Zóé Karbónopsina

	Zóé Karbónopsina
	byzantská cisárovná (augusta) a regentka
	; Zóé spolu so synom Konštantínom VII. na bronzovej minci follis
Biografické údaje
Narodenie	9. storočie
Úmrtie	po 920; Konštantínopol, Monastier svätého Euthymia
Vierovyznanie	kresťanstvo, všeobecný koncilový prúd
Rodina
Manžel	Lev VI.
Potomstvo	minimálne jedna dcéra, Konštantín VII.
Odkazy
	Zóé Karbónopsina; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Zóé Karbónopsina (iné prepisy: Zoe, Zoi, Zoé, Karbonopsina; v preklade: Čiernooká Zóé; gr. Ζωή Καρβωνοψίνα; * 9. stor. – † po 920) bola byzantská cisárovná, štvrtá manželka cisára Leva VI., matka byzantského cisára Konštantína VII. a regentka v rokoch 914 – 919.

Zóé sa narodila do vplyvnej konštantínopolskej aristokratickej rodiny, jej príbuzným bol byzantský mních a kronikár Theofanes Homologetes. Po tom, čo cisárovi Levovi VI. zomrela v poradí už tretia manželka Eudokia Bajané (901), sa Zóé stala Levovou milenkou, a v roku 905 cisárovi dokonca porodila mužského potomka.

Aby cisár zabezpečil novonarodenému Konštantínovi legitimitu, chcel sa so Zóé oženiť, avšak narazil na obrovský odpor cirkvi reprezentovanej ambicióznym patriarchom Nikolaom Mystikom. Nikolaos sa najprv postavil proti Levovmu romániku i proti jeho synovi, nakoniec však pre odhalenie patriarchových stykov s povstalcom Andronikom Dukom, a súhlasil s pokrstením a uznaním narodeného syna. Žiadal však, aby cisár Zóé zapudil, pretože v poradí štvrtý sobáš, ktorý cisár hodlal uzavrieť, bol v Byzancii vnímaný ako nekánonický, a v minulosti bol zákonnmi odsúdený samotnými cisármi. Rozhorel sa tak kánonickoprávny spor o tetragamiu. Lev súhlasil s patriarchovými požiadavkami, avšak po tom, čo bol malý Konštantín pokrstený, si Lev Zóé za ženu vzal. Oddal ich palácový klerik Tomáš, ktorý bol neskôr zosadený. Patriarcha Nikolaos požadoval, aby sa pár od seba odlúčil, kým nerozhodne zbor patriarchov na čele s pápežom, na ktorého sa cisár obrátil, avšak Lev odmietol Zóé z paláca vyhnať. Nikolaos sa preto proti cisárovi postavil, a na Vianoce v roku 906 a Zjavenie Pána o pár dní neskôr cisárovi zabránil vstúpiť do Chrámu Božej múdrosti. Do Konštantínopola niekedy v tomto čase prišli legáti pápeža Sergia III., ktorý podľa západnej tradície štvrté manželstvo povolil. Lev posilnený autoritou cirkevných autorít proti Nikolaovi vystúpil, a patriarchu následne pod zámienkou reálnych konšpirácií s povstalcami odvolal a nahradil patriarchom Euthymiom. Euthymios cisára podporil a dokonca neskôr Konštantína VII. korunoval za spolucisára,^[2] hoci spor o tetragamiu ukončený nebol a východný klér i nový patriarcha sa principiálne pridržiaval myšlienky jej odsúdenia, a Levov prípad bral ako výnimku.

V roku 912 Lev VI. zomrel a moci sa ako regent ujal jeho brat Alexander, ktorý Zóé z paláca vyhnal a na patriarchálny stolec opäť dosadil zvrhnutého Nikolaa. Obaja vystupovali i proti tetragamii (a Konštantínovej legitimite) a snažili sa pápežovo rozhodnutie podkopať. Alexander však čoskoro zomrel a moci sa ako regent ujal patriarcha Nikolaos, ktorý Zóé opovrhoval a narozdiel od predchádzajúcej tradície jej nepridelil miesto v regentskej rade. Nikolaova vláda však pre Byzanciu skončila zahanbujúco. V roku 913 sa pred bránami Konštantínopola objavil Simeon, s ktorým patriarcha uzavrel potupný mier. Nikolaova opozícia zosilnela a na cisárovninu stranu sa postavil mimo iné vplyvný rod Fókovcov, či parakoimomenos Konštantín. S ich pomocou Zóé v roku 914 uskutočnila prevrat, a začala vládnuť hlavná regentka na čele regentskej rady. Nikolaos si smel svoj post patriarchu ponechať, no jeho moc bola zásadne obmedzená. Zóéino regentstvo zastihlo Byzanciu v ťažkej situácii. Na Balkáne sa proti ríši znovu postavili Bulhari na čele so Simeonom a nepokoje vypukli aj na Sicílii. Byzancia v tomto čase viedla aj vojny s Arabmi, s ktorými Zóé uzavrela mier. Po byzantských porážkach na bulharskej fronte v roku 917 a 918 Zóéina moc upadla, a jej popularite nepridávalo ani spojenie s Fókovcami, ktorých príslušníka Leva si cisárovná údajne chcela vziať za muža.

V marci roku 919 bola Zóé nakoniec od moci odstavená prevratom Nikolaa Mystika, od ktorého následne moc pod zámienkou ochrany cisára Konštantína VII. prevzal admirál (drungarios) Roman I. Lekapenos, ktorý z prístavu vtrhol do Konštantínopola. Roman Konštantína oženil so svojou dcérou a ako basileiopatór začal vládnuť de facto sám. Zóé bola poslaná do kláštora, kde neskôr aj zomrela.^[1]^[2]^[3]^[4]

Referencie upraviť

↑ ^a ^b ZOE KARBONOPSINA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2228. (po anglicky)
↑ ^a ^b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 159 – 162.
↑ Zoe Karbonopsina. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 518.
↑ GARLAND, Lynda. Byzantine Empresses: Women and Power in Byzantium AD 527-1204. 1. vyd. [s.l.] : Routledge, 2011. 364 s. ISBN 0415619440, 978-0415619448. S. 114 – 119. (po anglicky)

Ďalšia literatúra upraviť

DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009. 246 s. ISBN 978-80-8061-373-0. S.148 – 158

Pozri aj upraviť

Vladárske tituly
Zóé Karbónopsina Macedónska dynastia
Predchodca Eudokia Bajané	Augusta - cisárovná manželka 906 – 912	Nástupca Helena Lekapéna

[:KZD-1] ZOE KARBONOPSINA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2228. (po anglicky)

[:DB-2] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 159 – 162.

[:VV-3] Zoe Karbonopsina. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 518.

[4] GARLAND, Lynda. Byzantine Empresses: Women and Power in Byzantium AD 527-1204. 1. vyd. [s.l.] : Routledge, 2011. 364 s. ISBN 0415619440, 978-0415619448. S. 114 – 119. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]