Ukrajinci pod okupáciou Maďarska

Po začiatku druhej svetovej vojny bolo Ukrajina a jej obyvateľstvo okupované troma štátmi - Sovietskym zväzom, Nemeckom a Maďarskom.

Saintgermainská zmluva z 10. septembra 1919 hovorila o Podkarpatskej Rusi ako o územie Rusínov južne od Karpát. Touto zmluvou bola Podkarpatská Rus začlenená do Československa, ktoré sa zaviazalo vytvoriť na území Rusínov jihokarpatských v hraniciach, určených vedúcimi mocnosťami, samosprávnu jednotku, ktorá bude vybavená najširšie samosprávou zlučiteľnú s jednotnosťou štátu československého.

Podľa sčítania ľudu v roku 1924 žilo na Podkarpatskej Rusi 62 percent Rusínov, 17 percent Maďarov, 14 percent Židov, 3,3 percenta Čechov, 2,5 percenta Rumunov a 1 percento Nemcov.

11. októbra 1938 bola ustanovená prvá vláda autonómnej Podkarpatskej Ukrajiny. Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 Maďarsko obdržalo južné oblasti vrátane Užhorodu a Mukačeva. Vláda na čele s Augustínom Vološinom presídlila do Chustu.

Po tom ako v marci roku 1939 maďarská armáda obsadila Zakarpatskú Ukrajinu a zvrhla jej vládu, sa táto oblasť (Zakarpatsko) stala súčasťou Maďarska a ostala ňou až do konca druhej svetovej vojny. Spočiatku chcela maďarská vláda vyše 550 000 nespokojným Ukrajincom, ktorí boli po roku 1918 už druhýkrát pod nadvládou cudzieho štátu darovať autonómiu Zakarpatska, no skôr či neskôr bolo jasné, že túto požiadavku nedokáže splniť a pripravuje sa na postupnú maďarizáciu ukrajinského obyvateľstva.

Ihneď začali s represáliami ukrajinofilov a státisíce obyvateľov brutálnym spôsobom padlo za obeť maďarskému útlaku. Tisícky ľudí bolo zatknutých a vyše 30 000 ušlo do oblasti Haliče, odkiaľ ich zase boľševici pod nátlakom deportovávali na Sibír. Pred krutou smrťou nenašlo východisko ani vyše 100 000 Židov, z ktorých väčšina poumierala v koncentračných táboroch. Maďari zakázali vydávanie všetkých ukrajinských periodík a existenciu organizácií, čím chceli totálne vykoreniť ukrajinské hnutia v Zakarpatsku a zaviesť v tejto oblasti úplnú maďarizáciu, ktorá sa najviac prejavila v oblasti školstva. Na docielenie svojho sna začali realizovať prechodnú (tzv. rusínofilskú) variantu maďarizácie, vychádzajúc z presvedčenia o tom, že miestne obyvateľstvo sa stotožňovalo s Rusínmi, ktorí mali počas mnohých storočí s Maďarmi nepriateľské vzťahy. Hlavnými protagonistami takéhoto druhu maďarizácie boli budapeštianski agenti vlády András Bródy a István Fencik, ktorí si posvietili najmä na grécko-katolícke duchovenstvo a kresťanov.

Maďarská moc Ukrajincov zruinovala nielen politicky, ale priviedla do úpadku aj vzdelanie a snahu o ekonomický rozvoj Zakarpatska. Jediným pozitívnym aspektom šesťročnej okupácie tejto oblasti Maďarskom bolo to, že ju ochránila pred nacistickým vpádom a tiež od pustošenia aké postihlo veľkú časť ostatnej Ukrajiny.

Zdroj

• O. Subteľnyj. Ystorija Ukrajiny. Kyjiv, 2006.

Pozri aj

• Ukrajinci pod okupáciou Nemecka
• Sovietska okupácia Zakarpatska