Termodynamický dej (iné názvy: tepelný dej, termodynamický proces) je dej, pri ktorom sa menia niektoré zo stavových veličín.

Delenie upraviť

Termodynamické deje možno rozdeliť na

  • vratné deje (reverzibilné), pri ktorých možno pôvodný (východiskový) stav systému aj jeho okolia dosiahnuť obrátením poradia jednotlivých parciálnych úkonov.
  • nevratné deje (ireverzibilné), ktoré prebiehajú bez vonkajšieho pôsobenia iba v jednom smere, čiže východiskový stav už nemožno dosiahnuť iba obrátením postupu úkonov. Na dosiahnutie pôvodného stavu je nutné vynaložiť určitú energiu, ktorá musí byť do sústavy dodaná. V bežnom (nie ideálnom) prostredí sú všetky reálne deje nevratné.

Tiež na:

  • rovnovážne deje - ak sú rozdiely medzi vonkajším a vnútorným tlakom(teplotou) infinitezimálne.
  • nerovnovážne deje - ak dochádza ku väčším krokom

Kruhový dej je taký, pri ktorom sa po vykonaní parciálnych úkonov systém vráti do pôvodného stavu. Kruhový dej môže byť vratný aj nevratný. Najznámejším príkladom vratného kruhového deja je Carnotov cyklus.

Termodynamický dej s konštantnou stavovou veličinou upraviť

Veľa dejov prebieha tak, že niektorá z termodynamických veličín zostáva počas deja konštantná.

Konštantná stavová veličina Názov
Teplota Izotermický dej
Tlak Izobarický dej
Objem Izochorický dej
Teplo Adiabatický dej
Entropia Izoentropický dej
Entalpia Izoentalpický dej

Rovnica stavu plynu upraviť

Z podobnosti vzťahov pre izotermický, adiabatický a polytropický dej možno definovať všeobecnú rovnicu pre zmenu stavu plynu (Poissonov zákon) v tvare

 ,

kde   je tlak plynu,   je jeho objem a   je konštanta.

Pre   ide o vzťah pre izotermický dej, pre   rovné Poissonovej konštante   ide o adiabatický dej. Ak  , ide o polytropický dej. Pre   ide o rovnicu izobarického deja a pre   ide o izochorický dej.

Pozri aj upraviť