Záturčie

	Záturčie
	mestská časť Martin
	Révaiovský kaštieľ
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Región	Turiec
Prvá pís. zmienka	1245
	Interaktívna mapa mestskej časti
	Wikimedia Commons: Záturčie
	Geografický portál; Slovenský portál

Záturčie je mestská časť mesta Martin.

Dejiny upraviť

Obec patrila medzi najstaršie osady dolného Turca. Záturčie je jednou zo starobylých turčianskych obcí, v ktorých boli mýtnice, prepriahacie stanice a prícestné hostince. Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1245, keď sa pri darovaní Hostie (Vendégh) spomínajú dedičné zeme na ľavom brehu rieky Turiec. V roku 1255 panovník Belo IV. usporiadal majetkovoprávne pomery v Turci. Jobagión Uzda a jeho štyria synovia prišli k panovníkovi so žiadosťou, aby im daroval zem "na ktorej odpradávna sedia". Panovník ich za neznámu sumu peňazí a účasť na rybačkách a poľovačkách obdaroval dedičným právom. Išlo o územie Záturčia s výmerou pod 416 ha.

V súčasnosti sa v Záturčí nachádza panelové sídlisko.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne neskorobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1793. Nachádza sa na okraji historickej zástavby Záturčia. Pôvodný kostol nemal vežu a centrálny priestor bol prekrytý dreveným stropom. V roku 1923 bola pristavaná predsieň kostola. Ku kompletnej prestavba kostola došlo v roku 1940 v dobovom modernistickom štýle. Bola realizovaná nová empora, železobetónový strop a pristavaná veža. Sakristia si zachovala naskorobarokovú klenbu. Oltár z roku 1793 v štýle luiséz, je panelového typu s nadstavcom a centrálnym obrazom Krista ako Dobrého pastiera. Z tohto obdobia pochádza aj krstiteľnica, subtílny polychrómovaný objekt so zlátením. Hodnotný je dochovaný renesančný zvon z roku 1662, zdobený na plášti reliéfmi s motívmi stromov, pamiatka na reformačné obdobie.^[1]

Evanjelický kostol

Révaiovský kaštieľ, vznikol adaptáciou staršieho neskororenesančného evanjelického kostola z roku 1640. Tento kostol bol evanjelikom odobraný v období protireformácie (kedy bol miestny cirkevný zbor pričlenený k artikulárnemu kostolu v Necpaloch). Opustený kostol odkúpil Štefan Záturecký a prebudoval ho na obytné sídlo. Koncom 19. storočia bola pôvodná stavba odkúpená Františkom IX. Révaiom a romanticky prestavaná do súčasnej podoby budapeštianskym architektom Henrikom Schmalom.^[2] Stavbe dominuje šesťboká veža s nárožným kvádrovaním, ukončená ostrou ihlancovou helmicou. Od roku 2002 slúži ako reštaurácia.

Dávidovská kúria (Riečiny číslo 20), renesančná jednopodlažná trojtraktová bloková stavba z prvej polovice 17. storočia. Upravená bola v 19. storočí.^[3] Stavba má hladkú fasádu s výrazným oporným pilierom na nároží pri vstupe. Pôvodne mala manzardovú strechu pokrytú šindľom, dnes má valbovú strechu so škridľou.
Pomník s bustou Jánan Kalinčiaka, bronzová busta spisovateľa od Fraňa Štefunka z roku 1932. Podstavec je z umelého kameňa, sokeľ pod bustou je z leštenej žuly. Nachádza sa vo farskej záhrade.^[4]

Révaiovský kaštieľ
Busta Jánana Kalinčiaka

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

Ján Kalinčiak (* 1822 – † 1871), spisovateľ a literárny kritik a pedagóg
Oľga Borodáčová (* 1899 – † 1986), herečka

Referencie upraviť

↑ ILONA CÓNOVÁ, EVA PETRÁŠKOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Evanjelický a. v. kostol, s. 242 – 244.
↑ MICHAELA KALINOVÁ, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Kaštieľ s areálom, s. 244 – 247.
↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑ ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Pomník s bustou Jána Kalinčiaka, s. 248.