Staré Zámky

Staré Zámky sú historické hradisko ležiace v južnej časti Moravského krasu v katastri dnešnej mestskej časti Brno-Líšeň, asi 1,5 km severovýchodne od jej stredu. Lokalita, chránená ako archeologická pamiatková rezervácia, sa nachádza na skalnom ostrohu obtekaného potokom Říčka. Osídlenie areálu sa datuje od konca neolitu až do začiatku 11. storočia. v období svojho najväčšieho rozkvetu – v dobe veľkomoravskej – sa hradisko vzhľadom k svojej strategickej polohe na spojnici centrálnej oblasti ríše so železiarskymi huťami v Moravskom krase stalo jedným z významných centier štátu a dalo by sa ho považovať za priameho predchodcu mesta Brna.

Staré Zámky
hradná zrúcanina
Pozostatky vonkajšieho valu sú dodnes viditeľné v teréne
Štát	Česko
Región	Juhomoravský
Okres	Brno-mesto
Mesto	Brno
Nadmorská výška	320 – 325 m n. m.
Súradnice	49°13′2.59″S 16°42′48.27″V
Vznik	neolit
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Poloha hradu v Česku
Wikimedia Commons: Staré Zámky
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Terénna mapa okolia Starých Zámkov, zobrazujúca rozsah opevnenia
1 – centrálna časť hradiska
2 – prvé predhradie
3 – vonkajší val na okraji dnešného lesa Haleglétňa

Celkový pohľad na územie Starých Zámkov v súčasnosti

Popis miesta

Lokalita sa nachádza v južnej časti Moravského krasu na zlepencovom skalnom ostrohu, v najvyššej časti na severozápade územia dosahujúcom nadmorskú výšku okolo 325 m. Ostroh, rozkladajúci sa v smere severozápad–juhovýchod, sa v okrajových častiach prudko zvažuje do údolia potoka Říčka, ktorý vyvýšeninu obteká zo severovýchodu, juhovýchodu a juhozápadu. Výškový rozdiel medzi vrcholovou plošinou a hladinou Říčky činí približne 60 metrov.

Územie s celkovou rozlohou asi 13 ha je rozdelené na dve časti. Na samotnom ostrohu v tvaru trojuholníkau so stranamih 230 m, 425 m a 450 m sa nachádza centrálna časť hradiska s rozlohou okolo 4,5 ha, ktorá bola opevnená po celom obvode (s výnimkou brány v severovýchodnej časti, slúžiacej patrně pre prístup k Říčke ako zdroju úžitkovej vody). Severozápadne od ostrohu potom leží predhradie, oddelené od vlastného hradiska prepažujúcim opevnením v nejužšom miestě šije, ďalší val sa nachádza asi 150 m smerom na severozápad; ani jeden však vzhľadomm na poľnohospodárske využívania územia nie je dnes v teréne poznateľný. Dobre viditeľný naopak zostáva asi 320 metrov dluhý úsek vonkajšieho valu na juhovýchodnom okraji lesa Haleglétňa, prevyšujúci okolitý terén o 2–2,5 m, ku ktorému z vonkajšej strany prilieha priekopa vyhĺbená oproti okolitému terénu asi o 2 metry. Zvyšok valu sa v podobe miernej terénnej vlny tiahne ďalej juhozápadným smerom až k líšeňskému cintorínu.

Archeologický výskum

Prvé nálezy, pochádzajúce z 40. rokov 19. storočia boli získané poľnohospodárskou činnosťou po vykorenení lesa, ktorý tu do tejto doby rástol. Nálezy vo svojich zbierkach zhromažďoval a v roku 1875 po prvýkrát zverejnil gróf Belcredi, vtedajší vlastník pozemku.

Prvý archeologický výskum v tejto oblasti uskutočnil v 80. rokoch 19. storočia Jan Knies, v rokoch 1890 – 1891 Martin Kříž, neskôr tiež významný moravský archeológ Innocenc Ladislav Červinka. Systematické plošné výskumy v rokoch 1948 – 1965, ktoré viedli Josef Poulík, Anna Medunová a Čeněk Staňa z Archeologického ústavu Československé akademie věd dokázali osídlenie oblasti od konca mladšej doby kamennej až do začiatku 11. storočia. V prvej fáze bol skúmaný priestor predhradia a šija, ktorá ho spojovala s centrálnou časťou hradiska, od roku 1953 bola potom postupne odkrývaná aj vnútorná časť. V roku 1966 bola lokalita pod názvom Staré Zámky u Líšně vyhlásená za štátnu archeologickú rezerváciu, od roku 1989 je archeologickou pamiatkovou rezerváciou.

Dejiny osídlenia

Najstaršie osídlenie skalného ostrohu na ktorom sa hradisko nachádzalo sa na základe ojedinelých nálezov patriacich ku kultúre s moravskou maľovanou keramikou datuje do obdobia neskoréhoo neolitu až raného eneolitu (5. až 4. tisícročie pred n. l.). V priebehu eneolitu se tu usadil ľud kultúry nálevkovitých pohárov a neskôr ľud kultúry s kanelovanou keramikou. O intenzivnom osídlení v tejto dobe svedčia základy husto zastavaného sídliska, obohnaného obranným valom a priekopou, ako aj nálezy medených predmetov, mramorových korálok alebo pásových zápon z kostí. K opakovanému osídleniu došlo ešte niekoľkokrát v dobe bronzovej (podolská fáza stredodunajskej kultúry popolnicových polí), laténskej a začiatkom sťahovania národov.

Najväčšieho rozkvetu sa Staré Zámky dočkali počas slovanského osídlenia v strednom a mladšom hradiskovom období počas veľkomoravského obdobia. Už od 8. storočia vznikal okolo osady hlinovitý val s drevenou palisádou. Začiatkom 9. storočia bolo vybudované mohutné opevnenie, veľmožský dvorec s asi 10 m vysokou drevenou strážnou vežou, zrubové stavby a zrejme aj kostol. Priestor predhradia bol v tejto dobe využívaný na pohrebné účely. Hradisko se v tejto dobe stalo jedným z dôležitých centier ríše, ktoré si svoj význam udržalo ešte desiatky rokov po jej páde.

Koncom veľkomoravského obdobia postihol hradisko ničivý požiar, ktorý významne poškodil opevnenie aj veľmožský dvorec. Hroty šípov pocházejúce z tejto doby svedčia o násilnom prepadnutí nepriateľskými vojskami. Opevnenie však bolo v menšom rozsahu obnovené a hradisko fungovalo až do konca 10. storočia.

Literatúra

• ČIŽMÁŘ, Miloš. Encyklopedie hradišť na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2004. 303 s. ISBN 80-7277-174-4. S. 304.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Staré Zámky

Externé odkazy

• Encyklopedia města Brna

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Staré Zámky na českej Wikipédii.