North American F-86D Sabre

	F-86D/K/L Sabre
	; North American F-86D Sabre amerického letectva
Typ	prepadové stíhacie lietadlo do každého počasia
Výrobca	North American Aviation
Prvý let	22. decembra 1949
Zavedený	cca 1952
Vyradený	1965 (Národná letecká garda); 1974 (Juhoslovanské vojenské letectvo)
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	United States Air Force; Talianske vzdušné sily; Juhoslovanské vojenské letectvo; Japonské vzdušné sily sebaobrany
Výroba	1949 – 1958
Vyrobených	2 847
	Letecký portál

North American F-86D/K/L Sabre (pôvodne známe pod označením YF-95 a neformálne označované ako „Sabre Dog“) bolo americké prepadové prúdové stíhacie lietadlo. Bolo vyvinuté pre americké letectvo koncom 40. rokov 20. storočia a išlo o derivát lietadla North American F-86 Sabre. Zatiaľ čo pôvodný F-86 Sabre bol koncipovaný ako denná stíhačka, F-86D bol špeciálne vyvinutý ako prepadové stíhacie lietadlo do každého počasia. Najväčším prevádzkovateľom týchto lietadiel mimo USA bola Juhoslávia. Počas vývoja a testovania sa pôvodne označovalo ako YF-95A, ale pred začiatkom sériovej výroby bolo preznačené na F-86D, napriek tomu, že s pôvodným F-86 malo spoločných len 25% dielov. Sériové modely F-86D/K/L sa od ostatných Sabrov líšili väčším trupom, väčším motorom s prídavným spaľovaním a výrazným predným krytom. Najvyrábanejšie varianty Sabre Dogov (modely „D“ a „G“) nemali žiadne hlavňové zbrane na rozdiel od Sabrov so šiestimi guľometmi M3 Browning kalibru 12,7 mm. Namiesto guľometov niesli rakety vzduch-vzduch (varianty Sabre Dog „K“ a „L“ boli vyzbrojené aj štyrmi 20 mm kanónmi M24A1).

Vznik a vývoj upraviť

Formácia lietadiel F-86D-1-NA Sabre amerického letectva počas letu

YF-95A bol v podstate pokračovaním vývoja lietadla F-86 Sabre. Neozbrojený prototyp s výr. č. 50-577, ktorý sa začal vyrábať v marci 1949, prvýkrát vzlietol 22. decembra toho istého roka, pričom ho pilotoval skúšobný pilot spoločnosti North American George Welch. Išlo o prvú konštrukciu jednomiestneho jednomotorového nočného stíhacieho lietadla amerického letectva. Poháňal ho prúdový motor General Electric J47-GE-17 s prídavným spaľovaním a ťahom 24,1 kN. Hlavňová výzbroj lietadla bola odstránená v prospech zaťahovacieho zásobníka pod trupom nesúceho 24 neriadených rakiet Mk. 4, ktoré sa vtedy považovali za účinnejšiu zbraň proti nepriateľským bombardérom než paľba z kanónov. Bol postavený aj druhý prototyp (výr. č. 50-578), ale ten už bol preznačený na YF-86D.

Trup bol širší a dĺžka draku sa zväčšila na 12,3 m. Mal lastúrový kryt kabíny, zväčšené chvostové plochy a radar AN/APG-36 do každého počasia umiestnený pod krytom prednej časti trupu nad nasávacím otvorom. Neskoršie modely F-86D (od výrobných blokov F-86D-45) dostali vylepšený motor J-47-GE-33 s ťahom 24,7 kN. Celkovo bolo vyrobených 2 504 modelov D.

Rekordy upraviť

F-86D-5-NA

Dňa 18. novembra 1952 vytvoril s lietadlom F-86D (výr. č. 51-2945) kapitán J. Slade Nash rýchlostný rekord 1 124,1 km/h, keď trojkilometrovú trať na jazere Salton Sea v južnej Kalifornii preletel vo výške len 38 m. Tento svetový rekord bol prekonaný 16. júla 1953, kedy podplukovník William F. Barns na F-86D (výr. č. 51-6145) po rovnakej trase predchádzajúceho letu dosiahol rýchlosť 1 151,8 km/h.^[1]

Varianty upraviť

F-86L-45-NA patriace 456. stíhacej-prepadovej letke, 1958

YF-95A: Prototyp stíhacieho lietadla do každého počasia. Postavené boli dva kusy. Neskôr označenie zmenené na YF-86D (North American model NA-164).
YF-86D: Pôvodne označovaný ako YF-95A.
F-86D: Sériové prepadové stíhacie lietadlo s pôvodným označením F-95A. Vyrobených bolo 2 504 kusov.
F-86G: Dočasné označenie pre variant F-86D s vylepšeným motorom a zmenami vo vybavení. Vyrobených bolo 406 kusov ako F-86D.
YF-86K: Základná verzia F-86D určená na export. Zásobník rakiet nahradili štyri 20 mm kanóny so zjednodušeným systémom riadenia paľby. Prestavbou vznikli dva kusy.
F-86K: Verzia F-86D pre NATO so systémom riadenia paľby MG-4, štyrmi 20 mm kanóny M24A1 so zásobou 132 nábojov na hlaveň a radarom APG-37. Spoločnosť North American vyrobila 120 lietadiel a 221 ich zmontoval taliansky Fiat z dielov dodaných americkým výrobcom.
F-86L: Modernizovaná prestavba F-86D s novou elektronikou, predĺženými koncami a nábežnými hranami krídla, upraveným usporiadaním kokpitu a modernizovaným motorom. Prestavbou vzniklo 981 kusov.

Používatelia upraviť

F-86D Dánskeho kráľovského letectva na základni Skrydstrup

Japonský F-86D vystavený na základni Komaki

F-86D juhoslovanského letectva v belehradskom leteckom múzeu

Taliansky F-86K vystavený v hangári

F-86K v službách Luftwaffe, 1965

Dánsko

Dánske kráľovské letectvo – v rokoch 1958 až 1960 získalo 59 lietadiel F-86D predtým používaných americkým letectvom, ktoré boli pridelené 723., 726. a 728. letke.

Filipíny

Filipínske vzdušné sily – získali 20 stíhačiek F-86D, ktoré boli od roku 1960 pridelené 8. stíhacej-prepadovej letke „Vampires“ ako súčasť balíka americkej vojenskej pomoci.

Francúzsko

Francúzske vzdušné sily – v rokoch 1956 až 1957 dostali 62 lietadiel F-86K, ktoré pre Francúzsko zmontoval Fiat. Lietadlá boli pridelené perutiam EC 1/13 Artois, EC 2/13 Alpes a EC 3/13 Auvergne. Ich sériové čísla boli 55-4814/4844, 55-4846/4865, 55-4872/4874, 55-4876/4879.

Grécko

Grécke vzdušné sily – získali v roku 1961 z USA 35 lietadiel F-86D. V službe zostali do roku 1967, pričom ešte do roku 1969 boli v zálohe. F-86D bol prvým stíhacím lietadlom gréckeho letectva do každého počasia. Lietadlá boli pridelené 337. a 343. letke. Do roku 1964 boli vo farbe prírodného kovu a potom až do vyradenia v kamufláži NATO.

Holandsko

Holandské kráľovské letectvo – v rokoch 1955 až 1956 získalo 57 lietadiel F-86K vyrobených v USA a 6 lietadiel F-86K zmontovaných vo Fiate, ktoré boli pridelené trom letkám č. 700, 701 a 702. Slúžili do roku 1964.

Honduras

Honduraské vzdušné sily – získali v roku 1970 šesť venezuelských F-86K.

Japonsko

Japonské vzdušné sily sebaobrany – v rokoch 1958 až 1961 získali 122 amerických F-86D. Boli pridelené štyrom jednotkám do každého počasia hikótai a leteckému cvičisku v Gifu.

Juhoslávia

Juhoslovanské vojenské letectvo – získalo 130 lietadiel F-86D americkej výroby a prevádzkovalo ich v rokoch 1961 až 1974. 32 z nich bolo upravených na prieskumný variant IF-86D využívajúci tri kamery Kodak K-24 namontované namiesto rakiet FFAR. Dodávky amerických vojenských lietadiel komunistickej krajine vyvolali v USA veľa politických sporov. Istý čas tu stroje slúžili spolu so sovietskymi stíhačkami MiG-21, čo bola jedna z mála situácií, keď lietadlá západného a sovietskeho bloku slúžili vedľa seba.

Kórejská republika

Vzdušné sily Kórejskej republiky – od 20. júna 1955 získali 40 lietadiel F-86D.

Nórsko

Nórske kráľovské letectvo – v rokoch 1955 až 1956 získalo 60 F-86K americkej výroby a 4 Fiat F-86K zmontované v Taliansku.

Spojené štáty

United States Air Force

Taiwan

Vzdušné sily Čínskej republiky

Taliansko

Talianske vzdušné sily – Fiat zmontoval v rokoch 1955 – 1958 celkovo 221 lietadiel F-86K z dielov dodaných firmou North American. Okrem toho bolo zakúpených 120 F-86K vyrobených v USA. Lietadlá F-86K boli pridelené leteckým skupinám: 6 Gruppo COT/1 Stormo, 17 Gruppo/1 Stormo, 23 Gruppo/1 Stormo, 21 Gruppo/51 Aerobrigata, 22 Gruppo/51 Aerobrigata and 12 Gruppo/4 Aerobrigata.

Thajsko

Thajské kráľovské letectvo – získalo 20 lietadiel F-86L.

Venezuela

Venezuelské vzdušné sily – v roku 1965 získali 79 lietadiel Fiat F-86K zo Západného Nemecka.

Západné Nemecko

Luftwaffe – v období od 22. júla 1957 do 23. júna 1958 získala 88 amerických lietadiel F-86K. Boli pridelené Stíhacej eskadre 75 (Jagdgeschwader 75), ktorá sa potom premenovala na Stíhaciu eskadru 74.

Špecifikácie (F-86D-40-NA) upraviť

Kokpit lietadla F-86D

Technické údaje upraviť

Posádka: 1
Dĺžka: 12,27 m
Rozpätie krídel: 11,31 m
Výška: 4,57 m
Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 132 kg
Vzletová hmotnosť: 9 060 kg
Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor General Electric J47-GE-17B s prídavným spaľovaním
- Ťah bez zapnutej forsáže: 24,13 kN
- Ťah s forsážou: 33 kN