Západogermánske jazyky
Západogermánske jazyky alebo juhogermánske jazyky sú najväčšia podskupina germánskych jazykov. Z dnešných jazykov medzi západogermánske jazyky patrí najmä angličtina, nemčina a holandčina.
Delenie
upraviťzápadogermánske jazyky: [1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25]
- ?†severomorské germánske jazyky (=severomorská germánčina, ingveónske jazyky) - t.j. jazyk(y) Severomorských Germánov (=Ingveónov); tieto jazyky sú (hypotetický) predchodca anglofrízskych jazykov a dolnej nemčiny v širšom zmysle (presnejšie: starej dolnej nemčiny)
- ?†rýnsko-weserské germánske jazyky (=rýnsko-veserské germánske jazyky, wesersko-rýnske jazyky, vesersko-rýnske jazyky, rýnsko-veserská/weserko-rýnska/vesersko-rýnska germánčina, istveónske jazyky) - t.j. jazyk(y) Rýnsko-weserských Germánov (=Istveónov); tieto jazyky sú (hypotetický) predchodca starej frankončiny
- †stará fran(kon)čina - tento jazyk je predchodca všetkých "frankončin", čiže predchodca starej dolnej frankončiny (čiže starej holandčiny) a časti hornej nemčiny v širšom zmysle (presnejšie: predchodca západnej frankončiny a starej strednej nemčiny), a v konečnej fáze vývoja s uvedenými jazykmi splýva
- ?†labská germánčina (=herminónske jazyky) - t.j. jazyk(y) Labských Germánov (=Herminónov); tieto jazyky sú (hypotetický) predchodca časti hornej nemčiny v širšom zmysle (presnejšie: predchodca starej horskej nemčiny)
- anglofrízske jazyky/anglofrízština v širšom zmysle:
- ?†anglofrízštína v užšom zmysle (=severozápadné ingveónske jazyky)
- ?† dialekt Anglov
- ?† dialekt Jutov
- ?† dialekt (starých) Sasov
- anglické jazyky (=angelské jazyky) resp. angličtina v najširšom zmysle:
- angličtina v širokom zmysle:
- †stará angličtina (=anglosaština)
- †stredná angličtina
- moderná angličtina v širšom zmysle (=nová angličtina v širšom zmysle) resp. angličtina v užšom zmysle:
- †raná moderná angličtina (=raná nová angličtina)
- moderná angličtina v užšom zmysle (= nová angličtina v užšom zmysle, neskorá moderná angličtina, neskorá nová angličtina) resp. angličtina v najužšom zmysle - vrátane napr. americkej angličtiny (=američtiny), kanadskej angličtiny, austrálskej angličtiny, indickej angličtiny, juhoafrickej angličtiny a pod.
- škótčina
- †"yola"
- †fingalčina
- angličtina v širokom zmysle:
- frízština v najširšom zmysle (=frízske jazyky v širšom zmysle):
- †stará frížština
- †stredná frízština
- nová frízština resp. frízština v užšom zmysle (=frízske jazyky v užšom zmysle):
- nová západná fríština resp. frízština v najužšom zmysle
- (nová) severná frížština
- nová východná frízština
- nemecko-holandské jazyky (= nemecké jazyky) resp. nemčina v najširšom zmysle:
- dolná fran(kon)čina v širšom zmysle (=dolnofranské jazyky, dolnofranské nárečia) resp. holandčina v najširšom zmysle - tieto jazyky sa niekedy zaraďujú do dolnej nemčiny v širšom zmysle:
- holandčina v širokom zmysle:
- †stará dolná fran(kon)čina (=stará holandčina, dolná fran(kon)čina v užšom zmysle)
- holandčina v užšom zmysle:
- †stredná holandčina (=stredná dolná fran(kon)čina)
- nová holandčina (=moderná holandčina, nová dolná fran(kon)čina) resp. holandčina v najužšom zmysle
- flámčina (=belgická holandčina, flámska holandčina) - často považovaná za súčasť novej holandčiny
- nová limburčina - často považovaná za súčasť novej holandčiny
- afrikánčina - do roku 1925 zaraďovaná do holandčiny v užšom zmysle
- holandčina v širokom zmysle:
- nemčina v širokom zmysle:
- dolná nemčina v širšom zmysle (=dolnonemecké jazyky, dolnonemecké nárečia) - pozri vyššie uvedený komentár k dolnej frankončine
- †stará saština (= stará dolná nemčina v užšom zmysle) - stará dolná nemčina v širšom zmysle zahŕňa aj starú dolnú frankončinu
- †stredná dolná nemčina
- nová dolná nemčina (= nové dolnonemecké nárečia, dolná nemčina v užšom zmysle, Plattdeutsch, dolná saština v širšom zmysle):
- nová západná dolná nemčina (=dolná saština v užšom zmysle)
- nová východná dolná nemčina - vrátane napr. Plautdietsch
- horná nemčina v širšom zmysle (= hornonemecké jazyky, hornonemecké nárečia; nem. Hochdeutsch) resp. nemčina v užšom zmysle:
- †stará horná nemčina (nem. Althochdeutsch)
- ?†západná fran(kon)čina - presné zaradenie neisté, existencia neistá
- †longobardčina - presné zaradenie neisté (možno patrí pod starú horskú nemčinu)
- ?†stará durínčina - existencia neistá
- †stará stredná nemčina (nem. Altmitteldeutsch) - t.j. †stará východná, stredná, rýnska a juhorýnska fran(kon)čina
- †stará horská nemčina (nem. Altoberdeutsch) - t.j. †stará alemančina a †stará bavorčina
- †stredná horná nemčina (nem. Mittelhochdeutsch)
- †stredná stredná nemčina (nem. Mittelmitteldeutsch)
- †stredná horská nemčina (nem. Mitteloberdeutsch)
- nová horná nemčina (= nové hornonemecké jazyky, nové hornonemecké nárečia, horná nemčina v užšom zmysle; nem. Neuhochdeutsch, Hochdeutsch) resp. nemčina v najužšom zmysle:
- nová stredná nemčina (=nové stredonemecké nárečia; nem. Neumitteldeutsch) - vrátane napr. pensylvánskej nemčiny
- nová horská nemčina (=nové horskonemecké nárečia, nové juhonemecké nárečia, horná nemčina v najužšom zmysle; nem. Neuoberdeutsch):
- horná fran(kon)čina (=hornofranské nárečia) - tieto nárečia tvoria prechod medzi (novou) horskou a strednou nemčinou:
- nová východná fran(kon)čina (=nové východofranské nárečia)
- nová juhorýnska fran(kon)čina (=nové juhorýnskofranské nárečia, nová južná fran(kon)čina, nové južnofranské nárečia)
- nová alemančina (=nové alemanské nárečia) - vrátane napr. švajčiarskej nemčiny
- nová bavorčina (=nové bavorské nárečia, nové bavorsko-rakúske nárečia)
- horná fran(kon)čina (=hornofranské nárečia) - tieto nárečia tvoria prechod medzi (novou) horskou a strednou nemčinou:
- hunsrik
- †stará horná nemčina (nem. Althochdeutsch)
- dolná nemčina v širšom zmysle (=dolnonemecké jazyky, dolnonemecké nárečia) - pozri vyššie uvedený komentár k dolnej frankončine
- wilamowičtina
- luxemburčina - často považovaná za súčasť nemčiny v najužšom zmysle (presnejšie: novej strednej nemčiny)
- jidiš
- dolná fran(kon)čina v širšom zmysle (=dolnofranské jazyky, dolnofranské nárečia) resp. holandčina v najširšom zmysle - tieto jazyky sa niekedy zaraďujú do dolnej nemčiny v širšom zmysle:
Zdroje
upraviť- ↑ swanrad.ch, [cit. 2021-09-19]. Dostupné online.
- ↑ SONDEREGGER, Stefan. Grundzüge deutscher Sprachgeschichte: Einführung, Genealogie, Konstanten. [s.l.] : Walter de Gruyter, 1979. 353 s. ISBN 978-3-11003570-4. S. najmä 71.
- ↑ Glottolog 4.4 - West Germanic [online]. glottolog.org, [cit. 2021-09-19]. Dostupné online.
- ↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 90-99.
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 12, 13, 96 – 137.
- ↑ heslá: Germáni; Nemecko. In: Pyramída
- ↑ 2014. Multitree: A digital library of language relationships. Bloomington, IN: Department of Linguistics, The LINGUIST List, Indiana University. http://multitree.org/.
- ↑ KONIG, Ekkehard; Johan van der Auwera. The Germanic Languages. [s.l.] : Routledge, 2013. 648 s. Dostupné online. ISBN 978-1-317-79958-0. S. 9 a nasl..
- ↑ Ethnologue (2021)
- ↑ TITUS Didactica: Genealogical Trees of the Germanic Languages [online]. titus.uni-frankfurt.de, [cit. 2021-09-19]. Dostupné online.
- ↑ INDOGERMANISCH - Vollständige Klassifikation mit Sprecherzahlen - Prof Dr Ernst Kausen © 2006, Aktualisierung 2010 [1]
- ↑ Auffrischungskurs Hist. Ling. (HS08) Luzius Thöny [2]
- ↑ MARKO, E. Príručná gramatika nemčiny. Bratislava: SPN, 1991, S. 5-6
- ↑ 3.2 Sprachwissenschaft/Linguistik [3]
- ↑ Germanische Sprachen. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 1. Leipzig 1911., S. 670
- ↑ niederländische Sprache. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 662-663
- ↑ thehistoryofenglish.com, [cit. 2021-09-19]. Dostupné online. Archivované 2021-05-06 z originálu.
- ↑ Tinatin Margalitadze: CHRONOLOGICAL DIVISIONS IN THE HISTORY OF ENGLISH. SHORT SURVEY OF PERIODS [4]
- ↑ BRAUN, Christian. Das Althochdeutsche aus textlinguistischer Sicht (Soziopragmatische Einordnung und ausgewählte textgrammatische Studien). [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2017. 392 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11051719-4. S. 95-96.
- ↑ VIII. Ergebnisse der Sprachgeschichtsforschung zu den historischen Sprachstufen I: Das Althochdeutsche [5]
- ↑ BESCH, Werner; BETTEN, Anne; REICHMANN, Oskar; SONDEREGGER, Stefan. Sprachgeschichte (ein Handbuch zur Geschichte der deutschen Sprache und ihrer Erforschung). [s.l.] : Walter de Gruyter, 1998. 1013 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11011257-3. S. kapitola V. Methodologische und theoretische Problemfelder.
- ↑ BLAŽEK, V. ÚVOD DO HISTORICKO-SROVNÁVACÍHO STUDIA GERMÁNSKÝCH JAZYKů [6]
- ↑ BLAŽEK, Václav. Staré germánské jazyky (Historický a gramatický přehled). [s.l.] : Masarykova univerzita, 2014. 163 s. Dostupné online. ISBN 978-80-210-7644-0.
- ↑ Friesisch. In: JANICH, Nina; GREULE, Albrecht. Sprachkulturen in Europa (ein internationales Handbuch). [s.l.] : Gunter Narr Verlag, 2002. 354 s. ISBN 978-3-8233-5873-2. S. 73 a nasl..
- ↑ Kümmel, Martin Joachim. Zur Rekonstruktion der altinselnordfriesischen Phonologie. Amsterdamer Beiträge zur Älteren Germanistik, Volume 73 (1): 243 – Jan 1, 2014 [7]
