Staré Zámky

	Staré Zámky
	hradná zrúcanina
	Pozostatky vonkajšieho valu sú dodnes viditeľné v teréne
Štát	Česko
Región	Juhomoravský
Okres	Brno-mesto
Mesto	Brno
Nadmorská výška	320 – 325 m n. m.
Súradnice	49°13′2.59″S 16°42′48.27″V / 49,2173861°S 16,7134083°V
Vznik	neolit
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
	Poloha hradu v Česku
	Wikimedia Commons: Staré Zámky
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°13′2.59″S 16°42′48.27″V / 49,2173861°S 16,7134083°V

Staré Zámky sú historické hradisko ležiace v južnej časti Moravského krasu v katastri dnešnej mestskej časti Brno-Líšeň, asi 1,5 km severovýchodne od jej stredu.^[1] Lokalita, chránená ako archeologická pamiatková rezervácia, sa nachádza na skalnom ostrohu obtekaného potokom Říčka. Osídlenie areálu sa datuje od konca neolitu až do začiatku 11. storočia. v období svojho najväčšieho rozkvetu – v dobe veľkomoravskej – sa hradisko vzhľadom k svojej strategickej polohe na spojnici centrálnej oblasti ríše so železiarskymi huťami v Moravskom krase stalo jedným z významných centier štátu a dalo by sa ho považovať za priameho predchodcu mesta Brna.^[2]^[3]

Popis miesta

Lokalita sa nachádza v južnej časti Moravského krasu na zlepencovom skalnom ostrohu, v najvyššej časti na severozápade územia dosahujúcom nadmorskú výšku okolo 325 m. Ostroh, rozkladajúci sa v smere severozápad–juhovýchod, sa v okrajových častiach prudko zvažuje do údolia potoka Říčka, ktorý vyvýšeninu obteká zo severovýchodu, juhovýchodu a juhozápadu. Výškový rozdiel medzi vrcholovou plošinou a hladinou Říčky činí približne 60 metrov.^[1]

Územie s celkovou rozlohou asi 13 ha je rozdelené na dve časti. Na samotnom ostrohu v tvaru trojuholníkau so stranamih 230 m, 425 m a 450 m sa nachádza centrálna časť hradiska s rozlohou okolo 4,5 ha, ktorá bola opevnená po celom obvode (s výnimkou brány v severovýchodnej časti, slúžiacej patrně pre prístup k Říčke ako zdroju úžitkovej vody^[2]). Severozápadne od ostrohu potom leží predhradie, oddelené od vlastného hradiska prepažujúcim opevnením v nejužšom miestě šije, ďalší val sa nachádza asi 150 m smerom na severozápad; ani jeden však vzhľadomm na poľnohospodárske využívania územia nie je dnes v teréne poznateľný. Dobre viditeľný naopak zostáva asi 320 metrov dluhý úsek vonkajšieho valu na juhovýchodnom okraji lesa Haleglétňa, prevyšujúci okolitý terén o 2–2,5 m, ku ktorému z vonkajšej strany prilieha priekopa vyhĺbená oproti okolitému terénu asi o 2 metry. Zvyšok valu sa v podobe miernej terénnej vlny tiahne ďalej juhozápadným smerom až k líšeňskému cintorínu.^[1]

Archeologický výskum

Prvé nálezy, pochádzajúce z 40. rokov 19. storočia boli získané poľnohospodárskou činnosťou po vykorenení lesa, ktorý tu do tejto doby rástol. Nálezy vo svojich zbierkach zhromažďoval a v roku 1875 po prvýkrát zverejnil gróf Belcredi, vtedajší vlastník pozemku.^[3]

Prvý archeologický výskum v tejto oblasti uskutočnil v 80. rokoch 19. storočia Jan Knies, v rokoch 1890 – 1891 Martin Kříž^[1], neskôr tiež významný moravský archeológ Innocenc Ladislav Červinka. Systematické plošné výskumy v rokoch 1948 – 1965, ktoré viedli Josef Poulík, Anna Medunová a Čeněk Staňa z Archeologického ústavu Československé akademie věd dokázali osídlenie oblasti od konca mladšej doby kamennej až do začiatku 11. storočia.^[2] V prvej fáze bol skúmaný priestor predhradia a šija, ktorá ho spojovala s centrálnou časťou hradiska, od roku 1953 bola potom postupne odkrývaná aj vnútorná časť.^[3] V roku 1966 bola lokalita pod názvom Staré Zámky u Líšně vyhlásená za štátnu archeologickú rezerváciu, od roku 1989 je archeologickou pamiatkovou rezerváciou.^[4]

Dejiny osídlenia

Najstaršie osídlenie skalného ostrohu na ktorom sa hradisko nachádzalo sa na základe ojedinelých nálezov patriacich ku kultúre s moravskou maľovanou keramikou^[1] datuje do obdobia neskoréhoo neolitu až raného eneolitu (5. až 4. tisícročie pred n. l.). V priebehu eneolitu se tu usadil ľud kultúry nálevkovitých pohárov a neskôr ľud kultúry s kanelovanou keramikou. O intenzivnom osídlení v tejto dobe svedčia základy husto zastavaného sídliska, obohnaného obranným valom a priekopou, ako aj nálezy medených predmetov, mramorových korálok alebo pásových zápon z kostí.^[3] K opakovanému osídleniu došlo ešte niekoľkokrát v dobe bronzovej (podolská fáza stredodunajskej kultúry popolnicových polí), laténskej a začiatkom sťahovania národov.^[2]^[1]

Najväčšieho rozkvetu sa Staré Zámky dočkali počas slovanského osídlenia v strednom a mladšom hradiskovom období počas veľkomoravského obdobia. Už od 8. storočia vznikal okolo osady hlinovitý val s drevenou palisádou. Začiatkom 9. storočia bolo vybudované mohutné opevnenie, veľmožský dvorec s asi 10 m vysokou drevenou strážnou vežou, zrubové stavby a zrejme aj kostol. Priestor predhradia bol v tejto dobe využívaný na pohrebné účely.^[2] Hradisko se v tejto dobe stalo jedným z dôležitých centier ríše, ktoré si svoj význam udržalo ešte desiatky rokov po jej páde.^[3]

Koncom veľkomoravského obdobia postihol hradisko ničivý požiar, ktorý významne poškodil opevnenie aj veľmožský dvorec. Hroty šípov pocházejúce z tejto doby svedčia o násilnom prepadnutí nepriateľskými vojskami.^[3] Opevnenie však bolo v menšom rozsahu obnovené a hradisko fungovalo až do konca 10. storočia.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ČIŽMÁŘ, Miloš. Encyklopedie hradišť na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2004. 303 s. ISBN 80-7277-174-4. S. 304.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f MERTA, Jiří; LOSKOTOVÁ, Irena a kol.. Naučná stezka Hády a údolí Říčky. Brno : ZO ČSOP Pozemkový spolek Hády, 2003. [Cit. 2011-06-01]. Dostupné online. Kapitola [Panel] 14: Staré Zámkyy. (po česky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f LOSKOTOVÁ, Irena a kol.. Encyklopedie dějin města Brna. Brno : [s.n.], 2011. [Cit. 2011-06-01]. Dostupné online. Kapitola Hradisko Staré Zámky. (po česky)
↑ Světové dědictví, NKP, chráněná území: Staré zámky u Líšně, archeologická lokalita [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2011-06-10]. Dostupné online.