Maniok jedlý: Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „{{Infobox rastliny| Názov=maniok jedlý| Obrázok=Manihot esculenta - Köhler–s Medizinal-Pflanzen-090.jpg| Obrázok1=Manihot esculenta - cross section 2.jpg| Titulok=| Ríša po slovensky= rastliny|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= zelené|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= cievnaté|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva p…“ Značka: odkazy na rozcestníky |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 19:03, 15. január 2022
Maniok jedlý (iné názvy: kasava, tapioka[1] lat. Manihot esculenta) je tropický ker z čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae).
| Maniok jedlý | |
 | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Manihot esculenta L., 1753 | |
| Synonymá | |
| kasava, tapioka | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pôvodom je z Južnej Ameriky a vo veľkom sa pestuje v Afrike a Ázii. Začala sa domestikovať už pred 10 tisíc rokmi.[2] Je to trváci drevnatý krík. Rastie do výšky 1 až 3 metrov. Má tmavozelené dlhé dlaňovité listy. Veľké hľuzy slúžia ako zásobníky škrobov.[3] Kvety sú malé umiestnené v metline, zvonkovité, žltej až ružovej farby.[2]
Existuje veľké množstvo variet od sladkých až po veľmi horké. Nie je náročný na pestovanie, toleruje sucho aj nekvalitnú pôdu. Vzhľadom na produkciu sacharidov ide o veľmi výnosnú plodinu. Vyrába sa z nej aj alkoholický nápoj čiča[3], múka a biopalivo.[2]
Býva základným jedlom chudobného obyvateľstva. Pestuje sa hlavne pre svoje veľké mäsité pretiahnuté hľuzy. Jedlé sú aj listy. Zo škrobu sa vyrába glukóza. Hľuzy aj listy sú v surovom stave jedovaté, obsahujú kyanoglukozidy. Drvením, varením alebo sušením na slnku sa obsah kyanidu vytratí.[4] Listy sa používajú v ľudovom liečiteľstve pri liečení ekzémov, bolesti hlavy, hnačky, dyzentérie alebo cukrovky.[5] Hľuzy sú dobrým zdrojom betakaroténu[4], vápnika, fosforu a vitamínu C majú nízky obsah bielkovín a tuku a vysoký obsah sacharidov (30 %). Listy majú, na rozdiel od hľúz, vyšší podiel bielkovín (20 %).[3]
Referencie
- ↑ Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N z r. 2006, 2011, 2015.
- ↑ a b c BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). [s.l.] : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 265.
- ↑ a b c KATZ, Solomon H.; WEAVER, William Woys. Encyclopedia of Food and Culture. [s.l.] : Charles Scribner's Sons, 2003. 614 s. ISBN 978-0-684-80566-5. S. 328 – 329.
- ↑ a b C.P. Khare. Indian Medicinal Plants (An Illustrated Dictionary). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2008. 900 s. ISBN 978-0-387-70637-5. S. 397.
- ↑ QUATTROCCHI, Umberto. CRC World Dictionary of Medicinal and Poisonous Plants (Common Names, Scientific Names, Eponyms, Synonyms, and Etymology (5 Volume Set)). [s.l.] : CRC Press, 2012. 3960 s. ISBN 978-1-4200-8044-5. S. 2411. (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maniok jedlý
