Strapačka koralovitá

Strapačka koralovitá (staršie: strapačka koralová[1], do roku 1954: kuriatka jarmusové[1]; lat. Ramaria botrytis) je jedlá huba z čeľade lievikovcovité (Gomphaceae).

Strapačka koralovitá
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ramaria botrytis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Plodnice strapačky koralovitej sú 5 – 12 cm široké a 10 – 15 cm vysoké, majú pomerne hrubý, krátky a holý bazálny kmeň, ktorý je najprv belavý alebo biely, neskôr od výtrusov okrový až kožovožltkastý.[2] Bazálny kmeň plodnice sa rozkonáruje na väčší počet konárov a opäť rozdeľuje viacnásobne na nepravidelne rozložené tenké vzpriamené belavé až krémové konáriky, zakončené krátkymi ostňami.[3] Ostnaté (či zúbkaté) konce sú za mladi vínovočervené, v dospelosti hnedasté.[4] Dužina je belavá až žltkastá, krehká a šťavnatá. Má slabú vôňu a nevýraznú, v starobe horkastú alebo kyslastú chuť.[3] Výtrusy sú elipsoidné, na povrchu šikmo pásikavé, bledookrové so škoricovohnedým odtieňom, 11 – 18 × 4 – 6 μm veľké. Výtrusný prach je bledožltookrový.[4][2]

Výskyt upraviť

Strapačka koralovitá rastie od júla do októbra[4] v listnatých lesoch, najmä v podhorských oblastiach (zriedkavejšie v ihličnatých lesoch). Rozšírená je v celom miernom pásme severnej pologule.[3] U nás je miestami veľmi rozšírená, inde zas úplne chýba.[2]

Praktický význam upraviť

Je to jedlá huba strednej chuťovej kvality (zo strapačiek je však najchutnejšia[3]), vhodná najmä do polievok. Na jedenie odporúčajú zbierať len mladé plodnice, ktoré sú chutnejšie. Pri kuchynskej úprave treba konce konárikov odrezať, pretože v dospelosti bývajú horké.[2]

Možnosť zámeny upraviť

Zámena je možná s inými druhmi strapačiek. Staršie plodnice všetkých druhov strapačiek majú takmer rovnakú farbu a ich rozlišovacie znaky takmer miznú. Preto zbierame len mladé plodnice, ktoré možno spoľahlivo určiť.[3]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 0560-3048.
  2. a b c d Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 140.
  3. a b c d e Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 284.
  4. a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 114.

Iné projekty upraviť