Virológia (z latinského virus: jed a gréckeho logos: učenie) je biologická veda. Predmetom jej skúmania sú nebunkové organizmy – vírusy, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy.

Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie.

Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie.

Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy).

Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.

Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie je spoznať vírusy a ich nezastupiteľné miesto v ekosystémoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A, B,a C, červienka (osýpky), kiahne alebo AIDS a často sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.

Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi.

Literatúra

upraviť
  • RAJČÁNI, Július; ČIAMPOR, Fedor. Lekárska virológia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 574 s. ISBN 80-224-0911-1.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Virológia