Štefan Boleslav Roman
Štefan Boleslav Roman (* 17. apríl 1921, Veľký Ruskov – † 23. marec 1988, Toronto, Kanada), bol kanadský priemyselník slovenského pôvodu, v rokoch 1971 – 1988 prvý predseda a zakladateľ Svetového kongresu Slovákov.
| Štefan Boleslav Roman | |
,_Matica_slovensk%C3%A1,_2023.jpg) Kniha Život a dielo Štefana Boleslava Romana (zostavila Zuzana Pavelcová), Matica slovenská, 2023 | |
| Narodenie | 17. apríl 1921 Veľký Ruskov, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. marec 1988 (66 rokov) Toronto, Kanada |
Do Kanady emigroval v roku 1937. Vo vojne už bojoval ako kanadský vojak. V roku 1945 začal organizovať banskú spoločnosť. Začiatkom päťdesiatych rokov založil spoločnosť Denison Mines Limited, ktorá sa časom stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete.
Rímsky pápež Pavol VI. ho menoval za laického delegáta na Druhom vatikánskom koncile.
Š. B. Roman bol hrdým a uvedomelým gréckokatolíkom. Aj vďaka jeho úsiliu vznikla v roku 1980 Eparchia svätých Cyrila a Metoda pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Z väčšej časti financoval aj výstavbu jej katedrály - Katedrály Premenenia Pána v Markhame, ktorá bola postavená podľa vzoru cerkvi v jeho rodnej dedine Veľký Ruskov.
Celý život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť. Dostal viacero vyznamenaní:
- Pápežské vyznamenanie: Rad veliteľa rytierov svätého Gregora Veľkého.
- Kanada: Vyznamenanie kanadskej vlády - Rad Kanady. Čestný doktorát troch kanadských univerzít.
- Nemecko: Cena Karola IV.
- Slovensko: Slovenské vyznamenania dostal Š. B. Roman až posmrtne. V roku 1990 mu predsedníctvo SNR udelilo Národnú cenu SR in memoriam. V roku 1995 prezident SR, Michal Kováč, udelil Š. B. Romanovi najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.
V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica a takisto v martinskom Záturčí je po ňom pomenovaná ulica. V Trebišove je po ňom pomenované námestie.
Storočnica a poctaUpraviť
- Matica slovenská odhalila Štefanovi Boleslavovi Romanovi pri príležitosti je storočnice bustu v Aleji národných dejateľov v Martine[1] a bol tiež vytvorený dokumentárny film Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu.[2]
- 26. októbra 2022 usporiadala Matica slovenská vedecký seminár o Štefanovi Boleslavovi Romanovi v Martine
- Matica slovenská (Krajanské múzeum Matice slovenskej) v spolupráci s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s MO MS Prievidza vydalo z tejto konferencie zborník s názvom Život a dielo Štefana Boleslava Romana.
- Slovenská pošta pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Romana vydala poštovú známku s jeho podobizňou[3]
Literatúra a zdrojeUpraviť
- Slovenskí rodáci svetu, Ctibor Greguš, Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 1999, ISBN 80-7162-292-3
- František Dancák: ROMAN, Štefan Boleslav na zoe.sk
- Daniel Fekete: Rodáci: Š. B. Roman
ReferencieUpraviť
- ↑ MATUŠKOVÁ, Veronika. Prvú bustu Štefana Boleslava Romana na Slovensku odhalili v matičnej Aleji dejateľov [online]. 2021-10-04, [cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu Slovákov [online]. [Cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Slovesnká pošta, a.s.. POFIS - Katalóg - Produkty - 100. výročie narodenia Štefana Romana [online]. pofis.sk, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |