Kapusta
rozlišovacia stránka
Kapusta môže byť:
- rod rastlín (lat. Brassica)[1], pozri kapusta (rod)
- kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata)[2][3]
- zastarano: kapusta obyčajná (Brassica oleracea)[4][5][6] [pozn 1]
- nesprávne (bohemizmus): kel[12]
- jedlo z kapusty obyčajnej hlávkovej[2], pozri pod kapusta obyčajná hlávková
- súčasť ľudových názvov nasledujúcich rastlín[8]:
- žabia kapusta (=ohnica obyčajná, Raphanus raphanistrum)
- zajačia kapusta (=kyslička obyčajná, Oxalis acetosella)
- historicky u J. Babilona (1870) aj[13] :
- kapustnica (ako polievka), srvátky z kapusty, pozri kapustnica
- prívarok (zo sladkej čerstvej hlávkovej kapusty alebo zo sudovej kyslej kapusty), pozri pod prívarok
- voňavé bylinky (sušené alebo čerstvé — ako korenie)
- súčasť ľudových názvov nasledujúcich rastlín/korení: voňavá kapusta (=trebuľka voňavá), železná kapusta (=železník), španielska kapusta (= dúška tymiánová[14] )
- priezvisko, pozri Kapusta (priezvisko), napr.:
- Dušan Kapusta – slovenský hokejový tréner
- Marián Kapusta (*1956) – slovenský a česko-slovenský politik, poslanec FZ za KDH a SKDH po roku 1989
- Pavel Kapusta (*1962) – slovenský novinár
- Tomáš Kapusta (viacero osôb)
Poznámky upraviť
- ↑ Súčasné slovníky Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník slovenských nárečí aj Slovník cudzích slov akademický síce takisto uvádzajú, že slovo kapusta je ekvivalent kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), lenže podľa nimi uvádzanej charakteristiky tejto rastliny (listy vraj tvoria pevnú hlavu a pod.) v skutočnosti nejde o kapustu obyčajnú v dnešnom bežnom ponínamí (ktorá zahŕňa aj rastliny bez hlávky a napr. karfiol a brokolicu), ale len o kapustu obyčajnú hlávkovú.[7][8][9] Výraz kapusta obyčajná sa však na druhej strane ojedinele používa ako synonymum výrazu kapusta obyčajná hlávková[10][11].
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 688 (a nasl.).
- ↑ a b kapusta. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka H – L. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
- ↑ MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. ISSN 1338-4279.
- ↑ KARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17
- ↑ BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” dostupné online („kapusta (hlávková, zelená)“)
- ↑ Brassica. In: RIEGER, F. L., ed. a MALÝ, J., ed. Slovník naučný. díl 1. A-Bžeduchové. Praha: Kober & Markgraf, 1860. s. 872
- ↑ kapusta. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 241.
- ↑ a b kapusta. In: Slovník slovenských nárečí 1 A - K. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 749.
- ↑ kapusta. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- ↑ Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb 14 dostupné online S. 14
- ↑ Školský lexikón. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144
- ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 164.
- ↑ BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). a) Kapitola “Slovníček” dostupné online, b) [1]
- ↑ Etymologisches Woerterbuch der in Oberdeutschland, vorzüglich aber in Oesterreich ueblichen Mundart. Von Matthias Hoefer, juris utriusque licentiat, Mitglied des Benedictiner Stiftes Kremsmünster, der Zeit Pfarrer zu Kematen. Erster [-dritter] Theil. [s.l.] : [s.n.], 1815. 362 s. S. 184.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.