Zynovij Kovalyk
Blahoslavený Zynovij Hryhorovyč Kovalyk (ukr. Зиновій Григорович Ковалик; * 18. august 1903,[1] Ivačiv Horišnij, Halič, Rakúsko-Uhorsko – † 1941, Ľvov) bol katolícky kňaz východného (byzantsko-slovanského) obradu, misionár a redemptorista.[2] Zomrel mučeníckou smrťou.
| Blahoslavený Zynovij Kovalyk | |
| gréckokatolícky kňaz a mučeník | |
| Štát pôsobenia | Ukrajina |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 18. august 1903 Ivačiv Horišnij, Rakúsko-Uhorsko (dnešná Ukrajina) |
| Úmrtie | 1941 Ľvov, Ukrajina |
| Svätenia | |
| Cirkev | Katolícka cirkev |
| Rítus | východný |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa |
| Večné sľuby | 28. august 1926 (23 rokov) |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 27. jún 2001 (97 rokov) Ľvov, (Ukrajina) Ján Pavol II. |
| Sviatok | 27. jún (Gréckokatolícka cirkev), 30. jún (Rímskokatolícka cirkev) (spomienka) |
| V cirkvách | Katolícka cirkev |
| Odkazy | |
 Zynovij Kovalyk | |
Život upraviť
Narodil sa v roku 1903 v obci Ivačiv Horišnij pri Ternopile.[3] Už v detstve bol známy svojou hlbokou vierou a nekompromisnosťou v náboženských otázkach. Dňa 28. augusta 1926[4] zložil prvé sľuby v kongregácii redemptoristov.[1] Študoval v Belgicku[5], kde bol tiež 9. augusta 1932 vysvätený za gréckokatolíckeho kňaza.[2] Mottom jeho kňazského pôsobenia bola modlitba, ktorú dal vytlačiť na svoje primičné obrázky: „Ježišu, prijmi ma spolu s obeťou tvojho Tela a Krvi. Prijmi túto moju obeť za tvoju svätú cirkev, za kongregáciu, za vlasť... Mária, moja drahá Matka, chráň moje kňazstvo...“[1]
Pôsobil ako misionár vo Volyni[3] a neskôr v Stanislavove.[1] Bol veľkým šíriteľom úcty k Panne Márii. Zároveň verejne odsudzoval vzostupujúci ateizmus.[1] Medzi veriacimi bol známy ako dobrý spovedník.[1]
S príchodom boľševikov sa stiahol do Ľvova.[2] Tam nadviazal kontakty s metropolitou Šeptickým. Z toho získali úrady dojem, že je metropolitovou pravou rukou a snažili sa nájsť zámienku, aby ho mohli uväzniť. Kovalyk sa ale nebál. To dokazuje jeden z jeho výrokov: „Keď to bude Božia vôľa, s radosťou prijmem aj smrť, ale ako kazateľ nebudem robiť kompromisy a kriviť tak cestu pravdy.“
Mučenie a smrť upraviť
Počas slúženia bohoslužby 20. decembra 1940[2], keď Zynovij Kovalyk kázal počas bohoslužby na sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie Bohorodičky[3], bol zadržaný KGB[4] a následne v noci z 20. na 21. decembra 1940 bol odvlečený z kláštora Redemptoristov vo Ľvove. Oficiálnym dôvodom boli nezrovnalosti v pase, ale v skutočnosti išlo o potrebu eliminovať režimu nevyhovujúcu osobu.[1] Štyri mesiace o ňom spolubratia nemali žiadne správy.[2]
Vo väzení rozvinul tajnú pastoráciu spoluväzňov a tajne slúžil bohoslužby. Podmienky vo väzení boli neľudské. V cele s veľkosťou 3x4 metre bolo cez 30 väzňov, cez noc museli spať na podlahe, pretože v cele nič nebolo.[2] Zynovij Kovalyk sa o všetko delil so spoluväzňami. Snažil sa im pozdvihnúť náladu, rozprával im aj veselé historky zo života misionárov. Počas vyšetrovania absolvoval 28 veľmi brutálnych výsluchov.[1]
Keď počas druhej svetovej vojny v júni 1941 bol Ľvov počas postupu nemeckých vojsk veľmi silno bombardovaný, boľševici sa rozhodli opustiť mesto.[1] Počas tohto obdobia zahynulo asi 70 000 väzňov.[2] Väzniteľom boli zajatci na obtiaž, preto ich strieľali. Medzi 27. a 29. júnom zomrel vo väzení Bryhitky aj otec Zynovij.[4] Podľa svedectva spoluväzňov ho mučitelia ukrižovali na stenu väznice za jeho horlivé kázne o ukrižovanom Ježišovi Kristovi.[2] Navyše mu vraj mali rozrezať brucho a vložiť do neho mŕtvolu dieťaťa.[4]
Uctievanie upraviť
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil otca Zynovija za blahoslaveného v roku 27. júna 2001 počas pastoračnej návštevy Ľvova.[6] Spolu s ním sa uskutočnila beatifikácia ďalších 26 mučeníkov – gréckokatolíkov.[7]
Rímske martyrológium si ho pripomína ako spomienku 30. júna.[8] Gréckokatolícka cirkev si na neho spomína 27. júna.[chýba zdroj]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h i CSSR [online]. web.archive.org, 2007-09-27, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h Blahoslavení ukrajinskí mučeníci [online]. [Cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c Zynovij Kovalyk Prêtre [online]. nova.evangelisation.free.fr, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ a b c d Mykola Carneckyj (1884-1959) [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Beatificazioni Ucraina - 26, 27 giugno 2001 [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Pápeža čakal v Ľvove nadšený dav [online]. www.sme.sk, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Beatificazioni Ucraina - 26, 27 giugno 2001 [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zynovij Kovalyk
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zynovij Kovalyk na českej Wikipédii.