Zuzana Mináčová, rodená Silbersteinová, neskôr Severová (* 26. september 1931, Bratislava) je slovenská fotografka.[1]

Zuzana Mináčová
slovenská fotografka
Zuzana Mináčová v roku 2017
Zuzana Mináčová v roku 2017
Narodenie24. september 1931 (93 rokov)
Bratislava, ČSR
BydliskoPraha
PríbuzníVladimír Mináč (švagor)
ManželJán Mináč
DetiJán Mináč (* 1953)
Matej Mináč (* 1961)
Odkazy
Webstránkazuzanaminacova.com

Životopis

upraviť

Narodila sa v rodine židovského lekára v Bratislave. Počas vojny sa rodina skrývala. V trinástich rokoch, v roku 1944 bola aj so svojou o tri roky staršou sestrou na základe udania odvlečená, najprv do zberného tábora v Seredi, potom do koncentračného táboraOsvienčime. Následne sa so sestrou dostali do pracovného tábora vo Vrchlabí, kde sa v máji 1945 dočkali oslobodenia a mohli sa vrátiť do Bratislavy. Rodičia, ktorí boli počas vojny ukrytí inde, tiež prežili a otec sa po vojne mohol vrátiť k lekárskej profesii.[1]

Rozhodla sa stať fotografkou a tri roky študovala na strednej škole umeleckého priemyslu. Po získaní výučného listu školu opustila a začala pracovať vo filmových ateliéroch v Bratislave. V roku 1951 sa vydala za Jána Mináča, brata spisovateľa Vladimíra Mináča. V roku 1953 sa im narodil syn Ján, ktorý sa stal profesorom matematiky na univerzite v Kanade, a v roku 1961 syn Matej, ktorý sa stal filmovým režisérom.[1]

V roku 1993 sa Zuzana Mináčová odsťahovala zo Slovenska do Prahy, aby unikla nacionalistickým náladám, ktoré jej pripomínali obdobie Tisa.[1]

Pravidelne fotografuje na karlovarskom filmovom festivale. Vytvorila celý rad fotografických cyklov (Čas, Čekání, Herecké portréty, Hra, Návštěva, Souvislosti, Stromy, Zastavení na cestě).[2] V roku 1996 vytvorila knihu portrétov Rekonstrukce rodinného alba ako spomienku na svojich príbuzných, z ktorých väčšina zahynula za vojny v koncentračných táboroch. Modelom boli príbuzní a priatelia, ktorí podľa jej spomienok stelesnili príbuzných, po ktorých nezostali dochované žiadne fotografie.[1]

Publikácie

upraviť

Ocenenia

upraviť
  • 2022: Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky od prezidentky SR Zuzany Čaputovej[3]
  • 2023: Osobnosť slovenskej fotografie (vyhlasovatelia: Združenie slovenských profesionálnych fotografov, Stredoeurópsky dom fotografie/OZ FOTOFO, VŠVU a Festival OFF)[4][5]

Referencie

upraviť
  1. a b c d e GREŠLOVÁ, Dagmar. Zuzana Mináčová [online]. Centropa, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online. Archivované 2021-08-25 z originálu.
  2. ,,Cesta ke svobodě” – výstava fotografky Zuzany Mináčové [online]. praha5.cz, 2019-09-25, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
  3. TASR. Prezidentka udelila štátne vyznamenania 25 osobnostiam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-05-08. Dostupné online [cit. 2023-12-20].
  4. TASR. V Bratislave sa odovzdávali ocenenia Osobnosť slovenskej fotografie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-19. Dostupné online [cit. 2023-12-20].
  5. BERNÁT, Daniel. Prežila koncentrák, vybabrala s eštebákmi, fotila filmové hviezdy. Mala som kus šťastia, hovorí Zuzana Mináčová. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-12-20. Dostupné online [cit. 2023-12-20]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zuzana Mináčová na českej Wikipédii.