Britský mandát v Palestíne: Rozdiel medzi revíziami
základ |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 18:26, 25. september 2010
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Britský mandát v Palestíne tiež známy ako Palestínsky mandát a Britský mandát Palestína, je oficiálne poverenie Spoločenstva národov pre Veľkú Britániu na správu územia v Palestíne na Parížskej mierovej konferencii 3. februára 1919, ktoré vstúpilo v platnosť 26. septembra 1923.
| Britský mandát v Palestíne | |||||
| |||||
| Štátna hymna: | |||||
 | |||||
| Hlavné mesto | Jeruzalem °′ .š. °′ .d. | ||||
| Najväčšie mesto | Jeruzalem | ||||
| Úradné jazyky | anglický, arabský, hebrejský
| ||||
| Štátne zriadenie Vysoký komisár |
mandátna správa Sir Herbert Louis Samuel (1920–1925), Sir Alan G. Cunningham (1945–1948) | ||||
| Vznik | 26. septembra 1923 | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
km² km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • hustota () |
/km² | ||||
| Mena | Palestínska Libra () | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC) (UTC) | ||||
| Internetová doména | |||||
| Smerové telefónne číslo | + | ||||
.svg)
Súradnice: 31°47′00″S 35°13′00″V / 31,783333333333°S 35,216666666667°V
Povojnová situácia v Palestíne
Počas Prvej svetovej vojny bolo územie blízkeho východu ako aj územie Palestíny pod správou Osmanskej rýše, ktorá stála vo vojne na strane Centrálnych mocností, čo ohrozovalo pre Rusko strategické kaukazské teritóriá a Britskú komunikačnú spojnicu cez Suezský kanál. Dohoda preto využila vo vojne na blízkom východe aj Arabských a Židovských obyvateľov[1][2], pomocou ktorých neskôr získala na území Palestíny, Mezopotámie a arabských krajín prevahu. V Arábii známy britský vojak a archeológ T.E.Lawrence pomohol vzbudiť v júni 1916 protitureckú vzburu pod vedením šarifa Ibn Husaina. V decembri 1917 vstúpili Britské sily pod vedením generála Allenbyho do Jeruzalema, čím skončila štyristo rokov trvajúca osmanská vláda. Ako odmena za pomoc proti Turkom bola Arabom v McMahonovych listoch prisľúbená nezávislosť a samostatné územie. Hoci listy vyslovene nespomínali Palestínu, Arabi mali dôvody sa domnievať, že Palestína bude toho súčasťou. Ďalšou dohodou, na ktorej sa Francúzsko a Británia tajne dohodli o povojnovom rozdelení vplyvu na bývalom území Osmanskej rýše v Palestíne, bola Sykes-Picotova dohoda z 14. - 16. mája 1916. Mali tak vzniknúť medzinárodné enklávy, kde by časť Palestíny bola pod britskou správou, časť pod správou Dohody, Sýria a Libanon by pripadol pod správu Francúzska. Ďalším záväzkom Británie bola Balfourova deklarácia, ktorou 2. novembra 1917 britský minister zahraničných vecí Lord Arthur James Balfour prisľúbil zriadenie národnej domoviny pre židovský ľud na území Palestíny. Zástupcovia sionistického hnutia toto považovali za prvý krok na vytvorenie židovského štátu v Palestíne.[3].
Mandát Spoločenstva národov
Rozhodnutie prideliť územia porazenej Osmanskej rýše do poručníctva víťazných mocností, teda pod mandátnu administratívu, bolo učinené na povojnovej konferencii v San Rému (Taliansko) 19. až 26. apríla 1920, ktorá potvrdila mandát rozdelenia Londýnskej konferencie (Február 1920) na delenie Osmanskej rýše, anglo-francúzsku Sykes Picotovu dohodu (16. 5. 1916) a Balfourovu deklaráciu (2. 11. 1917)[4]. Rozhodnutie z konferencie v San Rému bolo nakoniec prenesené do Mierovej dohody zo Sévres podpísanej 10. augusta 1920 medzi víťaznými mocnosťami Dohody a Osmanskou rýšou, čo bolo jedným z výsledkov Parížskej mierovej konferencie trvajúcej od 18. 1. 1919 až do 21. 1. 1920[5]. Británia získala pod svoj vplyv Kurdistan, ovládala Bospor, Dardanely a hlavné mesto Istanbul. Územie Palestíny a Iraku malo pripadnúť tiež Británii, Libanon a Sýria zas Francúzsku. Pobrežný pás Arabského poloostrova pri Červenom mori, Kráľovstvo Hidžázu, malo získať nezávislosť. Ďalšie časti Osmanskej rýše pripadli tiež Taliansku, Grécku a Arménii.[6] Rezolúcia bola založená na zásadách obsiahnutých v článku 22. návrhu dohody Spoločenstva národov a rezolúcie zo San Réma podpísanej vedúcimi predstaviteľmi Dohody a spojených síl po Prvej svetovej vojne. Uznesenie bolo s konečnou platnosťou formálne potvrdené aj na zasadnutí Spoločenstva národov 24. júla 1922[7] a konečne Tureckom akceptované podpísaním podmienok Lausanskej dohody (1923). Medzi hlavné ciele britského mandátu patrila pomoc pri aplikovaní Balfourovej deklarácie, ktorá mala zaručiť zriadenie národnej domoviny pre židovský národ: Článok 2. Mandátna mocnosť bude zodpovedná za postavenie krajiny do takých politických, administratívnych a ekonomických podmienok, ktoré zaistia založenie židovskej národnej domoviny, ako je uvedené v preambule, a rozvoj autonómnych inštitúcií, a tiež zabezpečí občianske a náboženské práva všetkých obyvateľov Palestíny bez ohľadu na rasu a náboženstvo.[8]
Život pod britskou mandátnou správou
Vojenská správa
| Meno | Obdobie |
|---|---|
| Sir Edmund Allenby | december 1917 – jún 1918 |
| Sir Arthur Wigram Money | jún 1918 – jún 1919 |
| Sir Louis Jean Bols | jún 1919 – júl 1920 |
Vysokí komisári
| Meno | Obdobie |
|---|---|
| Sir Herbert Louis Samuel | júl 1920 – august 1925 |
| Sir Gilbert Falkingham Clayton | máj – december 1925 (zastupujúci) |
| Herbert Onslow Plumer | august 1925 – august 1928 |
| Sir Harry Charles Luke | august – december 1928 (zastupujúci) |
| Sir John Chancellor | december 1928 – december 1931 |
| Sir Mark Aitchison Young | 1931 – 1932 (zastupujúci) |
| Sir Arthur Grenfell Wauchope | 1932 – september 1937 |
| William Denis Battershill | september 1937 – marec 1938 (zastupujúci) |
| Sir Harold MacMichael | marec 1938 – september 1944 |
| John Vereker, šiesty vikomt Gort | september 1944 – november 1945 |
| Sir Alan G. Cunningham | november 1945 – máj 1948 |
Referencie
- ↑ Židovská légia - židovská, sionistická armádna jednotka zložená z dobrovoľníkov, ktorá bojovala po boku britskej armády proti Osmanskej rýši.
- ↑ NILI - židovská tajná špionážna sieť, ktorá zabezpečovala spravodajské informácie pre Britov
- ↑ SHEMESH, Jana. List, ktorý vyznel šalamúnsky [online]. Bratislava: denník SME, Ľudia a udalosti, 2. 11. 2007, [cit. 2010-09-25]. Dostupné online.
- ↑ The San Remo Resolution [online]. Office for Israeli Constitutional Law, 25. Apríl 1920). Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Zionist Organization Statement on Palestine [online]. Jewish Virtual Library, February 3, 1919, [cit. 2010-09-25]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ The Treaty of Sèvres, 1920 [online]. Harold B. Library, Brigham Young University, Thursday, September 05, 1996, rev. 2006-08-01, [cit. 2010-09-25]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ THE COUNCIL OF THE LEAGUE OF NATIONS. The Mandate for Palestine [online]. Office for Israeli Constitutional Law, 24.júla 1922), [cit. 2010-09-25]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Britský mandát nad Palestinou - závazek vůči židovskému státu [online]. izrael.cz, 07.12.2007, [cit. 2010-09-25]. Dostupné online. (česky)