Inovecké predhorie
Inovecké predhorie je geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho západnú časť.[1] Najvyšší vrch podcelku je Ostrý vŕšok (571[2] m n. m.).
Inovecké predhorie | |
geomorfologický podcelok | |
Inovecké predhorie nad jazerom Sĺňava
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský |
Okresy | Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Trenčín, Hlohovec |
Nadradená jednotka |
Považský Inovec |
Susedné jednotky |
Trenčianska kotlina Dolnovážska niva Nitrianska pahorkatina Krahulčie vrchy Nízky Inovec Vysoký Inovec |
Podradené jednotky |
Selecká kotlina |
Mestá | Piešťany, Hlohovec |
Súradnice | 48°35′S 17°53′V / 48,59°S 17,89°V |
Najvyšší bod | Ostrý vŕšok |
- výška | 571 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťPodcelok zaberá celý západný okraj pohoria, od Trenčína po Hlohovec. Na severe susedí s Trenčianskou kotlinou, podcelkom Považského podolia, západný okraj lemuje po celej dĺžke Dolnovážska niva a na juhu nadväzuje Nitrianska pahorkatina, oba podcelky Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračuje Považský Inovec podcelkami Krahulčie vrchy, Nízky Inovec a Vysoký Inovec. V severovýchodnej časti je situovaná jediná geomorfologická časť celého pohoria, Selecká kotlina.[1]
Chránené územia
upraviťV tejto časti Považského Inovca sa nachádza prírodná rezervácia Sychrov, Beckovské Skalice a Sedliská, prírodná pamiatka Selecký potok, Skalka pri Beckove, Pseudoterasa Váhu a Veľký jarok.[3]
Turizmus
upraviťZ Hlohovca vedie severným smerom na Marhát červeno značený chodník, na ktorý sa napájajú viaceré trasy z okrajových lokalít. Spájajú atraktívne miesta a prepájajú chodníky s hlavnou magistrálou, vedúcou cez Inovec a Panskú javorinu. Takmer všetky chránené územia ležia na západnom okraji podcelku, no turisticky atraktívne sú i mnohé archeologické náleziská, ktorými táto oblasť disponuje (napr. Čertova pec či veľkomoravské hradisko Kostolec.[3]
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 53.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.