Vysoký Inovec
Vysoký Inovec je geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho severovýchodnú časť. Nachádza sa tu najvyšší vrch pohoria, Inovec (1041,6[1] m n. m.).
Vysoký Inovec | |
geomorfologický podcelok | |
Pohľad na severné svahy Vysokého Inovca a Inovec
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Trenčiansky, Nitriansky |
Okresy | Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Topoľčany |
Nadradená jednotka |
Považský Inovec |
Susedné jednotky |
Trenčianska kotlina Inovecké predhorie Nízky Inovec Nitrianska pahorkatina |
Súradnice | 48°46′S 18°02′V / 48,76°S 18,03°V |
Najvyšší bod | Inovec |
- výška | 1 042 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťNa severe leží Trenčianska kotlina, podcelok Považského podolia, na severovýchode oddeľuje Jastrabské sedlo Trenčiansku vrchovinu, patriacu do Strážovských vrchov a východným smerom sa vlní Nitrianska pahorkatina, podcelok Podunajskej pahorkatiny. Na juhu pokračuje pohorie podcelkom Nízky Inovec a na západe Inoveckým predhorím.[2]
Chránené územia
upraviťPovažský Inovec nie je plošne chráneným územím, no vo Vysokom Inovci sa nachádza prírodná rezervácia Čepúšky, Kulháň, Považský Inovec a Preliačina, prírodná pamiatka Malostankovské vresovisko, Selecké kamenné more a Svinica a chránený areál Okšovské duby.[3]
Turizmus
upraviťZ Jastrabského sedla vedie červeno značený chodník na hlavný hrebeň pohoria. Prechádza Inovcom a Panskou javorinou do sedla pod Skalinami, kde pokračuje už Nízkym Inovcom na Marhát. Na hlavnú magistrálu sa pripájajú trasy z okolitých obcí. Turisticky atraktívne sú najmä oba spomínané vrcholy, na ktorých sú rozhľadne. Na severnom úpätí Inovca je postavená turistická chata.[3]
Referencie
upraviť- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 53.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.