Švédske šance pri Ludéřove
Švédske šance pri Ludéřove sú prvé zistené keltské Viereckschanze na Morave.
Opis
upraviťŠvédske šance pri Ludéřove je štvorcové opevnenie na zalesnenom miernom severovýchodnom svahu západne od obce orientované svojimi stranami zhruba v smere svetových strán. Valy uzavierajú plochu o rozlohe 12 560 m², jednotlivé strany opevnenia majú rozmery 115, 5 x 109 x 116 x 108 m, pred valom prebieha po celom jeho obvode priekopa. Výška valu oproti vnútornej ploche lokality je 1-2 m, prevýšenie koruny valu nad dnom priekopy sa pohybuje medzi 3 až 4 m. Nárožia opevnenia sú vyvýšené, najzreteľnejšie juhozápadné. Takmer uprostred východnej strany opevnenia sa vo vale nachádza vchod o šírke 8 m, pred ktorým priekopa nie je prerušená. Na vnútornej strane severného opevnenia, uprostred jeho dĺžky je zrejmé zahĺbenie s rozmermi 4 x 4,5 ma hĺbke asi 1 m.
Datovania a interpretácia
upraviťLokalita je dávaná do súvislosti s obliehaním Olomouca pruskými vojskami roku 1748, vyobrazená je však už na mape náměšťského panstva z roku 1746, kde je označená ako šanca, ktorú nechal vybudovať Žižka, teda na začiatku 15. storočia; vzhľadom na tomu, že pri spôsobe vedenia boja pri husitských vojnách podobné objekty neboli ani využívané, ani budované, možno sa dôvodne domnievať, že pôvod ludéřovskej šance je starší. Z priestoru opevnenia síce dosiaľ chýbajú overené archeologické nálezy, asi 50 m na východ je však zistené laténske sídlisko, objekt sám potom nesie všetky charakteristické znaky neskoro laténskych tzv. Viereckschanzí – v tom prípade ide o prvý a jediný objekt tohto druhu na Morave a najvýchodnejší v Európe.
Tieto štvoruholníkové valy – viereckschanze sú datované do 2. – 1. storočia pr. Kr. a dlho panoval názor, že sú to svätyne s obetnými šachtami a chrámami. V súčasnej dobe však prevažuje mienka, že ide o opevnené obytné dvorce, napriek tomu však je možné sotva považovať ich za bežné sídla. Skôr môžeme predpokladať, že ich obývali jedinci alebo skupiny výnimočného postavenia – mohli to byť veľmoži alebo druidi, patriaci ku keltskej elite; tomu by konečne zodpovedali aj niektoré nálezy, ktorým môžeme priznať kultový charakter (napr. kamenná hlava Heroa zo Mšeckých Žehrovíc, drevené plastiky jeleňov z Felbach-Schmiedenu v Bádensku-Würtembersku apod.). Interpretácia týchto objektov je však stále neistá.
Literatúra
upraviť- Jana Čižmářová, Encyklopédia Keltov na Morave a v Sliezsku, Praha 2004, ISBN 80-7277-249-X, str. 225 – 226.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludéřov (viereckschanze) na českej Wikipédii.