Vojtěch Šebor
Vojtěch Šebor (* 29. marec 1890, Poděbrady – † 27. apríl 1968), bol český architekt pôsobiaci na Slovensku.
| Vojtěch Šebor | |
| český architekt | |
| Narodenie | 29. marec 1890 Poděbrady, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. apríl 1968 (78 rokov) |
| Odkazy | |
| Commons |  Vojtěch Šebor |
Život
upraviťJeho otec Eduard Šebor, (1858 – 1915) bol úradníkom, jeho matka bola Anna, rodená Buřičová (1858 – 1934). Mal dvoch bratov a jednu sestru. S manželkou Máriou, rodenou Prochádzkovou, mal dve dcéry a syna.
V rokoch 1902 – 1908 študoval na štátnom reálnom gymnáziu v Prahe, v rokoch 1908 – 1915 študoval architektúru na Českom vysokom učení technickom v Prahe, u prof. Jozefa Fantu, Jana Koulu, Adolfa Liebschera a J. Balšínka. Počas 1.sv. vojny bojoval v Dalmácii. Ako architekt pôsobil v Bratislave a Poděbradoch. Jeho projekty boli realizované v rôznych krajoch Slovenska. Orientoval sa na všetky druhy stavieb. Jeho prvé práce boli poznačené historizmom, neskôr sa preorientoval na moderný architektonický prejav. Okrem mnohých návrhov na interiéry, nábytok, divadelné dekorácie, úsporné stavby obytných domov, regulačné plány, boli jeho najvýznamnejšie stavby: školy v Martine, Michalovciach, Ružomberku, radnica v Trenčíne, okresný dom v Trebišove, rozhlasová stanica v Banskej Bystrici, zotavovňa pre mládež pri Počúvadle pod Sitnom, obytné domy v Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a v Bratislave, a slobodáreň v Bratislave.
Tvorba
upraviťObytné domy
upraviť
Bratislava, Vajnorská 2 – 8, Trnavská 1 – 13, realizované v rokoch 1923 – 1924
Rozsiahly objekt obsahuje 12 sekcií bytových domov a tvorí nárožie Vajnorskej a Trnavskej ulice. Kompaktná hmota bytových domov je členená v duchu tradičných princípov na masívny parter, telo lemované výrazným rámom a ukončenie v podobe valbovej strechy, v súčasnosti s vikiermi. Objekt má veľmi charakteristickú farebnosť rondokubistickej architektúry, ktorá sleduje lapidárne článkovanie priečelia.
Štátna ľudová škola J. A. Komenského
upraviťBratislava, Gorazdova 20, realizované v roku 1928
Jubilejnú školu postavili na svahu bratislavského Horského parku v rámci rozvíjajúcej sa vilovej zástavby. Stavbu tvoria na troch terasách svahu uložené funkčné celky, ktoré architekt stvárnil ako samostatné objemy. Kompozícii dominuje najväčšia hmota učební s konštruktivistickým portikom vstupu. K nej zboku pristupuje vila riaditeľa. Odhliadnuc od tradičných valbových striech sa architektúra ľudovej školy hlási k aktuálnym myšlienkam funkcionalizmu. V súčasnosti je v budove tanečné konzervatórium.
Robotnícka slobodáreň
upraviťBratislava, Železničiarska 13, realizované v roku 1933
Na Slovensku sa dobovým myšlienkam o kolektívnom bývaní pravdepodobne najviac priblížilo niekoľko koncepcií bývania pre slobodných jednotlivcov-slobodární. Medzi nimi úspornosťou dispozície a pôsobivosťou výtvarného riešenia vyniká slobodáreň od Vojtěcha Šebora. Jeho návrh zvíťazil z užšej súťaže v roku 1929. Prevádzka dvoch krídel (mužskej a ženskej časti) slobodárne bola založená na výhodnom dispozičnom trojtrakte s centrálne umiestneným komunikačným jadrom. Striedma asymetrická kompozícia vrcholí vo výraznom oblúkovom nároží. V deväťdesiatych rokoch slobodáreň prestavali na administratívnu budovu.
Vysielač T. G. Masaryka
upraviťBanská Bystrica, Laskomer č.16, realizované v rokoch 1934 – 1936
Rádiostanica s priľahlým obytným domom sa nachádza na vrchu Laskomer nad Banskou Bystricou. Budova vysielača je napriek symetrickej kompozícii zreteľne funkcionalistickou architektúrou. Železobetónový skelet umožnil situovať v centre dispozície strannú vysielaciu sálu, ku ktorej sa priliehajú ostatné pracoviská. Okrem masívnej kamennej podmurovky bola budova pôvodne celá obložená keramickým obkladom, ktorý pravdepodobne pochádzal z trnavskej tehelne D. Jurkoviča. Dnes ostalo z obkladu len torzo na ustupujúcej strednej časti hlavného objemu.
Mestský dom
upraviťTrenčín, Mierové námestie 2, realizované v rokoch 1933 – 1934
Budovu mestského úradu, predtým mestského domu, navrhoval Šebor do prostredia historického jadra mesta, na najvýznamnejšie mestské námestie. V rámci železobetónového skeletu rozvinul jednoduchý dispozičný trojtrakt. Vstupné priestory tvorí štylizované modernistické podlubie, z ktorého sa vstupuje do širokej vstupnej chodby a schodiskovej haly. Na prvom poschodí úradu sa nad vstupnými priestormi nachádza zasadacia sieň s prevýšenými francúzskymi oknami orientovanými do námestia. Vonkajšie pôsobenie mestského úradu je založené na klasicizujúcej symetrickej kompozícii.
Mestská časť Banskej Štiavnice - Počúvadlianske jazero, realizované v 30. rokoch 20. storočia
Drevená chata, ktorá bola známa aj ako Kállayová ozdravovňa/zotavovňa, neskôr slúžila ako škola v prírode. Vyhorela v 2014[2].
Ďalšie realizácie
upraviť- Vojtěch Šebor, dom dr. Slávika, Trenčín, 1928
- Vojtěch Šebor, základná škola, Štúrovo, 1930
- Vojtěch Šebor, Štátna ľudová škola, Martin, 1934
Galéria
upraviť-
Robotnícka slobodáreň -
Robotnícka slobodáreň -
Robotnícka slobodáreň
Použitá literatúra
upraviť- Matúš Dulla-Henrieta Moravčíková, Architektúra Slovenska v 20. storočí, vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2002
- Matúš Dulla, Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, vydavateľstvo PERFEKT, 2007
- Matica slovenská, Slovenský biografický slovník, IV. zväzok, Martin 1992
- Ladislav Foltyn, Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993
- https://www.cesi.sk/akt/20/20arch.htm
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojtěch Šebor
- ↑ ČSB - Archív aktualit 2020 [online]. www.cesi.sk, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
- ↑ POPRAC, Vladimír. Požiar chaty pod Sitnom. [noviny] (Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica, IČO 00 320 501), 19.06.2014, roč. 25, čís. 23, s. 12-12. Dostupné online. ISSN 1337-8023 N 1337-8023.