Trenčianska kotlina
Trenčianska kotlina je geomorfologický podcelok Považského podolia. Leží v centrálnej časti Trenčianskeho kraja.
| Trenčianska kotlina | |
| kotlina | |
.JPG) Kotlina z Trenčianskeho hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Trenčín, Nové Mesto n/Váhom |
| Nadradená jednotka |
Považské podolie |
| Susedné jednotky |
Ilavská kotlina Inovecké predhorie Vysoký Inovec Bielokarpatské podhorie Trenčianska vrchovina Dolnovážska niva |
| Mesto | Trenčín |
| Súradnice | 48°51′10″S 17°58′20″V / 48,85278°S 17,97222°V |
| Najnižší bod | koryto Váhu pri Beckove |
| - výška | 180 m n. m. |
  Poloha kotliny na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Trenčianska kotlina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Nachádza sa na západnom Slovensku v južnej časti stredného Považia a tvorí južnú časť Považského podolia. Má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad, dĺžku cca 18 a šírku do 10 km. Kotlina lemuje Váh, ktorý vytvára os kotliny a v ktorého blízkosti vedú významné dopravné komunikácie. Centrum územia tvorí v jeho severnej časti ležiaci Trenčín. Patrí do teplej klimatickej oblasti.
Kotlinu ohraničujú zo západu výbežky Bielych Karpát (podcelok Bielokarpatské podhorie), z východu Považský Inovec (podcelky Inovecké predhorie a Vysoký Inovec) a Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina). Severne sa v Trenčianskom prielome začína Ilavská kotlina, na juhu sa v priestore Beckovskej brány začína Podunajská pahorkatina (podcelok Dolnovážska niva).[1]
Sídla v Trenčianskej kotline upraviť
Trenčianska kotlina patrí medzi husto zaľudnené územia a okrem množstva obcí leží na severnom okraji krajské mesto Trenčín. Osídlenie je pomerne rovnomerné, obce sa nachádzajú po oboch brehoch Váhu a v dolinách riek doň ústiacich. Z významnejších sídiel možno spomenúť Drietomu, Trenčianske Stankovce, Trenčiansku Turnú a Beckov.[2]
Doprava upraviť
Územím vedú dôležité dopravné komunikácie, spájajúce východ so západom - medzinárodná cesta E 50 (smerujúca z Brna na Žilinu) a E 572 (smerujúca zo Zvolena), vedúce po ceste I/9. Od Bratislavy vedie Považím na Žilinu diaľnica D1 a cesta I/61, po ľavom (severne od Trenčína po pravom) brehu aj cesta II/507. Severo-južným smerom vedie aj železničná trať Bratislava – Žilina, ktorá je súčasťou V. európskeho koridoru a hlavného prepojenia západného a východného Slovenska. V Trenčíne sa na hlavnú slovenskú magistrálu pripája trať na Ponitrie.[2]
Referencie upraviť
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčianska kotlina
