Tatiana Anatolievna Tarasovová

Tatiana Anatolievna Tarasovová (rus. Татьяна Анатольевна Тарасова; Prehrať ) (* 13. február 1947, Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko) je krasokorčuliarska trénerka a bývalá sovietska krasokorčuliarka súťažiaca v kategórii športových dvojíc. Tarasovová je suverénne najúspešnejšou krasokorčuliarskou trénerkou v histórii moderného krasokorčuľovania. Jej zverenci do roku 2004 získali 41 zlatých medailí na majstrovstvách sveta a Európy, 8 zlatých olympijských medailí.

Tatiana Anatolievna Tarasovová
Татьяна Анатольевна Тарасова
Tatiana Tarasovová ako trénerka na Finále Grand Prix v roku 2007
Osobné informácie
PredtýmZSSR ZSSR
Dátum narodenia 13. február 1947 (77 rokov)
Miesto narodenia Moskva, ZSSR ZSSR
Bydlisko Moskva, Rusko
Bývalí partneriAlexandr Tichomirov
Georgij Proskurin
Tréner
Bývalí tréneri Jelena Čajkovská
Choreograf
Korčuliarsky klub
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre
Krátky program
Voľný program

Osobný život upraviť

Tatiana Tarasovová sa narodila 13. februára 1947 ako mladšia z dvoch dcér v rodine známeho sovietskeho hokejového hráča a trénera Anatolija Tarasova.[1] Staršia sestra Galina má syna Alexeja, ktorého deti považuje Tarasovová za svojich vlastných vnukov, keďže vlastné deti nemá.[1]

Tarasovová bola vydatá trikrát.[2] Jej prvým manželom bol herec Alexej Samojlov, no ich manželstvo netrvalo ani dva roky.[2] Druhým manželom bol atlét Vasilij Chomenkov, ktorý tragicky zahynul v roku 1976.[2] S tretím manželom, známym ruským klaviristom Vladimirom Krajnevom sa zoznámili v roku 1978.[3] Ako 64-ročná Tarasovová druhýkrát ovdovela, keď 29. apríla 2011 Krajnev zomrel po ťažkej chorobe v nemeckom Hannovere.[3][4]

Dlhšiu dobu žila v meste Simsbury v USA (v štáte Connecticut), kde vykonávala trénerskú činnosť v Connecticut's International Skating Center. V roku 2006 sa vrátila do Moskvy, kde žije dodnes.

Kariéra upraviť

Otec viedol Tarasovovú od malička k športu. Ako päťročnú ju naučil korčuľovať sa. Tatiana Tarasovová vystupovala v kategórii športových dvojíc najskôr s Alexandrom Tichomirovom[5], neskôr s Georgijom Proskurinom. Ich trénerom bola Jelena Čajkovská.

S Proskurinom bola Tarasovová dvakrát medailistka na Majstrovstvách ZSSR (v r. 1964 tretie, v r. 1965 druhé miesto). Spolu skončili siedmi na Majstrovstvách sveta 1965[6] a štvrtí na Majstrovstvách Európy 1966[7]. Na Zimnej Univerziáde 1966 získali zlatú medailu. Sľubne rozvíjajúcu sa krasokorčuliarsku kariéru však musela Tarasovová krátko po tomto víťazstve, vo veku 18 rokov kvôli zraneniu ukončiť.

Tarasovová sa ale nevzdala krasokorčuľovania a rozhodla sa pre trénerskú kariéru.

Prehľad výsledkov upraviť

(s Georgijom Proskurinom)

Výsledky[8]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 1965 – 1966 1964 – 1965 1963 – 1964
Majstrovstvá sveta 7
Majstrovstvá Európy 6 4
Zimná Univerziáda 1
Národné súťaže
Majstrovstvá ZSSR 3 2

Pokrasokorčuliarska kariéra upraviť

Trénerská a choreografická kariéra upraviť

Tarasovová začala s trénerstvom vo veku 19 rokov na naliehanie svojho otca. Medzi jej najznámejších zverencov patrili Alexej Jagudin, Ilia Kulik, Natalia Bestemianovová / Andrej Bukin, Oxana Griščuková / Jevgenij Platov, Jekaterina Gordejevová / Sergej Griňkov, Marina Klimovová / Sergej Ponomarenko a Irina Rodninová / Alexandr Zajcev.

Po presťahovaní do USA žila v meste Simsbury, kde vykonávala trénerskú činnosť v Connecticut's International Skating Center. V roku 2006 oznámila ukončenie aktívnej trénerskej činnosti a vrátila sa do Moskvy, kde žije dodnes. Od krasokorčuľovania však neodišla - stále je členom trénerskej rady Federácie krasokorčuľovania Ruska, trénerkou ruskej krasokorčuliarskeho družstva a od roku 2005 je konzultantkou ruskej krasokorčuliarskej federácie.

Jej najznámejší súčasní a bývalí zverenci sú uvedení v nasledujúcej tabuľke:

Zverenci Krajina Poznámka
Ženy
Šizuka Arakawová   Japonsko trénovala ju od konca roku 2003[9] do konca roku 2005[10]
Mao Asadová[11]   Japonsko trénovala ju v rokoch 2008 - 2010[12] (ako choreografka s ňou pokračovala aj naďalej); pod jej trénerským vedením získala striebro na ZOH 2010 a zvíťazila na MS 2010
Sasha Cohenová   USA trénovala ju v rokoch 2002 - 2004; zároveň bola jej choreografkou
Annette Dytrtová   Nemecko ako choreografka
Elene Gedevanišviliová   Gruzínsko parcovala s ňou počas niekoľkých sezón
Michelle Kwanová   USA ako choreografka jej pripravila niekoľko programov
Adelina Sotnikovová[11]   Rusko pôsobí ako jej choreografka[13][14]
Muži
Arťom Borodulin[11]   Rusko
Timothy Goebel   USA ako choreografka mu vytvorila viacero programov
Andrej Griazev[11]   Rusko
Alexej Jagudin[11]   Rusko trénerka a choreografka od roku 1998 až do ukončenia jeho športovej kariéry v roku 2003; pod jej vedením získal trikrát titul majstra sveta a zlatú olympijskú medailu (v roku 2002)
Brian Joubert   Francúzsko ako choreografka jeho programov v sezóne 2004/2005
Maxim Kovtun   Rusko trénerka od sezóny 2012/2013[15][16]
Ilia Kulik[11]   Rusko trénerka a choreografka od mája 1996
Evan Lysacek   USA ako choreografka mu pripravila viacero programov
Denis Ten[11]   Kazachstan
Sergej Voronov   Rusko ako choreografka
Johnny Weir   USA pripravila mu niekoľko choreografií
Športové dvojice
Jekaterina Gordejevová / Sergej Griňkov[11]   ZSSR pod jej trénerským vedením vyhrali štyrikrát majstrovstvá sveta a dve zlaté olympijské medaily (v roku 1988 a 1994)
Irina Rodninová / Alexandr Zajcev   ZSSR pod jej trénerským vedením vyhrali šesťkrát majstrovstvá sveta a dve zlaté olympijské medaily (v roku 1976 a 1980)
Tanečné páry
Natalia Annenková / Genrich Sretenskij[11]   ZSSR
Natalia Bestemianovová / Andrej Bukin[11]   ZSSR pod jej vedením získali štyrikrát zlato na majstrovstvách sveta (1985, 1986, 1987, 1988) a zlatú medailu na ZOH 1988
Shae-Lynn Bourneová / Victor Kraatz   Kanada trénovala ich od jari 2000[17]a od sezóny 2001/2002 bol jej spolutrénerom Nikolaj Morozov[18]; spoločne s Morozovom im robila aj choreografie[17]
Barbara Fusarová - Poliová / Maurizio Margaglio   Taliansko
Oxana Griščuková / Jevgenij Platov   Rusko pod jej trénerským vedením vyhrali štyrikrát majstrovstvá sveta a dve zlaté olympijské medaily (v roku 1994 a 1998)
Galit Chaitová / Sergej Sachnovskij   Izrael
Marina Klimovová / Sergej Ponomarenko   ZSSR pod jej trénerským vedením vyhrali trikrát majstrovstvá sveta a zlatú olympijskú medailu v roku 1992
Svetlana Ľapinovová / Georgij Sur[11]   ZSSR
Oľga Orlovová / Vitalij Novikov[11]   Rusko

Referencie upraviť

  1. a b ВЕЛИГЖАНИНА, Анна. Татьяна Тарасова: «Я пережила ту же драму, что Пугачева с внуком Дени Байсаровым» [online]. www.kp.ru (Komsomoľskaja Pravda), 28.10.2009, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2012-01-07 z originálu. (v ruštine)
  2. a b c Татьяна Тарасова. «У меня не ледяное сердце» [online]. www.1tvrus.com, 2012, [cit. 2014-01-05]. Dostupné online. Archivované 2014-01-05 z originálu. (v ruštine)
  3. a b В Германии умер прославленный российский пианист Владимир Крайнев [online]. www.newsru.com, 29.04.2011, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2011-09-03 z originálu. (v ruštine)
  4. АБУШКИН, Руслан. Скончался муж Татьяны Тарасовой пианист Владимир Крайнев [online]. www.newsru.com, 29.04.2011, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2014-01-06 z originálu. (v ruštine)
  5. TARASOVA, Tatiana. Chetyrie Vremeni Goda. Moskva : Sov. Rossia, 1985. S. 176.
  6. WORLD FIGURE SKATING CHAMPIONSHIPS 1960-1969 [online]. www.eskatefans.com, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2007-03-04 z originálu. (v angličtine)
  7. EUROPEAN FIGURE SKATING CHAMPIONSHIPS 1960-1969 [online]. www.eskatefans.com, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2007-06-16 z originálu. (v angličtine)
  8. ВЕЛИГЖАНИНА, Анна. Тарасова Татьяна Анатольевна [online]. www.fskate.ru, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2014-01-06 z originálu. (v ruštine)
  9. Shizuka ARAKAWA: 2003/2004 [online]. Lausanne: ISU, 27.03.2004, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2004-04-05 z originálu. (v angličtine)
  10. Shizuka ARAKAWA: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 23.02.2006, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2006-03-07 z originálu. (v angličtine)
  11. a b c d e f g h i j k l Тарасова Татьяна Анатольевна [online]. www.fskate.ru, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online. Archivované 2012-02-13 z originálu. (v ruštine)
  12. HERSH, Philip. No tears, but Nagasu still must get past fears [online]. www.chicagotribune.com, 27.03.2010, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online. Archivované 2012-10-04 z originálu. (v angličtine)
  13. Adelina SOTNIKOVA: 2010/2011 [online]. Lausanne: ISU, 18.09.2010, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2018-08-14 z originálu. (v angličtine)
  14. Adelina SOTNIKOVA: 2013/2014 [online]. Lausanne: ISU, 27.12.2013, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2018-08-14 z originálu. (v angličtine)
  15. LUCHIANOV, Vladislav. New coaches raise Kovtun's skating to next level [online]. icenetwork.com, 17.12.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v angličtine)
  16. Maxim KOVTUN: 2012/2013 [online]. Lausanne: ISU, 13.04.2013, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2013-06-20 z originálu. (v angličtine)
  17. a b Shae-Lynn BOURNE/Victor KRAATZ: 2000/2001 [online]. Lausanne: ISU, 15.04.2001, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2001-04-18 z originálu. (v angličtine)
  18. Shae-Lynn BOURNE/Victor KRAATZ: 2001/2002 [online]. Lausanne: ISU, 18.07.2002, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2002-08-03 z originálu. (v angličtine)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku neznámeho mena na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).