Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš

jednokoľajná železničná trať na Slovensku

Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 161) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Lučenec a Veľký Krtíš cez územie Maďarska. To znamená, že patrí medzi trate na ktorých sa uskutočňuje peážna doprava.

Lučenec – Veľký Krtíš
Vlak pre turistov na stanici Malé Straciny (2015).
Vlak pre turistov na stanici Malé Straciny (2015).
Základné informácie
Číslo trate161
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka41 km
Parametre trate
Rozchod1 435 mm
Počet koľají1
Napájacia sústavaneelektrifikovaná
Max. sklon15 ‰
Max. rýchlosť60

Spoločná maďarsko-slovenská história v Rakúsko-Uhorsku sa okrem iných oblastí výraznou mierou podpísala aj na doprave. Železnice smerovali do centra, ktorým bola Budapešť a prepojovacích tratí v smere západ-východ bolo málo. Aj Lučenec bol napojený železnicou z Maďarska a až následne sa budovali úseky na území Slovenska. Prvým bolo spojenie cez Fiľakovo, sprevádzkované už 4. mája 1871. Pokračovanie dôležitej trate zo Salgótarjánu po Zvolen bolo dokončené 18. júna 1871. Z mesta Balážske Ďarmoty bola vybudovaná trať popri Ipli, ktorá sa napojila v Lučenci 15. septembra 1896.

Dejiny úseku do Veľkého Krtíša sa začali písať v roku 1946, kedy sa začalo pripravovať železničné spojenie so sieťou ČSD. Vypracované boli návrhy trasovania z Lučenca cez Modrý Kameň do Hontianskych Nemiec s odbočkou Modrý Kameň – Pliešovce a druhý variant povodím Ipľa: LučenecBušinceSlovenské ĎarmotyŠahy. Táto trať by prepojila úsek z Čaty s traťou na Košice, čím by sa vytvorilo spojenie južného a východného Slovenska.

Rozvoj ťažby uhlia v regióne si vyžadoval dopravné spojenie, ktorým by sa dopravovalo uhlie do Bučiny Zvolen a elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Preto bol po zamietnutí predošlých návrhov predložený variant, ktorý sa napájal na maďarskú trať a cez Kalondu viedol do Lučenca. Dohoda s Maďarskom v roku 1950 o rekonštrukcii a spoločnom využívaní trate dala zelenú výstavbe a už 12. septembra 1951 bol sprevádzkovaný úsek po Malé Straciny. Trať tak viedla z Lučenca cez Kalondu na územie Maďarska, odkiaľ sa vracala na naše územie pri Bušinciach a pokračovala do Malých Stracín.

V roku 1968 sa oživila myšlienka prepojenia Veľkého Krtíša na Lučenec a Šahy, no výsledkom snáh bolo len predĺženie trate do okresného mesta. K otvoreniu úseku došlo až 28. februára 1978.

Z dôvodu nevyťaženosti bola osobná doprava v úseku BušinceVeľký Krtíš zastavená od 31. mája 1992 a v úseku LučenecKalonda od 2. februára 2003.

Sprevádzkovanie úsekov

Stanice na trati

upraviť

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť



Súradnice: 48°15′26″S 19°39′28″V / 48,257144°S 19,65777°V / 48.257144; 19.65777