Wikipédia

Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová

Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová (ukr. Стефанія Іванівна Туркевич-Лукіянович – Stefanija Ivanivna Turkevyč-Lukijanovyč; * 25. apríl 1898, Ľvov, Ukrajina – † 8. apríl 1977, Cambridge, Spojené kráľovstvo) bola ukrajinská hudobná skladateľka, klavíristka a muzikologička,[1] označovaná za prvú ukrajinskú skladateľku.[2] V Sovietskom zväze boli jej diela zakázané.

Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová
ukrajinská hudobná skladateľka, klavíristka a muzikologička
ukrajinská hudobná skladateľka,
klavíristka a muzikologička
Narodenie25. apríl 1898
Ľvov, Ukrajina
Úmrtie8. apríl 1977 (78 rokov)
Cambridge, Spojené kráľovstvo
Alma materUniverzita Karlova
RodičiaIvan Turkevyč, Sofia Kormošivová
ManželRobert Lisovskij
Narciz Lukijanovyč
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová

Životopis upraviť

Detstvo upraviť

Narodila sa ako prvé dieťa v rodine kňaza, zbormajstra, katechéta a hudobného kritika Ivana Emanujila Turkevyča (Івана Емануїл Туркевич, 1872-1936) a klaviristky Sofie Kormošivovej. Mala mladšiu sestru Irenu a mladšieho brata Leva. Matka študovala u Karola Mikuliho a Viliama Kurza. Sprevádzala tiež mladú Solomiu Krušelnickú.[3]:7 Všetci členovia rodiny boli hudobne umelecki založení. Stefania hrala na klavír, harfu a harmónium. Neskôr spomínala na svoje detstvo a na lásku k hudbe takto:

Uprostred všetkého bola moja matka, ktorá hrala nádherne na klavír. Ako dieťa som veľmi rada počúvala jej hru. Neskôr u nás vznikol domáci salónny orchester. Otec hral na basu, moja matka na klavír, Leno (Льоньо) na violončelo, ja na harmónium, Marijka a Zenko (Марійка і Зенко) - študenti prof. Perfetského - na husle. Otec si tiež založil rodinný hudobný zbor. To boli naše prvé kroky do sveta hudby. Nikdy na našej hudobnej výchove nešetrili.[3]:23

Štúdia upraviť

Prvé lekcie hudby dostávala od svojej matky. Vyštudovala gymnázium Basilského rádu sv. Jozafáta v Ľvove. Po prvej svetovej vojne študoval klasickú hudbu u Vasila Barvinského a klavír u Viliama Kurza a Ezi Ljaleviča na Ľvovskom konzervatóriu Mykola Lysenku.[3]:10

V roku 1919 napísala svoje prvé hudobné dielo - Liturgiu, ktoré sa hralo niekoľkokrát v katedrále sv. Juraja v Ľvove.[4]

V roku 1921 študovala na Viedenskej univerzite u Guida Adlera a na Hudobnej akadémii u Jozefa Marxa vo Viedni, kde v roku 1923 promovala a získala tak učiteľský diplom.[4] V roku 1925 odcestovala so svojím prvým manželom Robertom Lisovským do Berlína, kde študovala u Franza Schrekera a u Arnolda Schönberga.[3]:14 Počas tohto obdobia, v roku 1927, sa jej narodila dcéra Zoja.[5]

Z Berlína odišla do Prahy, kde študovala u Zdeňka Nejedlého na Karlovej univerzite, u Otakara Šína na konzervatóriu a u Vítězslava Nováka na Hudobnej akadémii. Na Ukrajinskej slobodnej univerzite v Prahe získala v roku 1934 doktorát v odbore hudobnej vedy. Stala sa tak prvou ženou z Galície, ktorá získala doktorát Ph.D.

Po návrate do Ľvova od roku 1934 do začiatku druhej svetovej vojny pracovala ako učiteľka hudobnej teórie a klavíra na Ľvovskej konzervatóriu a stala sa členom Zväzu ukrajinských profesionálnych hudobníkov.[3]:15

Druhá svetová vojna upraviť

Na jeseň roku 1939, po sovietskej okupácii západnej Ukrajiny, pracovala ako lektor a koncertný majster vo Ľvovskej opere a od roku 1940 do roku 1941 bola docentom na Ľvovskej konzervatóriu. Po uzavretí konzervatória za nemeckej okupácie pokračovala vo výučbe na Štátnej hudobnej škole a sprevádzala na klavíri vo Ľvovskej opere a pre rozhlas. Na úteku pred Červenou armádou na jar 1944 emigrovala so svojou rodinou zo Ľvova do Viedne.[4] V roku 1946 sa potom rodina presťahovala do južného Rakúska a odtiaľ do Talianska, kde sa jej druhý manžel Narciz Lukijanovyč (Нарциз Лукіянович) stal lekárom druhého poľského zboru pod britským velením.[6]

Anglicko upraviť

Na jeseň 1946 sa presťahovala do Spojeného kráľovstva a pracovala tam na svojich skladbách. Vytvorila baletnú hudbu a operu, zložila štyri symfónie, liturgickú hudbu, komornú hudbu a skladby pre klavír a umelecké piesne.

Žila v Brightone (1947 – 1951), Londýne (1951 – 1952), Barrow Gurney (neďaleko Bristolu) (1952 – 1962), Belfaste (Severné Írsko) (1962 – 1973) a Cambridge (od roku 1973).

Koncom štyridsiatych rokov sa vrátila k tvorivej práci a napísala väčšinu svojich skladieb. Čas od času pôsobila znovu ako pianistka, najmä v roku 1957 na rade koncertov v ukrajinských komunitách v Anglicku a v roku 1959 na koncerte klavírnej hudby v Bristole. Bola členkou Britskej spoločnosti skladatelek a hudobníkov (ktorá existovala až do roku 1972). Jej opera Oksana's Heart bola v roku 1970 uvedená vo Winnipegu (Kanada), v Centennial Concert Hall.[7] Pod umeleckým vedením jej sestry Irena Turkevyčovej-Martynecovej ju tam hralo Ukrajinské detské divadlo. Je to príbeh dievčaťa, ktoré v čarovnom lese hľadá svoje stratené bratov a stretáva sa tam s mytologickými postavami.

Zomrela 8. apríla 1977 v Cambridge.

Tvorba upraviť

Symfónie

  • Symfónia č. 1 (Симфонія) – 1937
  • Symfónia č. 2a (Симфонія no. 2a) – 1952
  • Symfónia č. 2b – druhá verze (Симфонія no. 2b, 2-гий варіант)
  • Symfonieta (Симфонієта) – 1956
  • Tri symfonické skice (Три Симфонічні Ескізи) – 3. května 1975
  • Symfonická báseň «La Vitа» (Симфонічна поема)
  • Kosmická symfonie (Космічна симфонія) – 1972
  • Suita pre dva huslové orchestre (Суіта для подвійного струнного оркестру)
  • Fantázia pre dva huslové orchestre (Фентезі для подвійного струнного оркестру)

Balety

  • Ruky (Руки) – Bristol, 1957 („The Girl with the Withered Hands")
  • Perly (Перли) – Náhrdelník („The Necklace")
  • Jar – detský balet (Весна – Дитячий балет) – 1934–5
  • Mavka, a (Мавка, a) – Lesná víla („The Forest Nymph") – Belfast 1964–7
  • Mavka, b (Мавка, b) – Lesná víla („The Forest Nymph") – Belfast 1964–7,
  • Strašiak (Страхопуд) – 1976

Opera

  • Mavka (Мавка) – (podľa dramatickej fantázie Lesní pieseň ukrajinskej spisovateľky Lesie Ukrajinky – nedokončené)

Detské opery

  • Cár Och alebo Srdce Oxany (Цар Ох» або Серце Оксани) – 1960
  • Куць – Mladý iabol („The Young Devil")
  • Яринний городчик – A Vegetable Plot (1969)

Zborová tvorba

  • Liturgie (Літургія) 1919
  • Žalm pre Šeptyckého (Псалом Шептицькому)
  • Pred bitkou (До Бою)
  • Triptych (Триптих)
  • Uspávanka (Колискова) (А-а, котика нема) 1946

Komorné a inštrumentálne diela

  • Sonáta pre husle a klavír (Соната для скрипки і фортепіано) 1935
  • Smyčcový kvartet a, (Cтрунний квартет, a) 1960 – 1970
  • Smyčcový kvartet b, (Cтрунний квартет, b) 1960 – 1970
  • Trio pre husle, violu a violoncello (Тріо для скрипки, альта і віолончела) 1960 – 1970
  • Kvintet pre dvoje husle, violu, violončelo a klavír (Квінтет для двох скрипок, альта, віолончела фортепіано) 1960 – 1970
  • Trio pre flautu, klarinet a fagot (Тріо для флейти, кларнету, фагота) 1972

Klavírne diela

  • Variácie na ukrajinské téma (Варіації на Українську тему) 1932
  • Fantázia: Suita pre klavír na ukrajinská témy (Фантазія: Суїта фортепянна на Українські теми) – 1940
  • Impromptu (Імпромпту) – 1962
  • Groteska (Гротеск) – 1964
  • Horská suita (Гірська сюїта) 1966 – 1968
  • Cyklus skladieb pre deti (Цикл п’єс для дітей) 1936 – 1946
  • Ukrajinské koledy (Українські коляди та щедрівки)
  • Dobré správy (Вістку голосить)
  • Váianoce s harlekýnom (Christmas with Harlequin) – 1971

Rôzne

  • Srdce (Серце) – Sólo s orchestrom
  • Lorelei (Лорелеї) – vyprávač, harmonium a klavír 1919 – slová Lesia Ukrajinka
  • Máj (Май) – 1912
  • Ľudové piesne (Тема народної пісні)
  • Na Maidane (На Майдані) – Námestie nezávislosti – klavírna skladba
  • (Не піду до леса з конечкамі). Rusínskáa pieseň pre sólo a smyčce

Referencie upraviť

  1. ↑ Ukrainian Art Song Project – Stefania Turkewich [online]. [Cit. 2020-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-03-22 z originálu.
  2. ↑ Stefania Turkewich. Ukrainian Art Song Project. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d e Павлишин, Степанія Стефанівна. Перша українська композиторка: Стефанія Туркевич-Лісовська-Лукіянович, БаК, Lviv 2004.
  4. ↑ a b c Роман Кравець. Українці в Сполученому Королівстві [online]. Інтернет-енциклопедія, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online. Archivované 2017-04-27 z originálu.
  5. ↑ Зоя Робертівна Лісовська-Нижанківська, the Encyclopedia of Modern Ukraine [online]. 2018-12-17. Dostupné online. (ukrajinsky)
  6. ↑ Narcyz Lukijanovyč (Нарциз Лукіянович) [online]. . Dostupné online.
  7. ↑ Svoboda [online]. [Cit. 2020-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-07-09 z originálu.

Literatúra upraviť

  • Сокіл-Рудницька М. Пам’яті Стефанії Лукіянович // Вільне Слово. – Тоronto, 1977. – 9 a 16 července. – s. 3.
  • Вовк В. Парастас для Стефанії Туркевич-Лукіянович // Наше Життя. – New York, 1992. – č. 5. – s. 6–9.
  • Стельмащук Р. Забутий львівський композитор-неокласик (штрихи до творчого портрета Стефанії Туркевич) // Музика Галичини (hudba Galicie) / Матеріали Другої міжнародної конференції (materiály druhé mezinárodní konference. – Lvov, 1999. – ¨s. 276–281.
  • Павлишин С. Перша українська композиторка // Наше Життя. – New York, 2004. – č. 1. – s. 14–16.
  • Павлишин С. Перша українська композиторка: Стефанія Туркевич-Лісовська-Лукіянович. – Lvov, 2004.
  • Карась Г. Статика і динаміка жанру дитячої опери у творчості композиторів української діаспори ХХ ст. // Вісник Державної академії керівних кадрів культури і мистецтв. – Kiev, 2010. – č. 2. – s. 89–93.
  • Яців Р. Роберт Лісовський (1893–1982): дух лінії. – Lvov, 2015. – s. 11, 13, 79–84, 91.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stefanija_Ivanivna_Turkevyčová-Lukijanovyčová&oldid=7755454“