Suzuka Circuit

	Suzuka International Racing Course
Základné informácie
Miesto	Suzuka, Mie, Japonsko
Časové pásmo	UTC+09:00
GPS súradnice	34°8417N 136°5389E
Hlavné podujatia	Formula 1, Super Formula, Superbike
Dĺžka okruhu	5.807km
Počet kôl	53
Počet zákrut	18
Rekord okruhu	1:30,965, Andrea Kimi Antonelli, Mercedes, 2025
Veľká cena Japonska 2025
Víťaz	1:22:06,983, Max Verstappen, Red Bull, 2025
Najrýchlejšie kolo	1:30,965, Andrea Kimi Antonelli, Mercedes, 2025
Pole position	1:26,983, Max Verstappen, Red Bull, 2025

Suzuka International Racing Course (jap. 鈴鹿サーキット – Suzuka sákitto), skrátene Suzuka Circuit, je názov japonského okruhu, ktorý sa nachádza v meste Suzuka v prefektúre Mie. Trať je dejiskom Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1. Popri nej hostí napríklad i vytrvalostné preteky motocyklov.

Charakteristika trate

Prvá zákruta

Okruh v Suzuke je vybudovaný v oddychovom centre, ktorému dominuje obrie vyhliadkové koleso. Trať je jedinečná tým, že je jednou z mála tratí na svete, ktoré majú tvar osmičky. Dráha sa tak v jednom mieste kríži premostením, vďaka čomu je záťaž ľavej i pravej strany pneumatík prakticky identická. Veľká cena tu vždy priniesla dramatické preteky a vysoké priemerné rýchlosti. V roku 2007 sa však japonská Grand Prix presunula na dve sezóny na zmodernizovaný okruh Fuji. Dôvodov k sťahovaniu bolo viac. Suzuka sa nachádza 400 kilometrov juhozápadne od japonského hlavného mesta Tokio, čo je dosť ďaleko na prepravu materiálu i ľudí. Navyše priamo na mieste je nedostatočná kapacita ubytovacích zariadení, čo znamená, že sa jazdci prepravujú na okruh z veľkej vzdialenosti. Pre tímy to všeobecne predstavuje včasné vstávanie, no divákom to nevadí. Japonci sú fanatickými priaznivcami Formule 1 a počas pretekového víkendu je celkom bežné, že zaplnia všetky tribúny. Často ostávajú aj po sobotňajšej kvalifikácii až do večerných hodín na hlavnej tribúne, aby im neušlo nič z diania v boxoch.

Esíčka

Okruh v Suzuke nechala postaviť v roku 1962 automobilka Honda ako svoju domácu testovaciu trať. Postupne v jej okolí vybudovala park pre oddych svojich zamestnancov a ich rodín s množstvom atrakcií. Hoci sa tradícia motoristického športu v Japonsku píše od začiatku 60. rokov, Formula 1 prenikla na jeho územie prvýkrát až v roku 1976. Jej hostiteľom však nebola Suzuka, ale konkurenčné Fuji. V nasledujúcom roku sa vo Fuji pretekalo znova. Pri nehode medzi Gillesom Villeneuvom na Ferrari a Ronniem Petersonom na Tyrrelle však prišli o život dvaja diváci a japonská Veľká cena sa musela na desať rokov odmlčať. V Suzuke sa GP Japonska konala po prvýkrát až v roku 1987.

Jazdci majú tento okruh radi a väčšinu z nich netešilo, keď sa Veľká cena presunula do Fuji. O to radostnejší bol ich návrat v roku 2009. Medzi najobľúbenejšie úseky patrí séria zákrut tvaru S, od tretej po siedmu zákrutu s dĺžkou 850 metrov a samozrejme legendárna tiahla zákruta 130R, ktorá je často porovnávaná s fenomenálnou Eau Rouge. Asfaltový povrch trate je rovný a má vysokú priľnavosť. Pneumatiky a ani brzdy netrpia vážnym opotrebením, no na druhej strane, spotreba paliva dosahuje pomerne vysokú úroveň.

130R

Rovinka za tiahlou zákrutou Spoon je ukončená zákrutou 130R. Ide o veľmi rýchlu zákrutu, ktorá sa jazdí takmer na plný plyn. Jej názov vyplýva z jej polomeru (t. j. 130 metrov). V tejto zákrute došlo už k niekoľkým vážnym haváriám.

V roku 2002 sa v 130R stala nepríjemne vyzerajúca nehoda. Allan McNish v kvalifikácii na preteky Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1 ťažko kolidoval. Jeho Toyota sa vtedy dostala do šmyku a McNish nekontrolovateľne vo veľkej rýchlosti prerazil ochranné bariéry, pričom zničil celú zadnú časť svojho monopostu, no našťastie vyviazol nezranený.

Aby sa predišlo ďalšej tragédii, predstavitelia okruhu pristúpili k úpravám v oblasti 130R. Tá bola modifikovaná a v súčasnosti má dvojitý vrchol. Jeden s polomerom 85 metrov a druhý s polomerom 340 metrov. Napriek úpravám sa však tomu najhoršiemu zabrániť nepodarilo. V roku 2003, po modernizácii, na Suzuku zavítal šampionát MotoGP s Veľkou cenou Japonska. Počas pretekov, krátko po ich začiatku, vo výjazde zo zákruty 130R prišiel o život mladý talentovaný pretekár Daijiro Kato. Od tej doby sa tu už preteky tejto série nejazdia.

Fakty a údaje

Časť okruhu, v pozadí sa nachádza vyhliadkové koleso

Dĺžka trate: 5 807 m
Počet kôl pretekov: 53
Dĺžka pretekov: 307,573 km

Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 300 m
Počet zákrut: 18 (10 vpravo a 8 vľavo)
Šírka trate: 10 – 14 m

Traťový rekord: 1:30,965 (229,816 km/h) – Kimi Andrea Antonelli/Mercedes (2025)
Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:26,983 (240,337 km/h) – Max Verstappen/Red Bull (2025)
Maximálna rýchlosť: 331 km/h
Prvá GP: 1987 - víťaz Gerhard Berger – Ferrari F1/87
Počet GP: 35

Priemerná spotreba paliva: 2,567 kg / kolo
Jazda na plný plyn: 63 %
Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 230 m
Počet preradení rýchlostných stupňov: 42 / kolo

Opotrebenie pneumatík: stredné až veľké
Opotrebenie bŕzd: nízke
Úroveň priľnavosti: nízka

Stratégia
- 1 zastávka: 30. – 34. kolo
- 2 zastávky: 16. – 21. a 32. – 38.
- 3 zastávky: 15. – 17. a 26. – 30. a 38. – 41.

Architekt: Johannes Hugenholtz

Kapacita tribún: 155 000

História

Vytrvalostné preteky motocyklov - 8 hodín Suzuka

Prvé dve japonské Grand Prix sa v roku 1976 a 1977 konali na Fuji Speedway. Práve na tejto trati sa pri premiérovej Veľkej cene Japonska rozhodlo o titule v prospech Jamesa Hunta, kým Niki Lauda svoj návrat po desivej nehode na Nürburgringu nedotiahol do konca. Potom bolo Japonsko na dlhých desať rokov vyradené z kalendára šampionátu Formule 1. Späť sa vrátilo až v roku 1987 vo veľkom štýle na obľúbenej Suzuke. Tá má síce krátku históriu, no už dlho je považovaná za jednu z technicky najnáročnejších tratí, ktorá nechá vyniknúť jazdecké schopnosti. Okruh, ktorý už tradične zakončuje šampionát, sa stal svedkom niekoľkých rozuzlení boja o titul šampióna. Prvým víťazom na Suzuke sa stal Gerhard Berger s monopostom Ferrari. Nebol však prvým pretekárom, ktorý v Japonsku získal vavríny. Úplne prvú nemajstrovskú Veľkú cenu Japonska dobyl Peter Warr, neskorší šéf tímu Lotus a o rok neskôr, v roku 1964, Michael Knight s monopostom Brabham. Celkovo najúspešnejším jazdcom je, ako bezmála na všetkých aktuálnych okruhoch, Michael Schumacher so šiestimi triumfami. V roku 2007 sa Veľká cena Japonska opäť vrátila do zrekonštruovaného moderného stánku rýchlosti – Fuji Speedway. Hondou vlastnená trať totiž nedokázala obnoviť zmluvu na organizovanie Veľkej ceny. Po druhých pretekoch v roku 2008 sa však preteky opäť uskutočnili na Suzuke, ktorá si zaistila kontrakt do roku 2011.

Podľa plánu sa mala Grand Prix Japonska každoročne striedať medzi okruhom Fuji a Suzukou. Fuji je domácou pôdou Toyoty, zatiaľ čo Honda je doma práve na Suzuke. Špekulovalo sa dokonca i o obnovení tradície Veľkej ceny Pacifiku. Tá sa mala jazdiť na Suzuke, pričom Japonsko by malo v kalendári dvojité zastúpenie. Podobne ako napríklad Veľká Británia, Španielsko, Nemecko, Taliansko či USA. Táto možnosť bola ale zamietnutá predovšetkým kvôli umiestneniu trate v odľahlej časti krajiny.

V júli roku 2009 automobilka Toyota oznámila, že už nebude hostiť preteky na okruhu Fuji. Príčinou bola globálna ekonomická kríza, kvôli ktorej automobilka stiahla zo šampionátu aj vlastný tím.

Hustý dážď a búrky znemožnili konanie kvalifikácie na Veľkú cenu Japonska 2010 v Suzuke v plánovanom termíne. FIA preto rozhodla, že ju presunie na nedeľu. Nepriaznivé počasie ovládlo Suzuku už pred tretím tréningom. Dážď zalial trať vodou a merané kolá absolvovali len Jaime Alguersuari a Timo Glock, ostatní sa po krátkych jazdách okamžite vracali do svojich garáží. Akékoľvek zmysluplné testovanie bolo znemožnené. Podmienky boli ale aj naďalej natoľko zlé, že sa všetci zhodli, že by v nich nebolo možné odjazdiť kvalifikáciu. Vedenie pretekov na čele s Charliem Whitingom si nechalo čas na rozhodnutie o plánovanom začatí kvalifikácie, ale podmienky sa nezlepšili, takže nebola iná možnosť, než začiatok bojov o pole position odsunúť o pol hodiny. Dážď v Suzuke ale neustal a safety car musel pri každom kontrolnom výjazde konštatovať, že nie je možné pustiť monoposty Formule 1 na trať. Po trojnásobnom odsunutí začiatku kvalifikácie predstavitelia FIA napokon rozhodli, že jazdci budú bojovať o postavenie na štartovom rošte japonskej Grand Prix až v nedeľu dopoludnia. Kvalifikácia sa začne o 3:00 ráno stredoeurópskeho času. Zopakovala sa tak situácia z roku 2004, vtedy kvalifikácia prebehla v Suzuke kvôli zlému počasiu tiež až v nedeľu.

Jedno kolo na modernom okruhu

Preteky vozidiel na solárny pohon
2007 Dream Cup Solar Car Race Suzuka

Pri akcelerácii na klesajúcej cieľovej rovinke piloti dosahujú rýchlosť až 312 km/h pri zaradenom siedmom rýchlostnom stupni. Pred prvou rýchlou zákrutou je potrebné zvoľniť tempo a podradiť na päťku. Trať sa ďalej hadí k druhej zákrute, ktorá je podstatne ostrejšia a prechádza sa rýchlosťou približne 150 km/h na trojku. Jazdci ďalej zrýchľujú k esíčkam, kde pri nájazde začínajú na rýchlosti 210 km/h, v poslednej pravej jazdia už len 140 km/h. Kombinácia niekoľkých pravotočivých a ľavotočivých zákrut je jazdecky veľmi náročná a kľúčová pre dosiahnutie dobrého času kola. Jej náročnosť spočíva v tom, že každá zákruta ústi hneď do tej nasledujúcej. Auto preto musí byť veľmi konzistentné a nesmie sa správať nepredvídateľne pri zmenách smeru. Ak totiž pilot pokazí výjazd zo zákruty číslo 3, negatívne to ovplyvní jeho stopu v zákrutách číslo 4, 5, 6 a 7. Túto sekvenciu zvládnu prejsť za 14 sekúnd, no v prípade drobnej chyby tu môžu stratiť až pol sekundy. Podľa inžinierov je tu najdôležitejšia jemná práca s plynom pri zaradenom piatom rýchlostnom stupni, s ľahkými dotykmi brzdového pedálu v zákrutách číslo 4 a 6. Za zákrutou Dunlop nasleduje Degner. Prvá časť dvojitej pravej zákruty sa ide na štvrtý rýchlostný stupeň, pred deviatou zákrutou veľmi jemne pribrzdia. Pod mostom sa trať mierne stáča doprava a potom nasleduje ostrá vlásenka. Na výjazde z nej sa prudko akceleruje a až pred dvojitým vrcholom zákruty Spoon sa znova brzdí. Prvú ľavotočivú pretekári prechádzajú rýchlosťou 180 km/h, v zákrute piloti ďalej zrýchľujú až do chvíle, keď sa priblížia k druhej ľavej. Na zadnej rovinke zaradia siedmu rýchlosť a blížia sa k zradnej zákrute 130R. Rýchla ľavotočivá zákruta sa jazdí buď úplne naplno, alebo len s miernym povolením plynového pedálu rýchlosťou okolo 305 km/h. Napriek tomu, že 130R už nie je tak náročná ako kedysi, ide o veľmi rýchlu zákrutu, v ktorej na pilotov pôsobí takmer 2,5 sekundy bočné preťaženie 3,5 G – na okamih dosiahne až 4 G. Ďalšia rovinka vedie k šikane Casino Triangle. Dlhá tiahla pravá zákruta napokon znovu privedie jazdcov na cieľovú rovinku.

Výsledky posledných ročníkov

Víťazi ^[1]

Rok	Jazdec	Monopost	Čas	Najrýchlejšie kolo kvalifikácie
1987	Gerhard Berger	Ferrari F1/87	1:32:58,072	1:40,042, Gerhard Berger, Ferrari
1988	Ayrton Senna	McLaren MP4/4	1:33:26,173	1:41,853, Ayrton Senna, McLaren Honda
1989	Alessandro Nannini	Benetton B189	1:35:06,277	1:38,041, Ayrton Senna, McLaren Honda
1990	Nelson Piquet	Benetton B190	1:34:36,824	1:36,996, Ayrton Senna, McLaren Honda
1991	Gerhard Berger	McLaren MP4/6	1:32:10,695	1:34,700, Gerhard Berger, McLaren Honda
1992	Riccardo Patrese	Williams FW14	1:33:09,553	1:37,360, Nigel Mansell, Williams Renault
1993	Ayrton Senna	McLaren MP4/8	1:40:27,912	1:37,154, Alain Prost, Williams Renault
1994	Damon Hill	Williams FW16B	1:55:53,532	1:37,209, Michael Schumacher, Benetton Ford
1995	Michael Schumacher	Benetton B195	1:36:52,930	1:38,023, Michael Schumacher, Benetton Renault
1996	Damon Hill	Williams FW18	1:32:33,791	1:38,909, Jacques Villeneuve, Williams Renault
1997	Michael Schumacher	Ferrari F310B	1:29:48,446	1:36,071, Jacques Villeneuve, Williams Renault
1998	Mika Häkkinen	McLaren MP4/13	1:27:22,535	1:36,293, Michael Schumacher, Ferrari
1999	Mika Häkkinen	McLaren MP4/14	1:31:18,785	1:37,470, Michael Schumacher, Ferrari
2000	Michael Schumacher	Ferrari F1-2000	1:29:53,435	1:35,825, Michael Schumacher, Ferrari
2001	Michael Schumacher	Ferrari F2001	1:27:33,298	1:32,484, Michael Schumacher, Ferrari
2002	Michael Schumacher	Ferrari F2002	1:26:59,698	1:31,317, Michael Schumacher, Ferrari
2003	Rubens Barrichello	Ferrari F2003-GA	1:25:11,743	1:31,713, Rubens Barrichello, Ferrari
2004	Michael Schumacher	Ferrari F2004	1:24:26,985	1:33,542, Michael Schumacher, Ferrari
2005	Kimi Räikkönen	McLaren MP4-20	1:29:02,212	1:46,106, Ralf Schumacher, Toyota
2006	Fernando Alonso	Renault R26	1:23:53,413	1:29,599, Felipe Massa, Ferrari
2007 – 2008	Konala sa na okruhu Fuji Speedway
2009	Sebastian Vettel	Red Bull RB5	1:28:20,443	1:32,160, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault
2010	Sebastian Vettel	Red Bull RB6	1:30:27,323	1:30,785, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault
2011	Jenson Button	McLaren MP4-26	1:30:53,427	1:30,466, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault
2012	Sebastian Vettel	Red Bull RB8	1:28:56,242	1:30,839, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault
2013	Sebastian Vettel	Red Bull RB9	1:26:49,301	1:30,915, Mark Webber, Red Bull Racing Renault
2014	Lewis Hamilton	Mercedes F W05 Hybrid	1:51:43,021	1:32,506, Nico Rosberg, Mercedes
2015	Lewis Hamilton	Mercedes F W06 Hybrid	1:28:06,508	1:32,584, Nico Rosberg, Mercedes
2016	Nico Rosberg	Mercedes F W07 Hybrid	1:26:43,333	1:30,647, Nico Rosberg, Mercedes
2017	Lewis Hamilton	Mercedes F1 W08 EQ Power+	1:27:31,194	1:27,319, Lewis Hamilton, Mercedes
2018	Lewis Hamilton	Mercedes F1 W09 EQ Power+	1:27:17,062	1:27,760, Lewis Hamilton, Mercedes
2019	Valtteri Bottas	Mercedes F1 W10 EQ Power+	1:21:46,755	1:27,064, Sebastian Vettel, Ferrari
2020	Nekonalo sa (COVID-19)
2021	Nekonalo sa (COVID-19)
2022	Max Verstappen	Red Bull RB18	3:01:44,004	1:29,304, Max Verstappen, Red Bull Racing RBPT
2023	Max Verstappen	Red Bull RB19	1:30:58,421	1:28,877, Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT
2024	Max Verstappen	Red Bull RB20	1:29:12,345	1:28,197, Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT
2025	Max Verstappen	Red Bull RB21	1:28:45,678	1:26,983, Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT