V Lisovech je prírodná rezervácia ev. č. 1904 neďaleko obce Jihlávka v okrese Pelhřimov v nadmorskej výške 645-660 metrov. Oblasť spravuje AOPK ČR.

V Lisovech
prírodná rezervácia
Štát Česko Česko
Región Kraj Vysočina
Okresy Jihlava a Pelhřimov
Lokalita Jihlávka, Počátky
Nadmorská výška 644 - 660 m n. m.
Súradnice 49°14′48″S 15°16′42″V / 49,24667°S 15,27833°V / 49.24667; 15.27833
Rozloha 30,5414 ha
Vznik 1. január 1998[1]
 - Vyhlásili Okresné úrady Jihlava a Pelhřimov
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1904
Česko: V Lisovech
V Lisovech
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: V Lisovech
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0614056

Ochrana upraviť

Hlavným predmetom ochrany sú dva rybníky a okolité mokrade, tŕstie a rašelinové lúky, ktoré hostia významné prameniskové a rašelinové spoločenstvá s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Poslaním rezervácie je zachovanie veľmi cenných mokraďových spoločenstiev, udržanie podmienok pre trvalý výskyt, ohrozených druhov rastlín a živočíchov a zamedzenie všetkých vplyvov, negatívne zasahujúcich do ekologickej stability a druhovej rozmanitosti obzvlášť chráneného územia.

 
PR V Lišov - Kačerák

Geológia upraviť

Cordieritické ruly až nebulitické migmatity tvoria horninový podklad tejto lokality. Na západnom okraji PR sú vystriedané dvojsľudovým granitomadamellitom mrákotínského typu. Väčšinu územia pokrývajú deluviálne hlinitopiesčité až hlinitokamenité sedimenty pleistocénneho veku, avšak okolie pramenísk tvoria rašelinové ložiská s maximálnou mocnosťou do 160 cm.[2] Vlhkostné pomery umožnili vzniknúť jednak organozemi typickej a glejovej, gleju organozemnému a typickému a pseudogleju typickému. Na hydromorfné pôdy nadväzuje kambizem pseudoglejová a dystrická. [2]

 
PR V Lisovech - ​​posed, malá vodná plocha a smlz kroviskový

Flóra upraviť

Ostricovo-rašeliníkové spoločenstvá prechodových rašelinísk zväzu Sphagno recurvata-Caricion canescentis s menšími fragmentmi rašelinísk spoločenstiev zväzu Caricion demissae a Eriophorion gracilis tvoria najcennejšie porasty tejto lokality a nachádzajú sa na západnom a severozápadnom brehu prostredného rybníka Kačerák. Litorálna zóna tohto rybníka je vyvinutá veľmi dobre a je tvorená spoločenstvami rákosia zväzu Phragmition communis, ktoré prechádzajú k ostricovým formáciám zväzu Caricion rostratae. Na okrajových plochách územia sa nachádzajú vlhké lúky zväzov Caricion fuscae a Calthion, suchšie miesta potom osídľujú krátkostebelné psiarkové formácie zväzu Violion caninae. Časť plochy pôvodného rašeliniska je v súčasnej dobe pokrytá terestrickou rákosinou.[2] V PR sa vyskytujú tieto v publikácii uvedené druhy: páperec alpínsky (Trichophorum alpinum), ostrica barinná (Carex limosa), ostrica plstnatoplodá (Carex lasiocarpa), ostrica blšná (Carex pulicaris) a ostrica oblastá (Carex diandra), všivec močiarny (Pedicularis palustris), všivec lesný (Pedicularis sylvatica), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), papradník močiarny (Thelypteris palustris), vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), valeriána dvojdomá (Valeriana dioica), nátržnica močiarna (Comarum palustre), kuklík potočný (Geum rivale), fytogeograficky pozoruhodný pichliač rôznolistý (Cirsium helenioides), machorasty bakuľka trojrohá (Meesia triquetra) , barinovec trojradý (Calliergon trifarium), šťúrovník dutolistý (Scorpidium scorpiodies). Autori publikácie uvádzajú, že počas prieskumu v roku 1996 tu nebol nájdený kriticky ohrozený smlz nebadaný (Calamagrostis stricta) a v súčasnosti sa jedná o druhú recentnú lokalitu tohto druhu v Česku. V území je sporadicky vyvinutý nálet drevín a cenné spoločenstvá sú ohrozené šírením terestrického rákosia a expanziou túžobníka brestového (Filipendula ulmaria) a smlzu kroviskového (Calamagrostis epigejos).[2][3]

Fauna upraviť

V PR sa nachádza veľké množstvo bezstavovcov, nie sú však bližšie určené. Litorálne porasty osídľujú mory sivkavec ježohlavový (Archanara sparganii) a sivkavec pálkový (Nonagria typhae). V rybníkoch možno nájsť škľabku rybničnú (Anodonty cygnea). Žijú tu vretenica severná (Vipera berus) a jašterica živorodá (Zootoca vivipara). Útočisko tu má i vtáctvo, ako napr. močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), ľabtuška lúčna (Anthus pratensis), svrčiak zelenkavý (Locustella naevia), svrčiak riečny (L. fluviatilis), strakoš veľký (Lanius excubitor). Tiež vodné vtáky tu majú svoje útočisko. Sú to chriašteľ vodný (Rallus aquaticus), sliepočka vodná (Gallinula chloropus), kalužiak perlavý (Tringa ochropus), potápka malá (Tachybaptus ruficollis) a kačica chripľavka (Anas strepera). Potravu si tu hľadá nielen rybárik riečny (Alcedo atthis), ale aj volavka popolavá (Ardea cinerea) a včelár lesný (Pernis apivorus).[2][3]

Využitie územia upraviť

Ako uvádza publikácia uvedená v referenciách, v roku 1997 sa začalo pravidelné kosenie v cenných plochách rašeliniskových spoločenstiev, s cieľom obmedziť ďalšie šírenie terestrického tŕstia a tlmiť agresívne druhy bylín.[2]

Galéria upraviť

Celkový pohľad na lokalitu upraviť

Referencie upraviť

  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-14]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e f ČECH L., Sump J., zablúdil V. a kol., 2002: Jihlavsko. In Mackovčin P., SEDLÁČEK M. (eds.): Chránené územia ČR, zväzok VII. Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a Ekocentrum Brno, Praha, 528 pp. ISBN 80-86064-54-9
  3. a b Kultúrne a prírodné dedičstvo kraja Vysočina [online]. Kraj Vysočina, [cit. 2016-10-14]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku V Lisovech na českej Wikipédii.