoré boli dôsledkom maďarizácie zakázané. Ku koncu druhej svetovej vojny prešli cez Starú kopu rumunské vojská a vybudovali si v nižších miestach zákopy, ktoré sú podnes rozoznateľné.

ŠportUpraviť

V osemdesiatych rokoch 20. storočia tu bol vybudovaný skokanský odrazový mostík pre rogalá a niekoľko rokov po sebe sa tu odohrávali Majstrovstvá Európy v lete rogalom. Neskôr mostík využívali aj paraglajdisti.[2] Keďže bol mostík drevený, po čase sa stal nepoužiteľným a bol rozobratý.

Prírodné podmienky a turistikaUpraviť

Z miesta je nádherný výhľad na „trojvršie“ s Panským dielom v strede, nachádzajúce sa presne oproti vrchu, a ktorý tvorí začiatočný bod Nízkych Tatier, podcelok Starohorské vrchy. Výhľad je situovaný na sever a zo zvyšných svetových strán je vrchol Starej kopy obkolesený listnatým lesom s prímesou smrekovcov opadavých. V jednom rohu lúčky sa nachádza prístrešok so stolom a dvoma lavičkami, ostatné lavičky sú umiestnené okolo ohniska a jedna lavička sa nachádza pri vyhliadke.

Na jednom zo svahov sa nachádza prírodná rezervácia Stará kopa, ktorá bola vyhlásená v roku 2007 a jej rozloha je 45 300 m².[3] Ide totižto o územie s ojedinelým výskytom duba plstnatého (Quercus pubescens) a ďalším výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín či živočíchov.[4] Na okraji rezervácie sa nachádza aj pozoruhodná skalná brána.

Na vrchol Starej kopy vedie červená turistická značka - okruh z Banskej Bystrice, Podryby. Trasa je dlhá 8 km, z čoho 4,2 km je stúpanie (o 565 m), 3,3 km klesanie (o 339 m) a zvyšok tvorí rovina.[5]

ReferencieUpraviť

  1. BEL, Matej. Zvolenská stolica. prvé. vyd. [s.l.] : Kysucké múzeum v Čadci, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, 2017. ISBN 978-80-89751-17-4. S. 263.
  2. LESOPARK MESTA [online]. www.lesybb.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  3. STARÁ KOPA [online]. www.lesybb.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  4. Prírodná rezervácia Stará kopa [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  5. OMA.SK. Banská Bystrica, Podryba - Stará kopa (okruh) - oma.sk [online]. turistika.oma.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.