Wikipédia

Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia gréčtiny

< Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia

Pre jednoduchosť rozlišujeme iba medzi starogréčtinou a novogréčtinou. Prepis pre starogréčtinu používame do roku 1453 (teda do zániku Byzantskej ríše), prepis pre novogréčtinu od roku 1453.

Starogréčtina upraviť

Na prepis starogréčtiny sa používa tabuľka z Pravidiel slovenského pravopisu- Kap. VII - 2.[1]. Nasleduje jej reprodukcia doplnená o niekoľko zriedkavých dvojhlások, ktoré v nej nie sú uvedené.

Písmeno Prepis
Α α A a
Β β B b
Γ γ G g
n pred [g], [k], [ch], [x]
Δ δ D d
Ε ε E e
Ζ ζ Z z
Η η É é
e pred koncovým -s, -is, -us
Θ θ Th th
Ι ι I i
Κ κ K k
Λ λ L l
Μ μ M m
Ν ν N n
Ξ ξ X x
Ο ο O o
Π π P p
Ρ ρ R r
Σ σ/ς S s
Τ τ T t
Υ υ Y y
Prepis dvojhlások αυ, ευ, ου, ηυ, ωυ pozri dole
Φ φ F f
Χ χ Ch ch
Ψ ψ Ps ps
Ω ω Ó ó
o pred koncovým -r (?a -ir, -ur)

Dvojhlásky upraviť

Dvojhláska Prepis
αι ai
ει ei
οι oi
ᾳ á
ηι éi
ῃ é
ωι ói
ῳ ó
αυ au
ευ eu
ου ou (nie ú !)
ηυ éu
ωυ óu

Poznámky:

  • ᾳ, ῃ, ῳ prísne vzaté nie sú dvojhlásky, ale bývalé dvojhlásky (vyvinuli sa z dvojhlások).
  • Skupiny Αι, Ηι a Ωι sa na začiatku slova niekedy, t.j. keď ide o tzv. iota adscriptum, neprepisujú (ako obyčajne) ako ai, éi, ói, ale ako á, é, ó. To, že ide o iota adscriptum, možno rozpoznať podľa toho, že sa prídychy a akcenty nepíšu (ako obyčajne) nad druhým písmenom, ale pred (nad) prvým písmenom dvojice samohlások. Teda napr.: ῞Αιδης = Hádes (nie Haides).
  • Dve bodky (tzv. tréma, dieréza) na druhou samohláskou znamenajú, že nejde o dvojhlásku, ale len dve za sebou nasledujúce samohlásky.

Diakritika upraviť

Znak Slovenský názov Latinský názov Prepis
῾ ostrý prídych spiritus asper H/h
᾿ jemný prídych spiritus lenis nič
´ ostrý prízvuk
(vysoký prízvuk) 		acutus nič
` ťažký prízvuk
(nízky prízvuk) 		gravis nič
˜alebo ¯ alebo ̑ prieťažný prízvuk
(ostrý prízvuk s ťažkým) 		circumflexus nič
¨ dve bodky
(rozluka, tréma,
dieréza) 		diaeresis nič (pozri pozn. vyššie)

Poznámky:

  • Ostrý prídych sa prepisuje ako H / h pred daným písmenom (iba v prípade Ῥ/ῥ ako h za daným písmenom), čiže konkrétne: Ἁ/ἁ = Ha/ha, Ἑ/ἑ = He/he, Ἡ/ἡ = Hé/hé, Ἱ/ἱ = Hi/hi, Ὁ/ὁ = Ho/ho, Ὑ/ὑ = Hy/hy, Ὡ/ὡ = Hó/hó, Ῥ/ῥ = Rh/rh. V prípade dvojhlásky sa ostrý prídych píše nad druhým písmenom dvojhlásky, a prepisujeme ho ako h pred prvým písmenom dvojhlásky (nie pred druhým písmenom dvojhlásky), teda napr.: αἱ = hai (nie ahi). Ak sa prídych píše pred prvým písmenom (zdanlivej) dvojhlásky, ide o tzv. iota adscriptum - pozri vyššie. V PSP je napísané Ostrý prídych sa prepisuje ako h (pred samohláskou a, dvojhláskou a po r). Ide o očividnú chybu z nepozornosti, pretože priamo nad aj pod touto vetou sú uvedené príklady (Hektor, Hélios), v ktorých sa ostrý prídych prepisuje ako h pred písmenom e (teda nie pred písmenom a). Chyba teda spočíva: (1) buď v tom, že to "a" v PSP bolo pôvodne myslené ako spojka, ktorú niekto zabudol odstrániť a zle pochopil (v tom prípade má mať text význam "pred samohláskou + dvojhláskou + po r" a text zátvorky teda len deskriptívne vymenúva výskyt ostrého prídychu v gréčtine) alebo (2) v tom, že namiesto "a" má byť v texte "e" (v tom prípade text zátvorky normatívne obmedzuje množinu prípadov, v ktorých sa ostrý prídych prepisuje ako h). My tu uplatňujeme možnosť (1), už preto, že sa to tak bežne robí prakticky vo všetkých bežných prepisoch z gréčtiny.
  • Ostrý prízvuk nie je dĺžeň! (už preto sa do slovenčiny nesmie prepisovať ako ´ )
  • Prieťažný prízvuk sa môže zapisovať pomocou jedného z vyššie uvedených variantov. Znak ¯ môže alternatívne znamenať dlhú samohlásku, teda slovenský dĺžeň (ten sa podľa tohto systému v prípade a, i, y nezapisuje - pozri napr. nižšie). Medzi týmito dvoma použitiami znaku ¯ existuje (náhodou) nasledujúci súvis: Prieťažný prízvuk sa môže nachádzať len v dlhých slabikách, teda slabikách s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou.

Dlhé a, i, y upraviť

Samohlásky α, ι, υ sa prísne vzaté vyslovovali nie vždy ako a, i, y (teda krátko), ale v niektorých prípadoch ako á, í, ý (teda dlho). Tieto dlhé tvary sa (až od novoveku) ojedinele pre starogréčtinu zapisujú s čiarkou nad písmenom, teda ako ᾱ, ῑ, ῡ. Podľa tabuľky v PSP (a teda aj postupu na wikipédii) sa však samohlásky α, ι, υ vždy prepisujú krátko, teda bez dĺžňa (iba zriedkavé písmeno ᾳ a Aι ako iota adscriptum sa prepisujú ako á).

Pri samohláskach e a o takýto problém nevzniká, pretože na dlhé tvary é a ó mala starogréčtina samostatné písmená η a ω, a tie sa podľa PSP samozrejme prepisujú s dĺžňom.

Ďalšie pravidlá prepisu/adaptácie starovekých osobných a zemepisných mien upraviť

V záujme zohľadnenia aj (nejednoznačne formulovanej) kapitoly III-3. v PSP, majú pred vyššie uvedenými pravidlami prioritu nasledujúce výnimky:

  • (i) grécke ženské mená zakončené na omegu (teda -ó) sa prepisujú so zakončením -o, napr. Sapfo;
  • (ii) nasledujúce slová sa prepisujú nasledovne : Táles, Sofokles, Tesália, Herakles, Poseidón, Dionýzos, Temistokles, Nike, Antenor a Arete (ide o slová z kapitoly III-3 PSP, ostatné slová z tejto kapitoly sú buď uvedené aj v slovníkovej časti PSP - pozri nižšie bod iii- alebo sa pri nich postupuje podľa bodu a uvedeného nižšie, čiže prioritu pri nich má štandardný prepis)
  • (iii) slová uvedené v slovníkovej časti PSP, napr. Afrodita či Demostenes, sa prepisujú tak, ako sú tam uvedené;
  • (iv) slová uvedené v zoznamoch Úradu geodézie ([1]; len pokiaľ sa myslia staroveké geografické názvy), napr. Mytilény, sa prepisujú tak, ako sú tam uvedené.

Vo všetkých týchto prípadoch sa v hlavnom článku o danom slove ako alternatíva v prvej vete článku uvedie - prinajmenšom - aj prepis podľa kapitoly VII-2. PSP, teda podľa tu vyššie uvedených štandardných pravidiel prepisu, napr. Sapfó, Démosthenes, a okrem toho prípadné prepisy podľa nižšie uvedených zásad.

Uvádzanie alternatívnych prepisov upraviť

V úvode hlavných článkov o danom slove je vhodné v prvej vete článku ako ďalšie alternatívy (synonymá) odchylné od všetkých potiaľto uvedených pravidiel uviesť:

  • a) Všetky verzie prepisu/adaptácie vyplývajúce z (aj kombinovaného) aplikovania ostatných pravidiel uvedených v kapitole III-3. v PSP; t.j. napr. vždy sa uvedie ako alternatíva:
    • osobné meno, ktoré má -t- namiesto -th- (napr. Klóto) a
    • ženské meno, ktoré má zakončenie -a namiesto -é (napr. Psycha) a
    • ženského meno (aj geografické), ktoré má zakončenie na -ida, -yda namieto -is, -ys (napr. Thetis).
V ostatných prípadoch uvádzania alternatív podľa zásada uvedených v III-3 v PSP (okrem konkrétnych slov uvedených vyššie pod bodmi ii a iii) treba postupovať obozretne, v prípade pochybností/nedoložiteľnosti tvaru slova v žiadnej literatúre a podobne je však bezpečnejšie alternatívy neuviesť.
  • b) Prepis používajúci namiesto -es/-eis/-eus a -or na konci slova -és/-éis/-éus a -ór, napr. Démosthenés; takýto prepis používa - aj keď nie vždy - napr. Encyklopaedia Beliana
  • c) Prepis používajúci namiesto -es/-eis/-eus a -or na konci slova -és/-éis/-éus a -ór, ako aj namiesto a, y, i kdekoľvek v slove á, ý a í, napr. Pán(Poznámka: V slovách typu Hádes - pozri vyššie - sa dlhé a na začiatku slova v prepise používa aj pri použití štandardného prepisu.).
Poznámka: Takýto prepis používa:
  • v slovenských textoch napr.:
    • Králik, Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, 2015, napr. S. 180 (namiesto znaku dĺžňa používa znak ¯)
    • Zamarovský, V.: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá, 1980
    • Encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava: Obzor, 1987
    • Dašková, K.: Slová z dovozu. Bratislava: Mladé letá, 1982
    • Mihálik, V. - preklad textu Ovidius Naso, P.: Umenie milovať. Lieky proti láske. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1974
    • Hrabovský, J.: Ako písať v slovenskom texte grécke a latinské vlastné podstatné mená osôb?. In: Slovenská reč, 1941, 8. roč. č. 10, S. 298-300 dostupné online
    • Horecký, J.: Grécke a latinské vlastné mená v slovenčine. In: Slovenská reč, 1946, roč. 12 , č. 5-6, S. 178 - 183 [2]
  • v českých textoch (spomeňme ako príklady také, ktoré obsahujú veľa vlastných mien) napr.:
    • Bahník, V.: Slovník antické kultury. Praha: Svoboda, 1974 - text obsahuje veľmi veľa mien súvisiacich so starovekým Gréckom
    • Svoboda, L. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1973
    • Malá československá encyklopedie
Z textov dostupných online sa dá zistiť, či a kde sa v danom gréckom slove píše dlhé alebo krátke i/y/a v týchto zdrojoch obsahujúcich veľa slov resp. mien:
  • Landergott, J.: Kleió 2001-2011 dostupné online- text obsahuje veľmi veľa vlastných mien, ktoré súvisia so starovekým Gréckom
  • Liddell, H. J., Scott, R.: A Greek-English Lexicon. 1940 dostupné online - štandardný slovník starogréčtiny (nielen) v anglosaských krajinách (V online verzii sa dlhé i/y/a značí _ za písmenom alebo prieťažným prízvukom ˜ nad písmenom (ak nejde o dvojhlásku), a krátke i/y/a sa značí strieškou za písmenom; v tlačenej verzii sa dlhé značí ¯ nad písmenom alebo prieťažným prízvukom a krátke "mäkčeňom" nad písmenom. Treba ale upozorniť, že dĺžka koncového -as [ás] nie je značená)
  • Adrados, F. R., Somolinos, J. R. (eds.): Diccionario Griego-Español (DGE). Madrid: Instituto de Lenguas y Culturas del Mediterráneo y Oriente Próximo del Centro de Ciencias Humanas y Sociales del CSIC dostupné online - monumentálny slovník obsahujúci aj početné vlastné mená, ale ešte nedokončený - hotový je len začiatok abecedy (Dlhé i/y/a sa značí ¯ nad písmenom alebo prieťažným prízvukom ˜ nad písmenom (ak nejde o dvojhlásku) a krátke "mäkčeňom" nad písmenom, ale (ne)dĺžka nie je značená vždy; dĺžka koncového -as nie je značená)
  • d) Prepis používajúci namiesto -ou- len -u- resp. (ak sa prepisujú aj dlhé a, y a i) -ú-, napr. Thúkýdidés alebo Thukydides; takýto prepis je všeobecne veľmi rozšírený
  • e) akékoľvek ďalšie tvary vyskytujúce sa v literatúre (napr. v slovenských prekladoch kníh Mertlík, R.: Staroveké báje a povesti či Petiška, E.: Staré grécke báje a povesti, v Encyclopaedii Beliane a v ďalších slovenských textoch napr. na Google books; staršie tvary sú napr. v Slovenskom náučnom slovníku z roku 1932).

Prepis uvádzaný (fakultatívne) v zátvorke prvej vety článku o danom slove ako prepis (fakultatívneho) zápisu tohto slova uvedeného priamo gréckym písmom sa uvádza najprv podľa kapitoly VII.-2 PSP a potom, na druhom mieste, (fakultatívne) s komentárom "iný prepis" alebo podobne ako prepis podľa bodu c) a d) predchádzajúceho odstavca. Napr. v článku Ares (boh) je: (Άρης - Ares/iný prepis:Arés).

Novogréčtina upraviť

Novogrécka výslovnosť je čiastočne odlišná od klasickej. Pravidlá slovenského pravopisu odporúčajú používať na jazyky, ktoré nie sú v Pravidlách slovenského pravopisu podrobne rozoberané (t.j. aj novogréčtinu), prepis, ktorý sa čo najviac riadi podľa výslovnosti. Keďže je však výslovnosť novogréčtiny pomerne komplikovaná a prepis písma založený čisto na výslovnosti by bol preto dosť zložitý a mätúci, zvykne sa u nás (pozri napr. nižšie uvedené zdroje) používať zjednodušený prepis, ktorý je síce založený na výslovnosti, ale najmä pri spoluhláskach sa pridŕža skôr grafickej podoby gréckeho písma (predovšetkým ignoruje – okrem jedného prípadu – palatalizáciu). Takýto prístup bol zvolený aj tu.

Tabuľka s presnou výslovnosťou novogréčtiny je uvedená v článku Výslovnosť novogréčtiny.
Do júla 2011 sa na tejto wikipédii používal o čosi fonetickejší prepis, je preto možné, že niektoré slová sú prepísané odchylne od systému, ktorý je tu uvedený.

Jednoduché hlásky upraviť

Písmeno Prepis
Α α a
Prepis αι pozri dole
Β β v
Γ γ g
j pred [e] alebo [i] (čiže pred ε/αι alebo ει/η/ι/οι/υ/υ)
n pred γ, χ, ξ
Prepis γκ pozri dole
Δ δ d
Ε ε e
Prepis ει pozri dole
Ζ ζ z
Η η i
Prepis ηυ pozri dole
Prepis γη + [a]/[o]/[u] pozri dole
Θ θ th
Ι ι i
Prepis αι pozri dole
Prepis γι + [a]/[o]/[u] pozri dole
Κ κ k
Prepis γκ pozri dole
Λ λ l
Μ μ m
Prepis μπ pozri dole
Ν ν n
Prepis ντ pozri dole
Ξ ξ x
Ο ο o
Prepis οι pozri dole
Prepis ου pozri dole
Π π p
Prepis μπ pozri dole
Ρ ρ r
Σ σ/ς s
Τ τ t
Prepis ντ pozri dole
Υ υ y
Prepis υι pozri dole
Prepis αυ, ευ, ηυ pozri dole
Prepis γυ + [a]/[o]/[u] pozri dole
Φ φ f
Χ χ ch
Ψ ψ ps
Ω ω o

Poznámka: Dlhé samohlásky v novogréčtine neexistujú.

Zvláštne skupiny samohlások upraviť

Písmená Prepis
αι e
άι ai
αυ av
af pred neznelou spoluhláskou a na konci slova
ει i
Prepis γει + [a]/[o]/[u] pozri dole
έι ei
ευ ev
ef pred neznelou spoluhláskou a na konci slova
οι i
Prepis γοι + [a]/[o]/[u] pozri dole
όι oi
ου u
υι i
Prepis γυι + [a]/[o]/[u] pozri dole
ηυ iv
if pred neznelou spoluhláskou a na konci slova

Poznámka: Neznelé spoluhlásky sú [θ], [k], [x] (teda ks), [p], [s], [t], [f], [ch]

Zvláštne skupiny spoluhlások upraviť

Písmená Prepis
μπ mb
b na začiatku slova alebo po spoluhláske
ντ nd
d na začiatku slova alebo po spoluhláske
nt pred ζ, σ
γκ ng
g na začiatku slova alebo po spoluhláske

Zvláštna skupina spoluhlások a samohlások upraviť

Skupina γι/γει/γη/γοι/γυ/γυι sa pred [a]/[o]/[u] prepisuje ako j (platí len keď je ι/ει/η/οι/υ/υι neprízvučné). V ostatných prípadoch sa prepisuje tak, ako je uvedené vyššie.

Diakritika upraviť

  • Ostrý prídych (´) ani žiaden iný prídych či prízvuk sa neprepisuje.
  • Dve bodky (¨) znamenajú, že sa skupina spoluhlások vyslovuje ako keby išlo o dve samostatné samohlásky, napr. αϊ je teda ai (nie e).

Referencie upraviť

  1. ↑ http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikipédia:WikiProjekt_Transkripcia_a_transliterácia/Transkripcia_gréčtiny&oldid=7578823“