Suzuka Circuit
Suzuka International Racing Course (jap. 鈴鹿サーキット – Suzuka sákitto), skrátene Suzuka Circuit, je názov japonského okruhu, ktorý sa nachádza v meste Suzuka v prefektúre Mie. Trať je dejiskom Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1. Popri nej hostí napríklad i vytrvalostné preteky motocyklov.
Suzuka International Racing Course | |
![]() | |
Základné informácie | |
---|---|
Miesto | ![]() |
Časové pásmo | UTC+09:00 |
GPS súradnice | 34°8417N 136°5389E |
Hlavné podujatia | Formula 1, Super Formula, Superbike |
Dĺžka okruhu | 5.807km |
Počet kôl | 53 |
Počet zákrut | 18 |
Rekord okruhu | 1:30,965,![]() |
Veľká cena Japonska 2025 | |
Víťaz | 1:22:06,983,![]() |
Najrýchlejšie kolo | 1:30,965,![]() |
Pole position | 1:26,983,![]() |
Charakteristika trate
upraviťOkruh v Suzuke je vybudovaný v oddychovom centre, ktorému dominuje obrie vyhliadkové koleso. Trať je jedinečná tým, že je jednou z mála tratí na svete, ktoré majú tvar osmičky. Dráha sa tak v jednom mieste kríži premostením, vďaka čomu je záťaž ľavej i pravej strany pneumatík prakticky identická. Veľká cena tu vždy priniesla dramatické preteky a vysoké priemerné rýchlosti. V roku 2007 sa však japonská Grand Prix presunula na dve sezóny na zmodernizovaný okruh Fuji. Dôvodov k sťahovaniu bolo viac. Suzuka sa nachádza 400 kilometrov juhozápadne od japonského hlavného mesta Tokio, čo je dosť ďaleko na prepravu materiálu i ľudí. Navyše priamo na mieste je nedostatočná kapacita ubytovacích zariadení, čo znamená, že sa jazdci prepravujú na okruh z veľkej vzdialenosti. Pre tímy to všeobecne predstavuje včasné vstávanie, no divákom to nevadí. Japonci sú fanatickými priaznivcami Formule 1 a počas pretekového víkendu je celkom bežné, že zaplnia všetky tribúny. Často ostávajú aj po sobotňajšej kvalifikácii až do večerných hodín na hlavnej tribúne, aby im neušlo nič z diania v boxoch.
Okruh v Suzuke nechala postaviť v roku 1962 automobilka Honda ako svoju domácu testovaciu trať. Postupne v jej okolí vybudovala park pre oddych svojich zamestnancov a ich rodín s množstvom atrakcií. Hoci sa tradícia motoristického športu v Japonsku píše od začiatku 60. rokov, Formula 1 prenikla na jeho územie prvýkrát až v roku 1976. Jej hostiteľom však nebola Suzuka, ale konkurenčné Fuji. V nasledujúcom roku sa vo Fuji pretekalo znova. Pri nehode medzi Gillesom Villeneuvom na Ferrari a Ronniem Petersonom na Tyrrelle však prišli o život dvaja diváci a japonská Veľká cena sa musela na desať rokov odmlčať. V Suzuke sa GP Japonska konala po prvýkrát až v roku 1987.
Jazdci majú tento okruh radi a väčšinu z nich netešilo, keď sa Veľká cena presunula do Fuji. O to radostnejší bol ich návrat v roku 2009. Medzi najobľúbenejšie úseky patrí séria zákrut tvaru S, od tretej po siedmu zákrutu s dĺžkou 850 metrov a samozrejme legendárna tiahla zákruta 130R, ktorá je často porovnávaná s fenomenálnou Eau Rouge. Asfaltový povrch trate je rovný a má vysokú priľnavosť. Pneumatiky a ani brzdy netrpia vážnym opotrebením, no na druhej strane, spotreba paliva dosahuje pomerne vysokú úroveň.
130R
upraviťRovinka za tiahlou zákrutou Spoon je ukončená zákrutou 130R. Ide o veľmi rýchlu zákrutu, ktorá sa jazdí takmer na plný plyn. Jej názov vyplýva z jej polomeru (t. j. 130 metrov). V tejto zákrute došlo už k niekoľkým vážnym haváriám.
V roku 2002 sa v 130R stala nepríjemne vyzerajúca nehoda. Allan McNish v kvalifikácii na preteky Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1 ťažko kolidoval. Jeho Toyota sa vtedy dostala do šmyku a McNish nekontrolovateľne vo veľkej rýchlosti prerazil ochranné bariéry, pričom zničil celú zadnú časť svojho monopostu, no našťastie vyviazol nezranený.
Aby sa predišlo ďalšej tragédii, predstavitelia okruhu pristúpili k úpravám v oblasti 130R. Tá bola modifikovaná a v súčasnosti má dvojitý vrchol. Jeden s polomerom 85 metrov a druhý s polomerom 340 metrov. Napriek úpravám sa však tomu najhoršiemu zabrániť nepodarilo. V roku 2003, po modernizácii, na Suzuku zavítal šampionát MotoGP s Veľkou cenou Japonska. Počas pretekov, krátko po ich začiatku, vo výjazde zo zákruty 130R prišiel o život mladý talentovaný pretekár Daijiro Kato. Od tej doby sa tu už preteky tejto série nejazdia.
Fakty a údaje
upraviť- Dĺžka trate: 5 807 m
- Počet kôl pretekov: 53
- Dĺžka pretekov: 307,573 km
- Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 300 m
- Počet zákrut: 18 (10 vpravo a 8 vľavo)
- Šírka trate: 10 – 14 m
- Traťový rekord: 1:30,965 (229,816 km/h) – Kimi Andrea Antonelli/Mercedes (2025)
- Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:26,983 (240,337 km/h) – Max Verstappen/Red Bull (2025)
- Maximálna rýchlosť: 331 km/h
- Prvá GP: 1987 - víťaz Gerhard Berger – Ferrari F1/87
- Počet GP: 35
- Priemerná spotreba paliva: 2,567 kg / kolo
- Jazda na plný plyn: 63 %
- Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 230 m
- Počet preradení rýchlostných stupňov: 42 / kolo
- Opotrebenie pneumatík: stredné až veľké
- Opotrebenie bŕzd: nízke
- Úroveň priľnavosti: nízka
- Stratégia
- 1 zastávka: 30. – 34. kolo
- 2 zastávky: 16. – 21. a 32. – 38.
- 3 zastávky: 15. – 17. a 26. – 30. a 38. – 41.
- Architekt: Johannes Hugenholtz
- Kapacita tribún: 155 000
História
upraviťPrvé dve japonské Grand Prix sa v roku 1976 a 1977 konali na Fuji Speedway. Práve na tejto trati sa pri premiérovej Veľkej cene Japonska rozhodlo o titule v prospech Jamesa Hunta, kým Niki Lauda svoj návrat po desivej nehode na Nürburgringu nedotiahol do konca. Potom bolo Japonsko na dlhých desať rokov vyradené z kalendára šampionátu Formule 1. Späť sa vrátilo až v roku 1987 vo veľkom štýle na obľúbenej Suzuke. Tá má síce krátku históriu, no už dlho je považovaná za jednu z technicky najnáročnejších tratí, ktorá nechá vyniknúť jazdecké schopnosti. Okruh, ktorý už tradične zakončuje šampionát, sa stal svedkom niekoľkých rozuzlení boja o titul šampióna. Prvým víťazom na Suzuke sa stal Gerhard Berger s monopostom Ferrari. Nebol však prvým pretekárom, ktorý v Japonsku získal vavríny. Úplne prvú nemajstrovskú Veľkú cenu Japonska dobyl Peter Warr, neskorší šéf tímu Lotus a o rok neskôr, v roku 1964, Michael Knight s monopostom Brabham. Celkovo najúspešnejším jazdcom je, ako bezmála na všetkých aktuálnych okruhoch, Michael Schumacher so šiestimi triumfami. V roku 2007 sa Veľká cena Japonska opäť vrátila do zrekonštruovaného moderného stánku rýchlosti – Fuji Speedway. Hondou vlastnená trať totiž nedokázala obnoviť zmluvu na organizovanie Veľkej ceny. Po druhých pretekoch v roku 2008 sa však preteky opäť uskutočnili na Suzuke, ktorá si zaistila kontrakt do roku 2011.
Podľa plánu sa mala Grand Prix Japonska každoročne striedať medzi okruhom Fuji a Suzukou. Fuji je domácou pôdou Toyoty, zatiaľ čo Honda je doma práve na Suzuke. Špekulovalo sa dokonca i o obnovení tradície Veľkej ceny Pacifiku. Tá sa mala jazdiť na Suzuke, pričom Japonsko by malo v kalendári dvojité zastúpenie. Podobne ako napríklad Veľká Británia, Španielsko, Nemecko, Taliansko či USA. Táto možnosť bola ale zamietnutá predovšetkým kvôli umiestneniu trate v odľahlej časti krajiny.
V júli roku 2009 automobilka Toyota oznámila, že už nebude hostiť preteky na okruhu Fuji. Príčinou bola globálna ekonomická kríza, kvôli ktorej automobilka stiahla zo šampionátu aj vlastný tím.
Hustý dážď a búrky znemožnili konanie kvalifikácie na Veľkú cenu Japonska 2010 v Suzuke v plánovanom termíne. FIA preto rozhodla, že ju presunie na nedeľu. Nepriaznivé počasie ovládlo Suzuku už pred tretím tréningom. Dážď zalial trať vodou a merané kolá absolvovali len Jaime Alguersuari a Timo Glock, ostatní sa po krátkych jazdách okamžite vracali do svojich garáží. Akékoľvek zmysluplné testovanie bolo znemožnené. Podmienky boli ale aj naďalej natoľko zlé, že sa všetci zhodli, že by v nich nebolo možné odjazdiť kvalifikáciu. Vedenie pretekov na čele s Charliem Whitingom si nechalo čas na rozhodnutie o plánovanom začatí kvalifikácie, ale podmienky sa nezlepšili, takže nebola iná možnosť, než začiatok bojov o pole position odsunúť o pol hodiny. Dážď v Suzuke ale neustal a safety car musel pri každom kontrolnom výjazde konštatovať, že nie je možné pustiť monoposty Formule 1 na trať. Po trojnásobnom odsunutí začiatku kvalifikácie predstavitelia FIA napokon rozhodli, že jazdci budú bojovať o postavenie na štartovom rošte japonskej Grand Prix až v nedeľu dopoludnia. Kvalifikácia sa začne o 3:00 ráno stredoeurópskeho času. Zopakovala sa tak situácia z roku 2004, vtedy kvalifikácia prebehla v Suzuke kvôli zlému počasiu tiež až v nedeľu.
Jedno kolo na modernom okruhu
upraviť2007 Dream Cup Solar Car Race Suzuka
Pri akcelerácii na klesajúcej cieľovej rovinke piloti dosahujú rýchlosť až 312 km/h pri zaradenom siedmom rýchlostnom stupni. Pred prvou rýchlou zákrutou je potrebné zvoľniť tempo a podradiť na päťku. Trať sa ďalej hadí k druhej zákrute, ktorá je podstatne ostrejšia a prechádza sa rýchlosťou približne 150 km/h na trojku. Jazdci ďalej zrýchľujú k esíčkam, kde pri nájazde začínajú na rýchlosti 210 km/h, v poslednej pravej jazdia už len 140 km/h. Kombinácia niekoľkých pravotočivých a ľavotočivých zákrut je jazdecky veľmi náročná a kľúčová pre dosiahnutie dobrého času kola. Jej náročnosť spočíva v tom, že každá zákruta ústi hneď do tej nasledujúcej. Auto preto musí byť veľmi konzistentné a nesmie sa správať nepredvídateľne pri zmenách smeru. Ak totiž pilot pokazí výjazd zo zákruty číslo 3, negatívne to ovplyvní jeho stopu v zákrutách číslo 4, 5, 6 a 7. Túto sekvenciu zvládnu prejsť za 14 sekúnd, no v prípade drobnej chyby tu môžu stratiť až pol sekundy. Podľa inžinierov je tu najdôležitejšia jemná práca s plynom pri zaradenom piatom rýchlostnom stupni, s ľahkými dotykmi brzdového pedálu v zákrutách číslo 4 a 6. Za zákrutou Dunlop nasleduje Degner. Prvá časť dvojitej pravej zákruty sa ide na štvrtý rýchlostný stupeň, pred deviatou zákrutou veľmi jemne pribrzdia. Pod mostom sa trať mierne stáča doprava a potom nasleduje ostrá vlásenka. Na výjazde z nej sa prudko akceleruje a až pred dvojitým vrcholom zákruty Spoon sa znova brzdí. Prvú ľavotočivú pretekári prechádzajú rýchlosťou 180 km/h, v zákrute piloti ďalej zrýchľujú až do chvíle, keď sa priblížia k druhej ľavej. Na zadnej rovinke zaradia siedmu rýchlosť a blížia sa k zradnej zákrute 130R. Rýchla ľavotočivá zákruta sa jazdí buď úplne naplno, alebo len s miernym povolením plynového pedálu rýchlosťou okolo 305 km/h. Napriek tomu, že 130R už nie je tak náročná ako kedysi, ide o veľmi rýchlu zákrutu, v ktorej na pilotov pôsobí takmer 2,5 sekundy bočné preťaženie 3,5 G – na okamih dosiahne až 4 G. Ďalšia rovinka vedie k šikane Casino Triangle. Dlhá tiahla pravá zákruta napokon znovu privedie jazdcov na cieľovú rovinku.
Výsledky posledných ročníkov
upraviťRok | Jazdec | Monopost | Čas | Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |
---|---|---|---|---|
1987 | Gerhard Berger | Ferrari F1/87 | 1:32:58,072 | 1:40,042, Gerhard Berger, Ferrari |
1988 | Ayrton Senna | McLaren MP4/4 | 1:33:26,173 | 1:41,853, Ayrton Senna, McLaren Honda |
1989 | Alessandro Nannini | Benetton B189 | 1:35:06,277 | 1:38,041, Ayrton Senna, McLaren Honda |
1990 | Nelson Piquet | Benetton B190 | 1:34:36,824 | 1:36,996, Ayrton Senna, McLaren Honda |
1991 | Gerhard Berger | McLaren MP4/6 | 1:32:10,695 | 1:34,700, Gerhard Berger, McLaren Honda |
1992 | Riccardo Patrese | Williams FW14 | 1:33:09,553 | 1:37,360, Nigel Mansell, Williams Renault |
1993 | Ayrton Senna | McLaren MP4/8 | 1:40:27,912 | 1:37,154, Alain Prost, Williams Renault |
1994 | Damon Hill | Williams FW16B | 1:55:53,532 | 1:37,209, Michael Schumacher, Benetton Ford |
1995 | Michael Schumacher | Benetton B195 | 1:36:52,930 | 1:38,023, Michael Schumacher, Benetton Renault |
1996 | Damon Hill | Williams FW18 | 1:32:33,791 | 1:38,909, Jacques Villeneuve, Williams Renault |
1997 | Michael Schumacher | Ferrari F310B | 1:29:48,446 | 1:36,071, Jacques Villeneuve, Williams Renault |
1998 | Mika Häkkinen | McLaren MP4/13 | 1:27:22,535 | 1:36,293, Michael Schumacher, Ferrari |
1999 | Mika Häkkinen | McLaren MP4/14 | 1:31:18,785 | 1:37,470, Michael Schumacher, Ferrari |
2000 | Michael Schumacher | Ferrari F1-2000 | 1:29:53,435 | 1:35,825, Michael Schumacher, Ferrari |
2001 | Michael Schumacher | Ferrari F2001 | 1:27:33,298 | 1:32,484, Michael Schumacher, Ferrari |
2002 | Michael Schumacher | Ferrari F2002 | 1:26:59,698 | 1:31,317, Michael Schumacher, Ferrari |
2003 | Rubens Barrichello | Ferrari F2003-GA | 1:25:11,743 | 1:31,713, Rubens Barrichello, Ferrari |
2004 | Michael Schumacher | Ferrari F2004 | 1:24:26,985 | 1:33,542, Michael Schumacher, Ferrari |
2005 | Kimi Räikkönen | McLaren MP4-20 | 1:29:02,212 | 1:46,106, Ralf Schumacher, Toyota |
2006 | Fernando Alonso | Renault R26 | 1:23:53,413 | 1:29,599, Felipe Massa, Ferrari |
2007 – 2008 |
Konala sa na okruhu Fuji Speedway | |||
2009 | Sebastian Vettel | Red Bull RB5 | 1:28:20,443 | 1:32,160, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault |
2010 | Sebastian Vettel | Red Bull RB6 | 1:30:27,323 | 1:30,785, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault |
2011 | Jenson Button | McLaren MP4-26 | 1:30:53,427 | 1:30,466, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault |
2012 | Sebastian Vettel | Red Bull RB8 | 1:28:56,242 | 1:30,839, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault |
2013 | Sebastian Vettel | Red Bull RB9 | 1:26:49,301 | 1:30,915, Mark Webber, Red Bull Racing Renault |
2014 | Lewis Hamilton | Mercedes F W05 Hybrid | 1:51:43,021 | 1:32,506, Nico Rosberg, Mercedes |
2015 | Lewis Hamilton | Mercedes F W06 Hybrid | 1:28:06,508 | 1:32,584, Nico Rosberg, Mercedes |
2016 | Nico Rosberg | Mercedes F W07 Hybrid | 1:26:43,333 | 1:30,647, Nico Rosberg, Mercedes |
2017 | Lewis Hamilton | Mercedes F1 W08 EQ Power+ | 1:27:31,194 | 1:27,319, Lewis Hamilton, Mercedes |
2018 | Lewis Hamilton | Mercedes F1 W09 EQ Power+ | 1:27:17,062 | 1:27,760, Lewis Hamilton, Mercedes |
2019 | Valtteri Bottas | Mercedes F1 W10 EQ Power+ | 1:21:46,755 | 1:27,064, Sebastian Vettel, Ferrari |
2020 | Nekonalo sa (COVID-19) | |||
2021 | Nekonalo sa (COVID-19) | |||
2022 | Max Verstappen | Red Bull RB18 | 3:01:44,004 | 1:29,304, Max Verstappen, Red Bull Racing RBPT |
2023 | Max Verstappen | Red Bull RB19 | 1:30:58,421 | 1:28,877, Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT |
2024 | Max Verstappen | Red Bull RB20 | 1:29:12,345 | 1:28,197, Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT |
2025 | Max Verstappen | Red Bull RB21 | 1:28:45,678 | 1:26,983, Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT |
Referencie
upraviť- ↑ FORMULA 1: Races results, formula1.com Dostupné online (anglicky)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suzuka Circuit