Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová
Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová (ukr. Стефанія Іванівна Туркевич-Лукіянович – Stefanija Ivanivna Turkevyč-Lukijanovyč; * 25. apríl 1898, Ľvov, Ukrajina – † 8. apríl 1977, Cambridge, Spojené kráľovstvo) bola ukrajinská hudobná skladateľka, klavíristka a muzikologička,[1] označovaná za prvú ukrajinskú skladateľku.[2] V Sovietskom zväze boli jej diela zakázané.
Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová | |
ukrajinská hudobná skladateľka, klavíristka a muzikologička | |
Narodenie | 25. apríl 1898 Ľvov, Ukrajina |
---|---|
Úmrtie | 8. apríl 1977 (78 rokov) Cambridge, Spojené kráľovstvo |
Alma mater | Univerzita Karlova |
Rodičia | Ivan Turkevyč, Sofia Kormošivová |
Manžel | Robert Lisovskij Narciz Lukijanovyč |
Odkazy | |
Commons | Stefanija Ivanivna Turkevyčová-Lukijanovyčová |
Životopis
upraviťDetstvo
upraviťNarodila sa ako prvé dieťa v rodine kňaza, zbormajstra, katechéta a hudobného kritika Ivana Emanujila Turkevyča (Івана Емануїл Туркевич, 1872-1936) a klaviristky Sofie Kormošivovej. Mala mladšiu sestru Irenu a mladšieho brata Leva. Matka študovala u Karola Mikuliho a Viliama Kurza. Sprevádzala tiež mladú Solomiu Krušelnickú.[3]:7 Všetci členovia rodiny boli hudobne umelecki založení. Stefania hrala na klavír, harfu a harmónium. Neskôr spomínala na svoje detstvo a na lásku k hudbe takto:
Uprostred všetkého bola moja matka, ktorá hrala nádherne na klavír. Ako dieťa som veľmi rada počúvala jej hru. Neskôr u nás vznikol domáci salónny orchester. Otec hral na basu, moja matka na klavír, Leno (Льоньо) na violončelo, ja na harmónium, Marijka a Zenko (Марійка і Зенко) - študenti prof. Perfetského - na husle. Otec si tiež založil rodinný hudobný zbor. To boli naše prvé kroky do sveta hudby. Nikdy na našej hudobnej výchove nešetrili.[3]:23
Štúdia
upraviťPrvé lekcie hudby dostávala od svojej matky. Vyštudovala gymnázium Basilského rádu sv. Jozafáta v Ľvove. Po prvej svetovej vojne študoval klasickú hudbu u Vasila Barvinského a klavír u Viliama Kurza a Ezi Ljaleviča na Ľvovskom konzervatóriu Mykola Lysenku.[3]:10
V roku 1919 napísala svoje prvé hudobné dielo - Liturgiu, ktoré sa hralo niekoľkokrát v katedrále sv. Juraja v Ľvove.[4]
V roku 1921 študovala na Viedenskej univerzite u Guida Adlera a na Hudobnej akadémii u Jozefa Marxa vo Viedni, kde v roku 1923 promovala a získala tak učiteľský diplom.[4] V roku 1925 odcestovala so svojím prvým manželom Robertom Lisovským do Berlína, kde študovala u Franza Schrekera a u Arnolda Schönberga.[3]:14 Počas tohto obdobia, v roku 1927, sa jej narodila dcéra Zoja.[5]
Z Berlína odišla do Prahy, kde študovala u Zdeňka Nejedlého na Karlovej univerzite, u Otakara Šína na konzervatóriu a u Vítězslava Nováka na Hudobnej akadémii. Na Ukrajinskej slobodnej univerzite v Prahe získala v roku 1934 doktorát v odbore hudobnej vedy. Stala sa tak prvou ženou z Galície, ktorá získala doktorát Ph.D.
Po návrate do Ľvova od roku 1934 do začiatku druhej svetovej vojny pracovala ako učiteľka hudobnej teórie a klavíra na Ľvovskej konzervatóriu a stala sa členom Zväzu ukrajinských profesionálnych hudobníkov.[3]:15
Druhá svetová vojna
upraviťNa jeseň roku 1939, po sovietskej okupácii západnej Ukrajiny, pracovala ako lektor a koncertný majster vo Ľvovskej opere a od roku 1940 do roku 1941 bola docentom na Ľvovskej konzervatóriu. Po uzavretí konzervatória za nemeckej okupácie pokračovala vo výučbe na Štátnej hudobnej škole a sprevádzala na klavíri vo Ľvovskej opere a pre rozhlas. Na úteku pred Červenou armádou na jar 1944 emigrovala so svojou rodinou zo Ľvova do Viedne.[4] V roku 1946 sa potom rodina presťahovala do južného Rakúska a odtiaľ do Talianska, kde sa jej druhý manžel Narciz Lukijanovyč (Нарциз Лукіянович) stal lekárom druhého poľského zboru pod britským velením.[6]
Anglicko
upraviťNa jeseň 1946 sa presťahovala do Spojeného kráľovstva a pracovala tam na svojich skladbách. Vytvorila baletnú hudbu a operu, zložila štyri symfónie, liturgickú hudbu, komornú hudbu a skladby pre klavír a umelecké piesne.
Žila v Brightone (1947 – 1951), Londýne (1951 – 1952), Barrow Gurney (neďaleko Bristolu) (1952 – 1962), Belfaste (Severné Írsko) (1962 – 1973) a Cambridge (od roku 1973).
Koncom štyridsiatych rokov sa vrátila k tvorivej práci a napísala väčšinu svojich skladieb. Čas od času pôsobila znovu ako pianistka, najmä v roku 1957 na rade koncertov v ukrajinských komunitách v Anglicku a v roku 1959 na koncerte klavírnej hudby v Bristole. Bola členkou Britskej spoločnosti skladatelek a hudobníkov (ktorá existovala až do roku 1972). Jej opera Oksana's Heart bola v roku 1970 uvedená vo Winnipegu (Kanada), v Centennial Concert Hall.[7] Pod umeleckým vedením jej sestry Irena Turkevyčovej-Martynecovej ju tam hralo Ukrajinské detské divadlo. Je to príbeh dievčaťa, ktoré v čarovnom lese hľadá svoje stratené bratov a stretáva sa tam s mytologickými postavami.
Zomrela 8. apríla 1977 v Cambridge.
Tvorba
upraviťSymfónie
- Symfónia č. 1 (Симфонія) – 1937
- Symfónia č. 2a (Симфонія no. 2a) – 1952
- Symfónia č. 2b – druhá verze (Симфонія no. 2b, 2-гий варіант)
- Symfonieta (Симфонієта) – 1956
- Tri symfonické skice (Три Симфонічні Ескізи) – 3. května 1975
- Symfonická báseň «La Vitа» (Симфонічна поема)
- Kosmická symfonie (Космічна симфонія) – 1972
- Suita pre dva huslové orchestre (Суіта для подвійного струнного оркестру)
- Fantázia pre dva huslové orchestre (Фентезі для подвійного струнного оркестру)
Balety
- Ruky (Руки) – Bristol, 1957 („The Girl with the Withered Hands")
- Perly (Перли) – Náhrdelník („The Necklace")
- Jar – detský balet (Весна – Дитячий балет) – 1934–5
- Mavka, a (Мавка, a) – Lesná víla („The Forest Nymph") – Belfast 1964–7
- Mavka, b (Мавка, b) – Lesná víla („The Forest Nymph") – Belfast 1964–7,
- Strašiak (Страхопуд) – 1976
Opera
- Mavka (Мавка) – (podľa dramatickej fantázie Lesní pieseň ukrajinskej spisovateľky Lesie Ukrajinky – nedokončené)
Detské opery
- Cár Och alebo Srdce Oxany (Цар Ох» або Серце Оксани) – 1960
- Куць – Mladý iabol („The Young Devil")
- Яринний городчик – A Vegetable Plot (1969)
Zborová tvorba
- Liturgie (Літургія) 1919
- Žalm pre Šeptyckého (Псалом Шептицькому)
- Pred bitkou (До Бою)
- Triptych (Триптих)
- Uspávanka (Колискова) (А-а, котика нема) 1946
Komorné a inštrumentálne diela
- Sonáta pre husle a klavír (Соната для скрипки і фортепіано) 1935
- Smyčcový kvartet a, (Cтрунний квартет, a) 1960 – 1970
- Smyčcový kvartet b, (Cтрунний квартет, b) 1960 – 1970
- Trio pre husle, violu a violoncello (Тріо для скрипки, альта і віолончела) 1960 – 1970
- Kvintet pre dvoje husle, violu, violončelo a klavír (Квінтет для двох скрипок, альта, віолончела фортепіано) 1960 – 1970
- Trio pre flautu, klarinet a fagot (Тріо для флейти, кларнету, фагота) 1972
Klavírne diela
- Variácie na ukrajinské téma (Варіації на Українську тему) 1932
- Fantázia: Suita pre klavír na ukrajinská témy (Фантазія: Суїта фортепянна на Українські теми) – 1940
- Impromptu (Імпромпту) – 1962
- Groteska (Гротеск) – 1964
- Horská suita (Гірська сюїта) 1966 – 1968
- Cyklus skladieb pre deti (Цикл п’єс для дітей) 1936 – 1946
- Ukrajinské koledy (Українські коляди та щедрівки)
- Dobré správy (Вістку голосить)
- Váianoce s harlekýnom (Christmas with Harlequin) – 1971
Rôzne
- Srdce (Серце) – Sólo s orchestrom
- Lorelei (Лорелеї) – vyprávač, harmonium a klavír 1919 – slová Lesia Ukrajinka
- Máj (Май) – 1912
- Ľudové piesne (Тема народної пісні)
- Na Maidane (На Майдані) – Námestie nezávislosti – klavírna skladba
- (Не піду до леса з конечкамі). Rusínskáa pieseň pre sólo a smyčce
Referencie
upraviť- ↑ Ukrainian Art Song Project – Stefania Turkewich [online]. [Cit. 2020-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-03-22 z originálu.
- ↑ Stefania Turkewich. Ukrainian Art Song Project. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Павлишин, Степанія Стефанівна. Перша українська композиторка: Стефанія Туркевич-Лісовська-Лукіянович, БаК, Lviv 2004.
- ↑ a b c Роман Кравець. Українці в Сполученому Королівстві [online]. Інтернет-енциклопедія, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online. Archivované 2017-04-27 z originálu.
- ↑ Зоя Робертівна Лісовська-Нижанківська, the Encyclopedia of Modern Ukraine [online]. 2018-12-17. Dostupné online. (ukrajinsky)
- ↑ Narcyz Lukijanovyč (Нарциз Лукіянович) [online]. . Dostupné online.
- ↑ Svoboda [online]. [Cit. 2020-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-07-09 z originálu.
Literatúra
upraviť- Сокіл-Рудницька М. Пам’яті Стефанії Лукіянович // Вільне Слово. – Тоronto, 1977. – 9 a 16 července. – s. 3.
- Вовк В. Парастас для Стефанії Туркевич-Лукіянович // Наше Життя. – New York, 1992. – č. 5. – s. 6–9.
- Стельмащук Р. Забутий львівський композитор-неокласик (штрихи до творчого портрета Стефанії Туркевич) // Музика Галичини (hudba Galicie) / Матеріали Другої міжнародної конференції (materiály druhé mezinárodní konference. – Lvov, 1999. – ¨s. 276–281.
- Павлишин С. Перша українська композиторка // Наше Життя. – New York, 2004. – č. 1. – s. 14–16.
- Павлишин С. Перша українська композиторка: Стефанія Туркевич-Лісовська-Лукіянович. – Lvov, 2004.
- Карась Г. Статика і динаміка жанру дитячої опери у творчості композиторів української діаспори ХХ ст. // Вісник Державної академії керівних кадрів культури і мистецтв. – Kiev, 2010. – č. 2. – s. 89–93.
- Яців Р. Роберт Лісовський (1893–1982): дух лінії. – Lvov, 2015. – s. 11, 13, 79–84, 91.
Externé odkazy
upraviť- Ukrainian Art Song Project, anglicky
- Stefania Turkewich: Galicians I |The Art Songs
- Muzeum hudby ve Lvově, ukrajinsky
- «Цар Ох» або Серце Оксани - Srdce Oksany
- Фільм про Стефанію Туркевич - Film o Stefanii Turkewich
- Світова прем'єра Першої симфонії Стефанії Туркевич - svetová premiéra prvej symfónie Stefanie Turkewich
- Три симфонічні ескізи- Tri symfonickej skice - svetová premiéra
- Концерт-присвята до 120 року з дня народження Стефанії Туркевич - Koncert venovaný 120. výročiu narodenia Stefanie Turkewich
- Прем'єра. Стефанія Туркевич-Лукіянович "Серце Оксани" опера - Premiéra. Opera "Srdce Oksana" Stefanie Turkewich-Lukiyanovič
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stefanija Turkevič-Lukianovič na českej Wikipédii a Stefania Turkewich na anglickej Wikipédii.