Všehoj ázijský (nesprávne: ženšen pravý; neformálne spisovne: ženšen, neformálne nespisovne: žeňšeň, žeň-šeň; po čínsky žen-šen; lat. Panax ginseng, syn. Panax schinseng[1]) je druh rastliny z čeľade aralkovitých (Araliaceae). Koreň tejto rastliny a niekedy aj celá rastlina sa označuje aj ako koreň ginseng alebo ginseng.

Všehoj ázijský
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Panax ginseng
C. A. Mey., 1843
Synonymá
Panax schinseng
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Liečivé látky zjednodušene nazývané ázijský ženšen, čínsky ženšen a kórejský ženšen tiež pochádzajú z tejto rastliny. Všehoj ázijský patrí k najznámejším exotickým liečivým bylinám.

Etymológia upraviť

Názov ženšen (ginseng) je odvodený foneticky z čínskeho 人 („žen“ = človek) a neľahko preložiteľného 蔘 („šen“). Znak 蔘 a fonéma šen môže znamenať radca, účastník, duch, vzdych, šľachtic, identita, život, telo, boh (v zmysle prírodného ducha) atď. Grafická a fonetická zložka slova žen-šen teda, ako tomu už v čínštine býva, spoločne majú niekoľko doplňujúcich sa výkladov – od skromného „človečí koreň“ až k majestátnemu „sila zeme v podobe človeka“. Označenie „šľachtic“ sa potom používa v tradičnej čínskej medicíne pre ženšen a niektoré iné dôležité rastliny.

Opis upraviť

Vytrvalé byliny 30 až 60 cm vysoké. Podzemnú časť tvorí mohutná koreňová hlava nepravidelného tvaru a väčšinou 1 až 2 hrubé, niekedy riedko rozvetvené mrkvovité korene, občas tvarom pripomínajúce ľudské telo. Nadzemná časť rastliny každoročne odumiera, nová byľ vyrastá na jar z pupeňov na koreňovej hlave. Dlho stopkaté listy vyrastajú v počte 3 až 7 z vrcholu nevetvenej byle. Sú dlanito zložené, ze 3 až 5 lístkov, bez palistov. Čepeľ lístkov je na báze široko klinovitá, na vrchnej strane lysá, na rube riedko krátko chlpatá, s husto pílovitým okrajom a pretiahnutou špicou. Prostredný lístok je oválny alebo podlhovasto oválny, 8 až 12 cm dlhý a 3 až 5 cm široký, postranné lístky sú vajcovité až kosoštvorcovo vajcovité, 2 až 4 cm dlhé a 1,5 až 3 cm široké. Kvety sú drobné, zelenobiele, päťpočetné a obojpohlavné. Kalich s 5 krátkymi zubmi. Korunných plátkov aj tyčiniek je 5. Kvetenstvom je vrcholový okolík zložený z 30 až 50 kvetov. Stopka kvetenstva je dlhá 15 až 30 cm, stopky jednotlivých kvetov 0,8 až 1,5 cm. Semenník je zrastený z dvoch plodolistov. Čnelky sú 2, volné. Plodom je červená, šťavnatá, sploštene guľovitá, 6 až 7 mm dlhá kôstkovica s 1 až 3 semenami. Semena sú biele, asi 5 mm dlhé, obličkového tvaru a s drsným povrchom.

Všehoj ázijský rastie prirodzene v zmiešaných a širokolistých opadavých lesoch vo východných oblastiach provincií Chej-lung-ťiang, Ťi-lin a Liao-ning na severovýchode Číny, ďalej vo východnom Rusku v oblasti rieky Ussuri a v Prímorskej oblasti a v južnej časti Chabarovského kraja. Izolované miesto výskytu je v horách Severnej Kórei blízko mesta Kesong. Je pestovaný i v ďalších oblastiach, napr. v čínskych provinciách Šan-si a Che-pej.[2]

Použitie upraviť

Ženšen je dnes po celom svete rozšírený ako prostriedok doplnkovej výživy. Ženšen býva odporúčaný ako roborans, na prevenciu stresu, na neurastenické indikácie, pri cukrovke a ako afrodiziakum. Oficiálne v súčasnosti platí názor, že účinnosť ženšenu nebola vedecky preukázaná, a že jeho rozšírené užívanie v populácii volá po rigoróznejšom výskume jeho účinnosti a bezpečnosti.[3] Početnosť nežiaducich účinkov po užití ženšenu bola blízka placebu, pričom najčastejšími nežiaducimi účinkami boli bolesti hlavy, poruchy spánku a zažívacie ťažkosti. Dá sa povedať, že závažnejšie nežiaduce účinky ženšenu možno prakticky vylúčiť.[4] D. Ross uvádza, že ženšen má zrejme isté liečivé účinky, ale tie sú pomerne nepredvídateľné a veľmi premenlivé, navyše je veľmi drahý a boli zaznamenané prípady predávkovania.[5]

Dostupnosť upraviť

 
Na trhovisku v Kórei

Najčastejšie užívanou časťou ženšenu je koreň. Suší sa buď na slnku, čím vzniká tzv. biely ženšen (radix ginseng album), alebo sa parí v cukornom alebo bylinnom náleve a následne vcelku suší umelým teplom, čím vzniká tzv. červený ženšen (radix ginseng rubrum), ktorý je krehký, mierne sklovitý, hnedočervenej farby. Pred použitím sa väčšinou krája alebo práškuje. V lekárniach možno dostať buď koreňovú drogu, alebo ženšenové extrakty, sirupy a tabletky, v ktorých môže byť ženšen kombinovaný s inými výživovými doplnkami, napr. vitamínmi. Kým v kvalite koreňovej drogy sa možno zhruba orientovať pozorovaním veľkosti, textúry a počítaním letokruhov, pri výťažkoch je nutné zloženie stanoviť chromatografiou alebo hmotnostnou spektrometriou.[6] V USA bolo zistené, že pri tekutých a tabletkových preparátoch spravidla nedochádza ku klamaniu spotrebiteľa čo sa týka druhu rastliny a neprípustných prímesí, no obsah účinných látok v nich veľmi kolíše.[7]

Povery a mágia upraviť

Sú mu prisudzované takmer magické vlastnosti. Ženšen sa používa sčasti podobne ako mandragora.

Referencie upraviť

  1. [1] biolib – taxon P. ginseng / schinseng
  2. [2] Flora of China: Panax ginseng
  3. Vogler BK, Pittler MH, Ernst E. The efficacy of ginseng. A systematic review of randomised clinical trials.. Eur J Clin Pharmacol., 1999, roč. 55, čís. 8, s. 567 – 75. PMID 10541774.
  4. Coon JT, Ernst E. Panax ginseng: a systematic review of adverse effects and drug interactions. Drug Saf., 2002, roč. 25, čís. 5, s. 323 – 44. PMID 12020172.
  5. ROSS, Don. Food and Nutrition. Jaipur, Indie : Oxford Book Company, 2010. ISBN 978-93-80179-13-1.
  6. Ji QC, Harkey MR, Henderson GL, Gershwin ME, Stern JS, Hackman RM. Quantitative determination of ginsenosides by high-performance liquid chromatography-tandem mass spectrometry. Phytochem Anal., 2001, roč. 12, čís. 5, s. 320 – 6. PMID 11705259.
  7. Harkey MR, Henderson GL, Gershwin ME, Stern JS, Hackman RM. Variability in commercial ginseng products: an analysis of 25 preparations. Am J Clin Nutr., 2001, roč. 73, čís. 6, s. 1101 – 6. PMID 11382666.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženšen pravý na českej Wikipédii.