Zámok Jaroměřice nad Rokytnou
Zámok Jaroměřice nad Rokytnou je barokový zámok, ktorý spolu s chrámom sv. Margaréty vytvárajú dominantu a symbol mesta Jaroměřice nad Rokytnou.
Predchodca dnešného zámku upraviť
Niektorí bádatelia usudzujú, že na mieste dnešného zámku stála stredoveká tvrdza.[1] Mala vzniknúť na strategicky výhodnom mieste: na skale z južnej strany chránenej močiarmi, ktoré vytvára riečka Rokytná. Proti tomu stojí názor, že tvrdza nie je nijako písomne doložená, že pre jej zriadenie nebol dôvod[2] (majitelia Jaroměřic v Jaroměřiciach sídlo nemali), a teda že tvrdza možno vznikla až na konci stredoveku – po roku 1498 – predtým, než začala jej renesančná prestavba.
Podobu renesančného zámku a jeho existenciu dokladajú staré vyobrazenia Jaroměřic (napr. z roku 1693) a skalné pivnice s chodbami. Hneď na začiatku svojej vlády dal tvrdzu na zámok prestavať Ludvík Meziříčský (vládol v rokoch 1554 – 1576). Stala sa tak zámkom s tromi jednoposchodovými krídlami. Stredné krídlo bolo obrátené k námestiu, obe bočné krídla k rieke. Súmerne upravená záhrada siahala len k rieke a pri nej bola obklopená múrom. Na západe susedila s farou.
Dnešný zámok upraviť
Dnešný zámok získal svoju podobu až prestavbou, ktorú platil posledný z Questenberkovcov – Jan Adam. Nie je úplne jasné, kto bol tvorcom prvotného návrhu barokovej prestavby zámku a kostola. Mohli to byť Johann Lukas von Hildebrandt aj Jakob Prandtauer, stavbu mohol viesť i Tomáš Gravani. Z ideálnej podoby sa podarilo realizovať len časť. Napriek tomu je zámok pre svoju rozľahlosť a výzdobu (sála predkov, salla terrena, kúpele, tanečná sála…) cennou kultúrnou pamiatkou.
Súčasťou projektu barokovej prestavby zámku bolo i založenie zámockej záhrady na pravom brehu rieky Rokytná. Park má asi 9 hektárov, z toho asi 8 hektárov práve na pravom brehu. Vody riečky Rokytná boli vzduté, a tým cielene mohli v parku vzniknúť dve slepé riečne ramená vytvárajúce z časti parku umelý ostrov. Pri úprave zámku došlo k odrúbaniu skál, takže už nie sú zrejmé. Zborený bol aj schátralý komplex fary.
Zámocký park je voľne prístupný verejnosti. Využíva sa na konanie rôznych kultúrnych akcií. Jednou z najvýznamnejších je Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského. Zámok spravuje brnianske pracovisko Národného pamiatkového ústavu.
Referencie upraviť
Literatúra upraviť
- Jan Sedlák: Jaroměřice nad Rokytnou. Státní zámek a okolí, Praha 1972
- Ivo Krsek, Zdeněk Kudělka, Miloš Stehlík, Josef Válka: Umění baroka na Moravě a ve Slezsku, ed. Zdeněk Kudělka, Praha 1996, s. 247–250, 633
- Miroslav Plaček: Hrady a zámky na Moravě a ve Slezsku, Praha 1996, s. 181–183
- Bohumil Samek: Umělecké památky Moravy a Slezska II, J–N, Praha 1999, s. 25–27
- Jiří Kroupa (ed.), V zrcadle stínů. Moravě v době baroka. 1670–1790, Paříž – Rennes – Brno 2003, s. 28, 29, 59, 130,140–141, č. kat. 30, 258
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Jaroměřice nad Rokytnou
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaroměřice nad Rokytnou (zámek) na českej Wikipédii.