Imrich (svätec)

(Presmerované z Svätý Imrich)

Svätý Imrich (maď. Imre, lat. Emeric, Emericus, Emmerich, Henricus) (* 1007 – † 2. september 1031) bol synom uhorského kráľa Štefana I. a bavorskej princeznej Gizely.

Imrich
korunný princ uhorský
Svätý Imrich, cca 1675, olej na plátne
Svätý Imrich, cca 1675, olej na plátne
Panovanie
DynastiaArpádovci
Biografické údaje
Narodenie1007
Úmrtie2. september 1031
PochovanieStoličný Belehrad
Rodina
Manželka
Chika
Otecsv. Štefan I.
Matkabl. Gizela Bavorská
Svätec
V cirkvirímskokatolícka
Svätorečenie4. november 1083
Gregor VII.
Atribútyľalia, žezlo, koruna
Odkazy
Spolupracuj na CommonsImrich
(multimediálne súbory na commons)
Svätý Imrich, Dóm sv. Alžbety, Košice

Narodenie upraviť

Z detí kráľovského páru kroniky spomínajú iba dve: staršieho menom Oto a Imricha. Imricha pravdepodobne pomenovali podľa strýka z matkinej strany, rímsko-nemeckého cisára Henricha II. Niektoré pramene za jeho dátum narodenia uvádzajú rok 1000, zatiaľ čo v kronikách sa píše, že zomrel ako 24 ročný. Podľa tohto údaju je teda zrejmé, že sa narodil v roku 1007.[1]

Výchova upraviť

Výchovu svojho syna a nástupcu na trón zveril Štefan I. r. 1015 sv. Gerardovi, neskoršiemu čanádskemu biskupovi. V priebehu 7-ročného štúdia sa Imrich naučil latinčinu, dosiahol najvyššie vzdelanie tých čias. Zasvätil ho aj do náboženstva a tajov kňazského života.

Od svojich 15-tich rokov bol vychovávaný na dvore u svojho otca Štefana I., kde sa priučil diplomacii, vojenským a vladárskym povinnostiam.

Imrich ako 23-ročný bol pripravený stať sa panovníkom. Svadbu mal v roku 1022.[2]. Za manželku si vzal Chichu (Čiku), dcéru kráľa Dalmácie a Chorvátska Křesimíra. Podľa tradície po svadbe žil s manželkou ako brat a sestra.[3]

Nástupca trónu upraviť

V rokoch 1013 – 1015 vyšla prvá kniha zákonov kráľa Štefana I. a spis Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi. Pomocou týchto kníh ho otec pripravoval na vládnutie. Imrich bol údelným kniežaťom v Nitre. Štefan I. mal v úmysle prenechať mu vládu v Uhorsku ešte za svojho života. Na následky zranenia, ktoré mu spôsobil diviak pri poľovačke v Igfonskom lese (Biharsko), však 2. septembra 1031 Imrich zomrel.

Smrť upraviť

Na mieste jeho nešťastného konca na prelome 11. a 12. stor. postavili opátstvo Sv. Imricha. Jeho pozostatky uložili do ešte vtedy nedostavanej baziliky v Stoličnom Belehrade. Bol kanonizovaný zásluhou kráľa Ladislava I. 4. novembra 1083 pápežom Gregorom VII. a spolu s ním boli svätorečení aj jeho otec kráľ Štefan I. a jeho vychovávateľ biskup Gerard.

V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku pripadá jeho sviatok na 5. novembra.

Referencie upraviť

  1. STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska. Druhé prepracované a doplnené. vyd. Budmerice : Rak. 594 s. ISBN 978-80-85501-64-3. Kapitola Medzi Uhorskom a Poľskom, s. 379.
  2. Charles Cawley. HUNGARY KINGS [online]. Foundation of Medieval Genealogy, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online.
  3. http://www.zivotopisysvatych.sk/imrich/

Iné projekty upraviť