Tommaso Traetta
Tommaso Traetta (Michele Francesco Saverio) (* 30. marec 1727 Bitonto, Taliansko - † 6. apríl 1779, Benátky) bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.
Tommaso Traetta | |
taliansky hudobný skladateľ | |
Narodenie | 30. marec 1727 Bitonto, Taliansko |
---|---|
Úmrtie | 6. apríl 1779 (52 rokov) Benátky, Taliansko |
Odkazy | |
Webstránka | traetta.com |
Commons | Tommaso Traetta |
Životopis
upraviťNarodil sa v mestečku Bitonto neďaleko Bari. Bol žiakom skladateľa, speváka a hudobného pedagóga Nicolu Porporu v Neapole. Jeho prvým úspechom v neapolskom divadle San Carlo bola opera „Il Farnace“ roku 1751.
Zdá sa, že v tom čase bol v tesnom kontakte s Jommellim. Od neho zrejme Traetta získaval pravidelné zákazky z celej krajiny. Rozhodujúcim medzníkom v skladateľovej kariére sa však stalo až prijatie miesta dvorného skladateľa v Parme v roku 1758.
V parmskom vojvodstve sa stretávali francúzske, španielske a rakúske vplyvy a v tomto medzinárodnom prostredí vznikla aj priaznivá klíma pre rozvoj hudby vôbec a opernej tvorby zvlášť. Pozitívne sa prijímali nové podnety, ktoré prichádzali s hudbou Jeana Philippe Rameaua aj Christopa Willibalda Glucka.
Tento nový impulz Traettovej tvorby je viditeľný napríklad už v opere, ktorú „Ippolito ed Aricia“ skomponoval krátko po príchode do Parmy a uviedol v roku 1759. Spracováva rovnakú téma ako Rameauova lyrická tragédia z roku 1733 „Hippolyte et Aricie“, ale je bližšia vkusu talianskeho publika.
V nasledujúcej dekáde skomponoval Traetta na objednávku parmského dvora celý rad komických, ale aj vážnych opier v štýle opera seria, okrem veľkého množstva hudby k oficiálnym a slávnostným príležitostiam. Jeho opery sa hrali v mnohých európskych mestách. Veľký úspech dosiahol roku 1763 vo Viedni operou „Ifigenia in Taurida“, ktorú venoval Gluckovej opere „Orfeo ed Euridice“.
V roku 1765 sa stal riaditeľom prestížneho konzervatória Conservatorio del l'Ospedaletto v Benátkach a z tých čias pochádza značná časť jeho chrámovej tvorby.
V roku 1768 prijal ponuku cárovnej Kataríny II. Veľkej a stal sa hudobným riaditeľom opery v Petrohrade. Tu bola aj prvý raz uvedená jeho najväčšia opera „Antigona“ (1772).
Po krátkom pobyte v Londýne sa roku 1777 usídlil v Benátkach, kde žil až do svojej smrti v roku 1779.
Operné dielo
upraviť- Il Farnace (1751 Neapol)
- Ifigenia in Aulide (1753 Neapol)
- I pastori felici (1753 Neapol)
- Le nozze contrastate (1753 Neapol)
- La Rosmonda (1755 Neapol)
- L'incredulo (1755 Neapol)
- I disturbi (1756 Neapol)
- Buovo d'Antona (1756 Florencia)
- La fante furba (1756 Neapol)
- Ezio (1757 Rím)
- La Nitteti (1757 Reggio Emilia)
- La Didone abbandonata (1757 Benátky)
- La virtuosa ritornata da Londra (1757 Parma)
- Olimpiade (1758 Verona)
- Demofoonte (1758 Verona)
- Solimano (1759 Parma)
- Ippolito ed Aricia (1759 Parma)
- Enea nel Lazio (1760 Turín)
- I Tintaridi, o Castore e Polluce (1760 Parma)
- Stordilano, principe di Granata (1760 Parma)
- Le feste d'Imeneo (1760 Parma)
- Armida (1761 Viedeň)
- Enea e Lavinia (1761 Parma)
- Zenobia (1761 Lucca)
- Alessandro nelle Indie (1762 Reggio Emilia)
- La francesca a Malghera (1762 Parma)
- Sofonisba (1762 Mannheim)
- Ifigenia in Tauride (1763 Viedeň)
- L'Issipile (1763 Neapol)
- Antigono (1764 Padova)
- La buona figluola maritata (1764 Parma)
- Semiramide (1765 Benátky)
- Zophilette (1765 Paríž)
- Le serve rivali (1766 Benátky)
- Siroe re di Persia (1767 Mníchov)
- Armida (1767 Benátky)
- Amore in trappola (1768 Benátky)
- L'isola disabitata (1768 Bologna)
- Il tributo campestra (1768 Mantova)
- Fetonte (1768 Viedeň)
- Olimpiade (1768 Cremona)
- Olimpiade (1769 Londýn)
- Astrea placata (1770 Petrohrad)
- Antigone (1772 Petrohrad)
- Amore e Psiche (1773 Petrohrad)
- Lucio Vero (1774 Petrohrad)
- Antigono (1775 Londýn)
- Le quattro stagioni e i dodici mesi dell'anno (1776 Petrohrad)
- Germondo (1776 Londýn)
- La Merope (1776 Miláno)
- Telemacco (1777 Londýn)
- Il cavaliero errante (1778 Benátky)
- La disfatta di Dario (1778 Benátky)
- Gli eroi dei Campi Elisi (1779 Benátky)