Abraham Ortelius
Abraham Ortelius (iné mená: Abraham Ortels, Abraham Orthellius, Abraham Wortels; * 14. apríl 1527, Antverpy, Habsburské Nizozemsko (dnes Belgicko) – † 28. jún 1598, Antverpy) bol antverpský kartograf, geograf a archeológ.[1] V roku 1570 vydal súbor máp pod názvom Theatrum Orbis Terrarum (Divadlo sveta), čo sa považuje za prvý moderný atlas.[2][3]
Abraham Ortelius | |
antverpský kartograf | |
Portrét Abrahama Ortelia od Petra Paula Rubensa, 1633 | |
Iné mená | Abraham Ortels, Abraham Orthellius, Abraham Wortels, Abraham Örtel, Abraham Ortell, Abraham Hortels |
---|---|
Narodenie | 14. apríl 1527 Antverpy, Habsburské Nizozemsko (dnes Belgicko) |
Úmrtie | 28. jún 1598 (71 rokov) Antverpy, Španielske Nizozemsko (dnes Belgicko) |
Známy vďaka | Theatrum Orbis Terrarum |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Abraham Ortelius |
Životopis
upraviťNarodil sa v rodine nemeckého pôvodu v Antverpách, ktoré v tom čase patrili Habsburskému Nizozemsku. Po ukončení štúdia začal v roku 1547 pracovať v antverpskom Cechu svätého Lukáša. V roku 1554 prevzal vedenie antikvariátu zameraného najmä na predaj máp. Pri tejto činnosti sa zoznámil s kartografom Gerhardom Mercatorom, ktorý ho inšpiroval k tvorbe a rytectvu máp.
Z predavača a neskôr rytca máp sa po štúdiu geografie časom stal vynikajúci kartograf, ktorý sa spolu s Mercatorom považuje za priekopníka holandskej kartografie a jedného z najvýznamnejších európskych kartografov 16. storočia.
Od roku 1575 pôsobil ako dvorný geograf u španielskeho kráľa Filipa II.[4] V tomto období Ortelius vydal viacero významných kartografických diel. Ku koncu života sa s Janom Moretom a Markusom Welserom podieľal na vydaní kópie známej mapy Tabula Peutingeriana.[5]
Theatrum Orbis Terrarum
upraviťPrvé vydanie jeho hlavného diela Theatrum Orbis Terrarum vyšlo 20. mája 1570 v antverpskej kartografickej dielni Coppens de Diest s medirytmi máp od Fransa Hogenberga. Bol to prvý súbor máp, ktorý mal charakter neskôr veľmi rozšírených atlasov. Obsahoval 53 máp, z ktorých väčšina bola prevzatá od iných autorov. Dielo bolo krásne ilustrované a farebné,[6] na niektorých listoch sa použila dokonca aj zlatá farba.[7] Ešte v tom istom roku bolo publikované druhé nezmenené vydanie, v ďalších rokoch vyšli latinské, holandské, francúzske a nemecké vydania. Počet máp v diele sa postupne zvyšoval a niektoré zastarané sa nahrádzali novšími. Už roku 1573 k nemu Ortelius vydal dodatok pod názvom Additamentum theatri orbis terrarum, obsahujúci 17 máp. Do vydania z roku 1579 zaradil prvýkrát aj tri historické mapy. Latinské vydanie z roku 1595 už obsahovalo 119 máp, v ďalších vydaniach, ktoré vychádzali až do konca 17. storočia, sa ich počet zvýšil na 200.
Mapy Slovenska a Česka
upraviťV tomto diele sa nachádzalo aj niekoľko máp z územia dnešného Slovenska a Česka.[6] Územie Slovenska bolo zobrazené na mape Uhorska, ktorú Ortelius prevzal do svojej zbierky z predlohy zhotovenej roku 1571 trnavským rodákom Jánom Sambucom na základe úprav Laziovej mapy.[8][9] Slovenské lokality sú často znázornené skreslene, údaje o šírkach miest sú vcelku správne.[10] Vo vydaní z roku 1570 uverejnil kópiu mapy Čiech od Johanna Crigingera, vydanú v Prahe roku 1568, ku ktorej pripojil hospodársko-geografické poznámky. Moravu zobrazil vo vydaní z roku 1572 podľa mapy od Pavla Fabricia z roku 1569.
Význam
upraviťVýznam diela Theatrum Orbis Terrarum pre kartografiu a geografiu okrem toho, že ide o prvý moderný atlas, spočíva v tom, že toto dielo pomohlo zachovať kópie viacerých máp. O ich existencii by sa inak nevedelo, pretože originály sa nezachovali. Dôležitou súčasťou diela je aj zoznam autorov, ktorých mapy Ortelius kopíroval alebo upravil. V prvom vydaní obsahoval zoznam 87 mien, roku 1587 už 137. Bez tohto katalógu by sa nebola dosiahla súčasná úroveň poznania dejín kartografie. Veľký význam majú aj sprievodné texty k jednotlivým mapám, opisujúce zobrazené územia a približujúce ich históriu.
Dielo
upraviťReferencie
upraviť- ↑ VÁROSS, Marian; BUREŠ, Jaroslav; WAGNER, Vladimír. Zo starších výtvarných dejín Slovenska: súbor štúdií. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. Dostupné online. S. 306.
- ↑ PRIKRYL, Ľubomír Viliam. Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. Bratislava : VEDA, 1977. Dostupné online. S. 47.
- ↑ PRAVDA, Ján. Stručný lexikón kartografie. Bratislava : VEDA, 2003. Dostupné online. ISBN 80-224-0763-1. S. 164.
- ↑ Historica Carpatica, Zväzok 36 (Východoslovenské múzeum), 2006, s. 143. Dostupné online [cit. 2018-05-23].
- ↑ GROTIUS, Hugo. Liber de Antiquitate Reipublicae Batavicae. [s.l.] : Uitgeverij Van Gorcum, 2000. Dostupné online. ISBN 9789023235873. S. 37. (po anglicky)
- ↑ a b SMETANA, Ján; TELGÁRSKY, Jozef. Catalogus librorum impressorum saeculi XVI. qui in Bibliotheca Čaplovičiana in Dolný Kubín asservantur. Martin : Matica slovenská, 1981. Dostupné online.
- ↑ Geografický časopis, Zväzok 34. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982. Dostupné online. S. 212.
- ↑ PUGINA, Ján. Tvorcovia kartografie Slovenska do pol. 18. storočia. [s.l.] : n. a t. Slov. kartografia, 1972. Dostupné online. S. 15.
- ↑ KUZMÍK, Jozef. Knižná kultúra na Slovensku v stredoveku a renesancii. Martin : Matica slovenská, 1987. Dostupné online. S. 94.
- ↑ Abraham ORTELIUS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu. 1. vyd. Zväzok 2 N – Ž. Martin : Matica slovenská, 1976. S. 549-550.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abraham Ortelius
Externé odkazy
upraviťZdroje
upraviť- Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka (Vydavateľstvo Obzor, n. p.), marec 1982, roč. 11.