Voľby do Uhorského snemu v období dualizmu

V období Rakúsko-uhorského dualizmu, medzi rokmi 18671918, sa do dolnej komory Uhorského snemu konalo 13 volieb. V roku 1874 bol počet poslancov v sneme stanovený na 413. Poslanci boli volení jednoduchou väčšinou v jednomandátových volebných okrskoch verejným hlasovaním. Voľby do snemu sa vypisovali každé dva až tri roky.

Vedúcou politickou stranou v Uhorsku počas celého dualizmu bola Liberálna strana, aj keď prekonala isté vnútorné zmeny.

Dolná snemovňa na Sándorovej ulici v Budapešti

Výsledky volieb

upraviť
 
Volebný plagát z roku 1869

Voľby roku 1869 sa konali medzi 9. a 13. marcom. Hlavným problémom bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie a zrod Rakúsko-Uhorska, s ktorým vládna strana. Uhorsko získalo viacej slobôd a autonómiu od Rakúska, ale bolo stále jeho súčasťou. František Jozef I. bol korunovaný za kráľa Uhorska.

Kandidátov do volieb postavili tri strany: Deákova strana, ktorá podporovala vyrovnanie, Strana ľavého stredu, ktorá čiastočne vyrovnanie odmietala, avšak sa postupne s Deákovou stranou zbližovala a Krajná ľavica, formálne stále súčasťou Strany ľavého stredu, ale programovo vyrovnanie odmietala úplne.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Deákova strana

(Deák Párt)

235 55,95% vládnuca strana
Strana ľavého stredu

(Balközép Párt)

116 27,62% opozícia
Krajná Ľavica

(Szélsőbal)

40 9,52% opozícia
mimostranícki podporovatelia

vlády

29 6,90% vo vláde
Spolu 420 100% -
 
František Deák, vodca Déakovej strany, od roku 1865 do roku 1875

Voľby sa konali od 12. júna do 9. júla.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Deákova strana

(Deák Párt)

245 57,38% vládnuca strana
Strana ľavého stredu

(Balközép Párt)

116 27,17% opozícia
Krajinská osemaštyridsiatnická strana

(Országos 1848-as Párt)

38 8,9% opozícia
nezávislí, etnické menšiny 28 6,55% nezávislý
Spolu 427 100% -
 
Koloman Tisa, uhorský predseda vlády od roku 1875 do roku 1890

Voľby sa konali od 1. júla do 18. augusta. Zlúčením Deákovcov a Strany ľavého stredu vznikla Liberálna strana, ktorá vládla v Uhorsku až do roku 1905. V týchto voľbách získala Liberálna strana najväčší počet mandátov počas svojej existencie, a to 333.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 333 80,43% vládnuca strana
Konzervatívna strana

(Konzervatív Párt)

21 5,07% opozícia
Strana nezávislosti

(Függetlenségi Párt)

36 8,70% opozícia
nezávislí, etnické menšiny 24 5,80% nezávislý
Spolu 414 100% -
 
Gyula Szapáry, uhorský predseda vlády od roku 1890 do roku 1892

Voľby sa konali od 5. do 14. augusta. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, aj keď stratila 94 mandátov.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 239 57,87% vládnuca strana
Spojená opozícia

(Egyesült Ellenzék)

75 18,16% opozícia
Strana nezávislosti

(Függetlenségi Párt)

76 18,40% opozícia
etnické menšiny 9 2,18% nezávislý
nezávislí 14 3,39% nezávislý
Spolu 413 100% -

Voľby sa konali medzi 24. júnom a 3. júlom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 235 mandátov, čo je o 4 menej ako v predchádzajúcich voľbách.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 235 56,90% vládnuca strana
Umiernená opozícia 57 13,80% opozícia
Strana nezávislosti 88 21,31% opozícia
etnické menšiny 14 3,39% nezávislý
nezávislí 19 4,60% nezávislý
Spolu 413 100% -

Voľby sa konali od 13. do 22. júna. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 234 mandátov, čo je o 1 mandát menej ako v predchádzajúcich voľbách. Ide aj o najnižší volebný výsledok v histórii Liberálnej strany.

Do parlamentu sa po prvý krát dostala Krajinská antisemitská strana, ktorá napriek tomu že fungovala ako opozičná strana, dokázala zabrániť uzákoneniu manželstva kresťanov a židov.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 234 56,52% vládnuca strana
Umiernená opozícia

(Mérsékelt Ellenzék)

64 15,46% opozícia
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

75 18,12% opozícia
Krajinská antisemitská strana 17 4,12% opozícia
etnické menšiny 15 3,63% nezávislý
nezávislí 8 1,94% nezávislý
Spolu 413 100% -

Voľby sa konali od 17. júna do 26. júla. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 263 mandátov a polepšila si tak o 29 mandátov.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 263 63,68% vládnuca strana
Umiernená opozícia

(Mérsékelt Ellenzék)

44 10,65% opozícia
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

78 18,89% opozícia
Krajinská antisemitská strana 11 2,66% opozícia
národnosti 9 2,18% nezávislý
nezávislí 8 1,94% nezávislý
Spolu 413 100% -
 
Volebný plagát z roku 1892
 
Sándor Wekerle, uhorský predseda vlády od roku 1892 do roku 1895 a potom znova od roku 1906 do roku 1910.

Voľby prebiehali medzi 29. januárom a 3. februárom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 243 mandátov, čo je o 20 mandátov menej ako v predchádzajúcich voľbách.

V roku 1891 sa Umiernená opozícia sa premenovala na Národnú stranu (Nemzeti Párt).

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 243 58,84% vládnuca strana
Národná strana

(Nemzeti Párt)

61 14,77% opozícia
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

86 20,82% opozícia
Ugronova stana nezávislosti

(Függetlenségi és 48-as (Ugron) Pártt)

15 3,63% opozícia
nezávislí 8 1,93% nezávislý
Spolu 413 100% -

Voľby sa konali medzi 29. októbrom a 4. novembrom. Liberálna strana mala druhú najvyššiu úspešnosť vo svojej histórii, kedy získala 290 kresiel zo 413 (najväčší počet získaných kresiel bol 333 v roku 1875).

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 290 70,21% vládnuca strana
Národná strana (Nemzeti Párt) 33 8,23% opozícia
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

50 12,10% opozícia
Katolícka ľudová strana 18 4,36% opozícia
Ugronova stana nezávislosti

(Függetlenségi és 48-as (Ugron) Párt)

11 2,66% opozícia
nezávislí 10 2,42% nezávislý
Rumunská národná strana 1 0,24% opozícia
Spolu 413 100% -

Voľby sa uskutočnia od 2. do 9. októbra. Liberálna strana, získala o 13 kresiel menej ako v roku 1896, získala však o niečo viac ako dvojtretinovú väčšinu.

Vo februári 1900, sa Národná strana (Nemzeti Párt) zlúčila s Liberálnou stranou.

Po prvý raz uspela Slovenská národná strana keď v Uhorskom sneme získala 4 mandáty. Strana viedla kampaň s umiernenejšou rétorikou, ktorá nekritizovala Národnostný zákon a lobovala za všeobecné volebné právo.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Liberálna strana 277 67,07% vládnuca strana
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

79 19,12% opozícia
Katolícka ľudová strana 25 6,05% opozícia
Ugronova stana nezávislosti

(Függetlenségi és 48-as (Ugron) Párt)

13 3,14% opozícia
nezávislí 13 3,14% nezávislý
Slovenská národná strana 4 0,97% opozícia
Srbská národná strana 1 0,24% opozícia
Demokratická strana 1 0,24% opozícia
Spolu 413 100% -

Voľby v roku 1905 sa konali od 26. januára do 4. februára. Keď sa blížili voľby, spojili sa všetky uhorské politické strany, aby ukončili vládu Liberálnej strany. Vo voľbách nakoniec zvíťazili, keď dostali spolu 232 kresiel, kým Liberálna strana získala len 159. František Jozef I. však výsledok volieb ignoroval a ponechal Štefana Tisu ako predsedu vlády a potom 18. júna ho vystriedal Géza Ferérváry, ktorému však spojené strany opozície vyslovili v parlamente nedôveru, museli sa voľby znova opakovať.

Zo Slovákov boli do snemu zvolení iba Milan Hodža a František Skyčák ako kandidát Ľudovej strany.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

165 39,95% vládnuca strana
Liberálna strana 159 38,50% opozícia
Disidenti1 (z Liberálnej strany) 27 6,54% vládnuca strana
Katolícka ľudová strana 25 6,05% vládnuca strana
Nová strana

(Új Párt)

13 3,15% vládnuca strana
nezávislí 10 2,42% nezávislý
Rumunská národná strana 8 1,94% opozícia
Demokratická strana

(Demokrata Párt)

2 0,48% vládnuca strana
Socialisti 2 0,48% opozícia
Srbská národná strana 1 0,24% opozícia
Slovenská národná strana 1 0,24% opozícia
Spolu 413 100% -

1: 27 poslancov, ktorí opustili Liberálnu stranu, viedol Gyula Andrássy. Na konci roku 1905 vytvorili stranu s názvom Ústavná strana (Országos Alkotmánypárt).

Voľby sa konali od 29. apríla do 8. mája. Strany spojenej opozície, ktoré zostali prakticky bez politického protivníka, získali celkovo 87,96% hlasov, v rámci ktorej mala Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) absolútnu väčšinu (61,26%). Predsedom vlády sa stal Sándor Wekerle a za jeho vlády sa minister školstva Albert Aponi pokúsil úplne pomaďarčiť aj ľudové školstvo. Strana však nedokázala vládnuť efektívne kvôli nezhodám v stranách a aj kvôli kompromisom, ktoré urobila s Františkom Jozefom I.

Slováci zaznamenali v týchto voľbách nebývalí úspech, do snemu boli zvolený siedmi slovenskí poslanci, z toho šiesti boli spoloční kandidáti SNS a SĽS. Zvolení poslanci boli: Pavel Blaho, František Jehlička, Ferdinand Juriga, Martin Kollár, František Skyčák, Milan Hodža a Matej Metod Bella.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

253 61,26% vládnuca strana
Krajinská ústavná strana

(Országos Alkotmánypárt)

71 17,19% vládnuca strana
Katolícka ľudová strana 33 7,99% vládnuca strana
Rumunská národná strana 14 3,39% opozícia
Saská strana 13 3,15% opozícia
Slovenská národná strana 7 1,69% opozícia
Srbská národná strana 4 0,97% opozícia
Demokratická strana

(Demokrata Párt)

3 0,72% vládnuca strana
Uhorská sociálno-demokratická strana

(Magyarországi Szociáldemokrata Párt)

1 0,24% opozícia
Roľnícka strana (Parasztpárt) 1 0,24% opozícia
nezávislí 13 3,15% nezávislý
Spolu 413 100% -
 
István Tisza predniesol volebný prejav v apríli 1910 v Šoprone

Voľby sa konali od 1. do 10. júna. Víťazom volieb sa neočakávane stala Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt), ktorá bola priamym nástupcom Liberálnej strany.

Do týchto volieb postavili Slováci len 8 kandidátov, ale z nich zvíťazili iba traja, a to Pavel Blaho, Ferdinand Juriga a Ferdinand Skyčák.

Strana Mandáty Úloha v parlamente
Počet Podiel
Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt) 256 61,98% vládnuca strana
Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana

(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt)

51 12,35% opozícia
Justhova strana nezávislosti

Függetlenségi és 48-as (Justh) Párt

44 10,65% opozícia
nestraníci roku '67 21 5,08% opozícia
nestraníci roku '48 12 2,91% opozícia
Katolícka ľudová strana 13 3,14% opozícia
Rumunská národná strana 5 1,21% opozícia
Slovenská národná strana 3 0,72% opozícia
Krajinská osemaštyridsiatnická roľnícka strana nezávislosti

(Országos 48-as Függetlenségi Gazdapárt)

5 1,21% opozícia
Demokratická strana

(Demokrata Párt)

2 0,48% opozícia
Krajinská kresťansko-socialistická strana

(Országos Keresztényszocialista Párt)

1 0,24% opozícia
Spolu 413 100% -